Kázeň na 1. nedeľu po Sv. Trojici, 2.6.2013

Erika Hlačoková
Kázeň na 1. nedeľu po Trojici (2.6.2013, BA – Malý kostol)

1.Jánov 4, 16b – 21
A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dôveru v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete. V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý. Keď niekto hovorí: Milujem Boha, a nenávidí brata, je klamár, lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel? A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata.
Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska.

Milé sestry, drahí bratia!
Vo vlaku, v kupé sedí staršia dáma, pracujúci muž a sympatický mladý pár. Dvaja mladí, ktorí sa stále spolu bavia, rozprávajú, smejú, nežne na seba pozerajú, neraz aj mlčia… Vidieť, že si dobre rozumejú, že sú si vzácni. Čas vo vlaku pre nich beží veľmi rýchlo. Sú si takí blízki. Prichádza však stanica, kedy mladá žena musí vystúpiť. Rozlúčia sa, ona odíde. Mladý muž ostane sedieť. No, je akosi nesvoj. Aj ostatní v kupé pozorujú, že sa s ním niečo deje. Naraz vyskočí zo svojho miesta, pobalí si všetky svoje veci a na najbližšej stanici pred tým, ako z vlaku vystúpi, povie: “Ja musím ísť za ňou!” Rozhodol sa vrátiť sa k svojej drahej. Spolusediaci muž sa iba pousmeje a stará dáma sediaca v tom istom kupé iba skonštatuje: To je láska!
Milý cirkevný zbor, bola toto naozaj láska? To nikto z nás skutočne nevie povedať. Možno iba vzplanutie, možno iba pekný pocit… ale, mladý muž urobil pre svoju lásku to, čo akurát cítil. Pre svoju lásku bol ochotný zmeniť svoj plán. Pre svoju lásku bol ochotný v jednom momente reagovať úplne bezhlavo.
Počúvajúc tento príbeh nás možno napadnú otázky: čo je vlastne láska? A aká je láska? Aká je v praxi? Nielen v teórii, ale v živote?
Je to láska, keď už na základnej škole, v prvej triede šesťročný chlapec vo svojej školskej taške prinesie dievčine, ktorá sa mu páči, krásne namaľované srdiečko?
Je to láska, keď manželka denno – denne navštevuje svojho chorého manžela v nemocnici?
Je to láska, keď 52-ročná vdova dostane ružu od svojho ctiteľa?
Je to láska, keď na ulici vidíme staršiu pani a staršieho pána s paličkami ako sa držia za ruky a kráčajú pomaly dopredu?
Je to láska, keď človek neváha precestovať stovky kilometrov len preto, aby na pár minút uvidel blízku osobu?
Čo je láska?
Opýtame sa piatich ľudí a dostaneme 10 vysvetlení.
1. Spoločenstvo lásky:
Jedno je však isté! Všetci túžime po láske. Po blízkosti. Niet človeka pod slnkom, ktorý by netúžil po láske. Po mieste, spoločenstve, kde je harmónia, pokoj, spokojnosť, radosť, oáza bezpečnosti, priateľstvo. Kde je prijatý, chápaný, kde prežíva bezkonfliktnú zónu, kde sú k nemu ohľaduplni, kde je odpustenie, kde sa jednoducho dobre cíti. Kde to všetko nie je postavené len na falošných ideáloch. Ale, kde môže prežívať kúsok neba.
Aj apoštol Ján nás pozýva k takémuto spoločenstvu, keď hovorí: Milujme sa! A táto jeho výzva nechce byť len teóriou, ale realitou. Milujme sa, znamená: žiť a nechať žiť! Milujme sa, znamená: byť férový. Milujme sa, znamená: vážiť si druhého! Milujme sa, znamená: obetovať pre lásku čas, energiu, neraz aj peniaze… Milujme sa, znamená: použiť dary, ktoré ti Boh dal na vytváranie spoločenstva lásky. Milujme sa, znamená presne to, čo sme počuli z Hymny lásky.
2. Stres z lásky
