Hudba v cirkevnom zbore

“Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.”

Ef 5,19

Liturgia ako zhromaždenie Božieho ľudu potrebuje hudbu. Hudba zasahuje celého človeka, dáva mu silu veriť, dúfať a milovať celým telom a celu dušou. Tak ako vo všednom živote, aj v živote cirkevného zboru je nepostrádateľná a nenahraditeľná.

Hudba budí túžbu po Bohu. Významnou funkciou hudby je jej účasť na zvesti Evanjelia Ježiša Krista. Hudba v službách Božích znamená aktívne muzicírovanie a aktívne počúvanie spojené s potrebnou dávkou kreativity.

Cirkevný zbor Bratislava Staré Mesto venuje hudbe mimoriadnu pozornosť, a preto miesta hudobníkov obsadil profesionálmi. Organistom Veľkého kostola je Ján V. Michalko a ako organista–dirigent pôsobí Ondrej Šaray. Funkcia a poslanie Spevokolu v službách Božích nepredstavuje “istý druh okrášlenia” a nie je doplnková. Tvorí ich integrálnu súčasť.

Najvýznamnejší kantori vo Veľkom kostole od postavenia nového organa Rieger op. 2150 v roku 1923: Gustav Rhodes, Kurt Freytag (1925–1945), Július Letňan, Jozef Farkaš (1953–1971), Ján Vladimír Michalko (1982–2000, 2003–doteraz).

“Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu!”

Kol 3,16

Hudobné stvárnenie služieb Božích v našom cirkevnom zbore sa deje spravidla prostredníctvom organovej hudby, ale v poslednom období pribúda stále viac vokálnej i inštrumentálnej hudby. Vrchol tohto procesu predstavujú kantátové služby Božie s uvedením Kantáty J. S. Bacha v podaní profesionálneho súboru a sólistov.

“Hudbu kladiem na prvé miesto po teológii. To vyplýva z príkladu Dávida a všetkých prorokov, pretože oni všetko to svoje zachovali vo veršoch a v piesňach. Tam, kde sa hudba skrášľuje umením, tam sa aspoň sčasti ukáže — lebo úplne sa to nedá poznať — veľká a dokonalá múdrosť Božia vo svojom zázračnom diele — hudbe.”

Martin Luther

Takéto služby Božie považujeme za ideálne naplnenie Lutherovho jedinečného nazerania na hudbu, ktoré pramení v poznaní, že ona zvestuje evanjelium rovnako ako slovo samotné. Spojenie figurálnej hudby so spevom cirkevných piesní vymedzil Luther ako dva rovnocenné komponenty ku kázni.

“…milujem hudbu, pretože
po prvé je darom Božím, a nie ľudským;
po druhé preto, že rozradostňuje srdcia;
po tretie preto, že zaháňa diabla;
po štvrté preto, že vzbudzuje nevinnú radost, tým ustupujú záchvaty hnevu, vášne, pýcha;
po piate preto, že hudba vládne v časoch mieru…”

Martin Luther

Zaradenie kantáty určenej na konkrétnu nedeľu či sviatok predstavuje mimoriadnu príležitosť vyjadriť biblické posolstvo aj prostredníctvom hudby interpretovanej na profesionálnej úrovni. Nedeľa Cantate (4. nedeľa po Veľkej noci) je každoročne venovaná cirkevnej hudbe.

“Dávid s vedúcimi služby oddelil pre službu synov Ásáfových, Hémánových a Jedútúnových, ktorí mali prorockú zvesť hlásať na citarách, harfách a cimbaloch.
Všetci účinkovali pod vedením svojho otca Asáfa, Jedútúna a Hémána pri speve v dome Hospodinovom s cimbalmi, harfami a citarami pri chrámovej službe Božej podľa kráľovho návodu. Ich počet, spolu s ich bratmi, cvičenými v speve ku cti Hospodinovej, samých umelcov, bol dvestoosemdesiatosem.”

1Kron 25, 1,6–7