Kázeň na 1. slávnosť veľkonočnú, 20.4.2014

Anna Polcková

Milí bratia, milé sestry,
najstarší kresťanský sviatok, Veľká Noc, je oslavou Ježišovho definitívneho víťazstva nad mocou zla a smrti.
Prebúdzajúca sa príroda, nový život, // povzbudzujúce slovo, hudba, piesne, // slávnostná atmosféra – to všetko sú pramene radosti, ktoré nás povznášajú k novej vitalite.
Potrebujeme takéto slávnosti: ako povzbudenie pre dušu, ducha, a aj pre telo.
Túžime, aby sme si niečo z toho, čo na oslave cítime, zachovali hlboko vo svojom vnútri, // a aby aj vtedy, keď nám znova bude hroziť, že nás všedný deň zavalí svojím stereotypom, budeme mať kam siahnuť a z čoho čerpať.
Povinnosti, stresy a obavy, či budeme plniť nároky a vyhovieť, / straty a sklamania nás deprimujú natoľko, že nie sme schopní vidieť nič dobré ani pekné.

Stanovovať si malé // a potom aj smelé ciele je cestou k vyrovnanosti a vnútornému pokoju. Sú však chvíle, kedy ich sami nevidíme. Vtedy je dôležité, aby sme mali nablízku toho, kto nám ich bude vedieť ponúknuť, alebo pripomenúť, // kto nám dá najavo, že naša námaha, alebo len prítomnosť – existencia má zmysel / bez ohľadu na to, čo znamenáme alebo dosahujeme.
Vzkriesenie Božieho Syna prináša trvalú, skutočnú radosť práve preto, že nám zjavuje konečný cieľ nášho života. A ten je v láske, hojnosti a dokonalosti. V živote, nie v umieraní. Ak vo svojich krízach a krížoch neprestaneme k tomuto cieľu smerovať, // nebude moci, ktorá by nás utlmila, umčala a pokorila natrvalo. Po všetkých nociach zlyhaní, ponížení alebo ochromení prídu nové rána.
Biblický text z Izaiášovho proroctva smeruje náš pohľad do minulosti i k budúcnosti. Pripomína, že sme svojimi životnými príbehmi, napätiami, neistotami, ale aj túžbami spojení s generáciami ľudí / pred nami aj po nás. Všetkých nás Boh hľadá a zachraňuje // prekvapivými spôsobmi.

Pieseň: 150 2 sl.

Text: Izaiáš 25,6-9
Hospodin mocností pripraví všetkým národom na tomto vrchu hostinu z tučných pokrmov, hostinu s burčiakom, s tučnými jedlami, so špikom, s očisteným burčiakom. A zničí na tomto vrchu závoj, ktorý zastiera všetky národy, a prikrývku, ktorá prikrýva všetky kmene. Pohltená bude smrť naveky a Pán, Hospodin, zotrie slzy z každej tváre a z celej zeme odstráni potupu svojho ľudu; lebo to Hospodin povedal. V ten deň povedia: Ajhľa, toto je náš Boh, v Neho sme dúfali, že nám pomôže! Toto je Hospodin, v Neho sme dúfali, plesajme a radujme sa z Jeho pomoci!

