Prvá slávnosť svätodušná, Malý kostol, Bratislava, 4. júna 2017
Oslovenie:
Dnešný sviatok zoslania Ducha svätého nám pripomína zásadný obrat v živote nasledovníkov Pána Ježiša Krista. Je to deň naplnenia zasľúbení. Stretnutie so vzkrieseným Kristom, ktoré učeníci prežili, nemá zostať len ich súkromnou záležitosťou. Z ustrašenej hŕstky učeníkov, ktorí si doteraz nechávali vieru vo vzkriesenie Krista len pre seba, kdesi za dverami v Jeruzaleme sa v tento deň stali zvestovatelia vzkrieseného Krista. V deň zoslania Ducha svätého sa z individuálnej, súkromnej viery stáva viera spoločenstva. Viera, ktorá vyslobodzuje zo strachu a samoty. Viera, ktorá vyzbrojuje múdrosťou a schopnosťou rozhodovať sa v zložitých životných situáciách. To smieme prežívať aj my, kedykoľvek v spoločenstve cirkvi prežívame vypočutie tej dávnej prosby cirkvi: Veni sancte spiritus – Príď, Duchu Svätý!
Text: J 14, 23-27
Odpovedajúc mu Ježiš riekol: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj otec bude ho milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, keď som bol s vami. Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten naučí vás všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam.
Milí bratia a sestry,
Kto z nás nikdy nepotreboval radu? Koľko krát sa nachádzame v mučivých situáciách života, keď si nevieme rady a zúfalo hľadáme niekoho, kto by nám poradil: Kto sa ako mladý rozhodoval na čo sa má zamerať pri štúdiu, ten si dobre spomína, ako cenní mu boli ľudia, ktorí mu poslúžili múdrou radou. V spleti ponúk na riešenie problémov sveta sa pýtame: Komu mám dôverovať, kto najlepšie splní moje predstavy o spravodlivej spoločnosti? Aj dnes opäť so zvyškom sveta stojíme bezradní nad brutálnosťou terorizmu. Doslova nás ide roztrhať vnútorný boj o to, ktoré riešenia rastúceho terorizmu sú tie nosné. Zúfalo hľadáme radu a nevieme kto a ako nás ochráni pred rastúcim násilím. – Alebo hľadáme radu vo veľmi osobných rozhodnutiach: Mám dať ešte jednu príležitosť môjmu manželovi – manželke, keď som sa už toľkokrát sklamal? Ktorému lekárovi sa mám sa zveriť so svojou vážnou chorobu? – Kto by ich vypočítal, všetky tie životné rozhodovania spojené s ťažkými a dlhými hodinami premýšľania a zvažovania?
Prečítaný biblický text hovorí o radcovi, Duchu Svätom. Je to úryvok z rozhovoru, v ktorom Pán Ježiš naznačil svojim učeníkom, že od nich odíde. Predstava, že sa budú musieť sami rozhodovať, aj v učeníkoch vyvolala obavy a neistotu. Ten rozhovor je totiž plný otázok a rozpakov: Nevieme, Pane, kam ideš! – hovorí Tomáš. Ukáž nám Otca! – hovorí Filip. Prečo si sa nám dal poznať a svetu nie? – pýta sa ďalší učeník. Odrazu majú učeníci na perách celé množstvo zásadných otázok viery. Akoby chceli povedať svojmu majstrovi: Nemôžeš od nás odísť! To by bolo nezodpovedné! Musíš nás vybaviť múdrosťou, odpoveďami na naše otázky, aby sme vedeli spoľahlivo riešiť všetky životné situácie. Namiesto hotových riešení im však Pán Ježiš odpovedá zasľúbením Radcu, Ducha Svätého.
Kto je to teda ten Duch Svätý? Evanjelium podľa Jána nám ho predstavuje takto:
Je to Boh, ktorý v nás prebýva
Boh, ktorý sa nám prihovára
Boh, ktorý nás napĺňa pokojom.
„Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec bude ho milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho“. Napriek slovám rozlúčky je tu reč o Božej prítomnosti.
Táto prítomnosť sa napĺňa prostredníctvom lásky. Poznanie Boha ako prítomného a konajúceho je možné len cez lásku. Ľudia radi hovoria o Bohu. Rozvíjajú komplikované myšlienky o jeho podstate. Snažia sa poznať Božiu vôľu a predbiehajú sa v tvrdeniach o tom, čo je a čo nie je Božia vôľa. Túžba po poznaní Boha a hovorenie o ňom sa pre mnohých stáva prostriedkom na to, aby sami seba pasovali do roly Boha a mohli v jeho mene ovládať iných. Často však ich srdcia nenapĺňa Boh, ktorý je láskou. To, čo vydávajú za poznanie Boha a jeho vôle je len obyčajná ľudská povýšenosť. Tá potom často ústi od nenávisti a odcudzovania iných – v mene toho a v domnienke, že uchopili a pevne držia vo svojich rukách poznanie Boha.