Ale, ruku na srdce, funguje to v našom osobnom živote? Žijeme tak? Ružové okuliare vymeňme za okuliare reality a pozrime sa na to, čo vidíme okolo seba, keď si okuliare reality nasadíme? Pozrime do zrkadla nášho života, či tam vidíme lásku? Badáme, že milovať vôbec nie je ľahké. Každý človek na tejto zemeguli s tým z času na čas vo svojom živote bojuje. Mnohokrát nemáme dostatok sily, motivácie, chuti byť láskaví, byť milí, byť trpezliví… A láska nám spôsobuje stres. Stres, či sme dosť dobrí. Stres z toho, či sa nám láska vráti. Stres z toho, či sme milovaní. Stres z toho, čo všetko vidíme okolo seba. Veď ako mám milovať, keď cítim bolesť? Ako milovať, keď nevidím nádej? Ako mám milovať, keď prežívam nenávisť? Láska naozaj neraz spôsobuje stres. A veru ťažko sa zavádza krásna teória o láske do praxe života. Do života, kde niet zmierenia, kde niet pochopenia. Kde hrdzavé dvere srdca praskajú a prichádzajú vždy nové závažia nenávisti. Ťažko sa pekná teória zavádza do praxe, keď život vnímame ako neférový. Kde ľuďom slovo láska nič neevokuje. Kde ľudia nežijú s láskou.
Krásne namaľovaný obraz, pekná ruža, sú len chvíľkové, trvajú krátko. A život v strese z lásky neteší. Ale, od stresu z lásky treba ísť ďalej! Od stresu k radosti. Láska je totiž veľký Boží dar. Nezaslúžený, neopísateľný veľký Boží dar.
3. Boh je láska
A napriek krutej realite, kedy to nie je vôbec fajn, je ešte vždy – v hre života – Božia láska. Tá, ktorá nás učí milovať. Tá, ktorá dáva novú šancu. Tá, ktorá nás učí život so zodpovednou láskou prežívať. Tá, ktorá nie je prázdnym princípom, ale koná niečo pre nás. Zostáva s nami vo vzťahu. Áno, lebo Boh má vždy prsty v hre. Ten Boh, ktorý sám je láska.
Preto apoštol Ján pokračuje vo svojom písaní: „Milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje, nepozná Boha, pretože Boh je láska”. Kto miluje, pozná Boha. Kto nemiluje, nepozná Boha. Len ak si vzájomne budeme prejavovať lásku, len ak budeme pozorní, zažijeme zázrak, spoznáme Boha viac z inej strany.
Počas troch mesiacov môjho pobytu v Nemecku boli rôzne chvíle, ktoré som prežívala. Neznáme prostredie, neznámi ľudia, stresy z cudzieho jazyka… ale, prežila som aj to, že som Boha mohla spoznať viac. On všetko zariadil, až som sa nestíhala čudovať, ako všetko zapadalo do seba, ako jedna pekná mozaika. Kedy som prežila to, že nech si kdekoľvek, nech sa cítiš akokoľvek, môžeš sa na Boha vždy spoľahnúť. Nenechá ťa v štichu. To je Božia láska. Láska hlbšia, silnejšia, stálejšia, skutočná. Tá, ktorá dáva hodnotu nášmu životu, nášmu konaniu. Posúva nás ďalej, otvára nám horizont, nové možnosti. Tá, ktorá dáva silu ísť ďalej a bojovať. Božia láska je vždy živá. Možno niekedy nenápadná, ale istá.
Bratia a sestry!
Kto žije takouto láskou, kto slúži takouto láskou, ten prináša požehnanie pre seba aj pre svoje okolie – nech je už akékoľvek. Je človekom plným lásky. Radšej dáva, než berie. Radšej sa obetuje, ako očakáva. Radšej sa teší, ako smúti. Radšej slúži a trpí a to až k obeti na kríži. Áno, táká láska išla svetom, láska slúžiaca až k obeti na kríži. Táto láska, ktorá nie je len o postoji, ale o jednaní. Tu totiž jedná Boh. Boh, ktorý je aktívny vo svojej láske voči nám. Jeho láska je pre nás najväčším praktickým dôkazom obetujúcej sa lásky. Boh prejavil svoju lásku voči svetu, voči nám tým, že poslal svojho jediného Syna – Ježiša Krista, aby nás zachránil. Túto svoju lásku nám ponúka a k takejto láske nás volá. K láske, ktorá je najväčšia. K láske, ktorá nikdy nepominie. K láske, ktorá dokáže priniesť zmenu. K láske, ktorá je Božím darom! Áno, Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje nepoznal Boha, pretože Boh je láska.
Amen