Hľadanie Božej prítomnosti v nás však má byť motivované láskou. Tak prostá a pritom veľkolepá skutočnosť. Veď to tak dobre poznáme. Toho, koho milujeme, nosíme v srdci a vo svojich myšlienkach. Kto naše srdce zapáli láskou doslova sa doň nasťahuje, prebýva v ňom. Táto láska formuje. Milujúci koná vôľu milovaného. O manželoch, ktorí žijú v láske sa hovorí, že po rokoch manželstva sa na seba začínajú podobať. Prítomnosť jedného v srdci toho druhého možno zbadať aj na vonkajšej, telesnej podobe.
To azda tá najlepšia rada. Nechajme sa pri hľadaní Boha viesť láskou. Vtedy bude vstupovať do nášho života, aby nás orientoval, aby v konkrétnych životných situáciách dával nový zmysel odvekým slovám o Kristovej rozdávajúcej sa láske.
2.
V našom hľadaní rady pre život často zostávame bez odpovede. Často nemáme človeka, na ktorého sa môžeme s dôverou obrátiť. V mučivej bezradnosti sa často obraciame na ľudí, ktorí našu dôveru zneužijú. V tejto situácii nám však zaznieva posolstvo o iniciatíve: Duch Svätý je Boh, ktorý sa nám prihovára.
Evanjelium nám tlmočí slová Pána Ježiša takto: „Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene: Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“
V čom spočíva táto radcovská funkcia Ducha Svätého? Najprv v tom, že nám pripomína Božie slovo. Teda nie extatické stavy vytrženia, ktoré by nás mali odpútať od toho, čo nás v živote ťaží. Práve naopak, pripomenutie Božieho slova v situáciách, v ktorých si nevieme sami rady. A to potrebujeme. Životné ťažkosti nám totiž často zvyknú zastrieť triezvy pohľad na Božie slovo. V bezradnosti a v mučivej nerozhodnosti sa často stávame obeťou skratkovitých a zjednodušujúcich výkladov a riešení náboženských fundamentalistov. Najmä v posledných desaťročiach mnohí kresťania celkom nekresťansky reagujú na brutalitu islamských fundamentalistov vlastným kresťanským fundamentalizmom. Nechávame sa príliš ľahko strhnúť k nenávisti. Padáme presne do toho vzorca myslenia a konania, ktorý Ježiš tak neúnavne prekonával. Nie oko za oko – akokoľvek spravodlivé by to bolo. Ale milujte svojich nepriateľov. To je to, čo nám Duch Radca pripomína v týchto mučivých chvíľach, keď sa nám zdá, že okolo nás víťazí násilie a preto naň musíme odpovedať tiež násilím.
To je radcovská funkcia Ducha Svätého. Otvára nám oči k novému pohľadu. Je ako dobrý učiteľ, ktorý ponúka inú perspektívu. Keď žiak stojí pred úlohou, ktorú nevie vyriešiť, nenadiktuje mu riešenie. Vezme ho a pomôže mu postaviť sa k celému problému inak. Tak, aby sám našiel to správne riešenie.
Napokon Duch Radca je Boh, ktorý nás napĺňa pokojom. „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje.“
Pán Ježiš vie, že jeho nasledovníkov budú po jeho smrti sprevádzať obavy a strach. Preto ich uisťuje o pokoji. Tento pokoj však odlišuje od pokoja tohto sveta. V čom je tu rozdiel? Na inom mieste, keď sa Pán Ježiš stretne s učeníkmi po vzkriesení, vidíme tú diferenciu ešte zreteľnejšie. Tam hovorí: Pokoj vám. Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam Vás. Dar pokoja, ktorý dáva vzkriesený nie je pokoj nečinnosti, ale pokoj tvorivosti.
Často sme v situácii, keď nás vyrušuje množstvo podnetov. Dráždi nás každá otázka, každý zvuk, každý pohyb. Vtedy zvykneme v hneve a bezradnosti zvolať: „Dajte mi už všetci pokoj!“ Vieme však veľmi dobre, že ten pokoj sa nedostaví, lebo príčina nášho nepokoja je niekde inde. Sú za ním naše zlyhania. Naše narušené vzťahy. Hoc by sme sa ocitli v úplnom tichu, predsa nám v duši budú kričať hlasy upomínajúce nás na naše zlyhania.
Pokoj, ktorý prináša Duch Svätý je pokoj prameniaci z odpustenia hriechov. Preto sa naše srdce nemusí strachovať a rmútiť. Tento pokoj je pokoj „šalom“. Pokoj ktorý nie je založený na úteku od toho, čo nás znepokojuje. Je to pokoj, ktorý pramení z prekonania skutočných príčin nášho nepokoja. Pokoj odpustenia a zmierenia.
Taký pokoj nás vyzbrojuje k aktivite. Odpustením obnovené vzťahy umožňujú nový začiatok, nový obsah nášho života.
Prijmime teda dar Ducha Svätého. On je ten Duch, ktorý v nás prebýva, prihovára sa k nám a napĺňa nás tvorivým pokojom. Amen.