Bratia a sestry,
prorokova vízia je predobrazom budúcnosti. Jedného dňa prídu všetky národy na vrch Sion. Boh pre nich pripraví veľkú slávnosť. Začiatok svojej ničím nerušenej vlády náležite oslávi! Protivníci budú definitívne odstránení, nebude smrti ani potupení.
K dobrej oslave patrí aj dobré jedlo.
V čase, keď vznikal tento text, boli tučné mäsá a dobré vína synonymom hojnosti, patrili k štedrým oslavám. Pre nás, ktorí dnes dbáme o zdravie a o líniu a snažíme sa o racionálnu stravu, sú tieto predstavy zvláštne. No pre mnohých ľudí v antickom svete, ktorí na rozdiel od nás žili na hranici existenčného minima, bol tuk najcennejšou zložkou mäsa, // delikatesou, znakom blahobytu. Na slávnostnej tabuli nechýbajú na Hospodinovej oslave ani lahodné, vyberané vína.
Pripravená hostina je prirodzene obrazom. Boh človeku znovu otvára dvere do svojej dokonalosti a slávy, znova otvára prístup k dobrote a kráse. Tvorí nové. V tejto perspektíve je obrovský potenciál sily a novej energie.
Máme sa teda na čo tešiť. Takáto zvesť o veľkolepej budúcnosti sa nám páči. Ale … nevieme ju celkom dobre uchopiť.
Skutočnosť nevyzerá, že by sme sa k tomuto cieľu blížili.
Skôr naopak. Ľudia stále zomierajú. Stále sa musíme lúčiť – aj s tými, ktorých máme najradšej. Veľa ľudí zomiera predčasne. // Ešte vždy sú ľudia vo svete vystavení násilnej smrti, zločinom, teroru a vojne. Ľudia umierajú od hladu, na AIDS, na rakovinu. Umierajú aj deti.
V takomto svete sa ťažko verí príjemným víziám.
To, čím žijeme, nie je slávnosťou. Zúfalstvo a plač poznáme omnoho lepšie ako oslavy a smiech.
A to je dôvod, ktorý nám bráni len tak jedoducho prijať, že je definitívne víťazstvo patrí Bohu, Kristu.
Preto prichádzame o radosť, že v bežnom živote vždy znova a znova narážame na smrť. S takýmito skúsenosťami sa ťažko verí vo veľké ciele, je jasné, že ešte dlho sa neuskutočnia. Izraelci a Palestínčania, Rusi a Ukrajinci, ale aj mnohé iné národy si nechcú, nedokážu sadnúť ani k okrúhlemu stolu, aby sa dohodli, aby zabránili krviprelievaniu, // predstava účasti na spoločnej oslave je … (absolútne) vylúčená.
Ani v mnohých malých „vojnách“ v rodinách, na pracoviskách, v cirkvách nemajú ľudia záujem o sledovanie spoločného cieľa, o spoločnú radosti. Preto stále ostáva pri slzách, deštrukcii, pri smrti.
V týchto súvislostiach, v dňoch a udalostiach, kedy sa cítime byť úplne v koncoch, v situáciách, v ktorých si nevieme rpedstaviť už nič horšie, sa však dozvedáme, že Kristus na tretí deň vstal. Boh neostal mlčať. Zasiahol. Spôsobil nečakaný obrat.

Bratia a sestry,
to, že „Kristus vstal“, nie je mantra, ktorú by stačilo iba opakovať a potom očakávať, že sa v našich životoch začnú diať nové veci. K tomu, aby sme boli schopní vidieť veci, ľudí inak, nás Ježiš vyzýval vo všetkom čo hovoril a robil.
Máme poverenie, aby sme nad sebou ani nad životom v tomto svete neostali nariekať, ale menili ho. Tým, čo máme a vieme, tým s čímm sa podelíme – nádejou, slovom povzbudenia a podpory. Každý z nás má talenty, možnosti a schopnosti, ktorými môže podľa Ježišovho vzoru prispievať k premene myslenia a zaužívaných spôsobov správania.
Izaiáš predstavuje Boha ako rodiča – otca, alebo matku, ktorý utiera slzy z našej tváre, ak nás životné zápasy vystresujú a vyčerpajú. S nekonečnou trpezlivosťou nás ubezpečuje nás o tom, že nebudú trvať večne. Do toho, čo nemôžeme zasiahnuť my, zasiahne On. Usmrcuje aj oživuje, ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje aj povyšuje. Dvíha bedára z prachu a chudobného zdvihne z blata. Každému pripraví to, čo potrebuje.
Pri Pánovom stole môžeme aj dnes prijať posilnenie od vzkrieseného Krista, // aby sme vedeli, že ak ideme za ním a nesieme svoj alebo cudzí kríž, nerobíme to márne. On je tým, kto si všíma každé rozhodnutie, ktoré sme urobili pre podporu človeka. On ocení, že sme ustáli pokorenie, zvládli utrpenie, vydržali bdieť.
Vie, aké to máme niekedy ťažké, koľko odvahy a neistoty stojí za poctivou cestou k pravde a láske. Vie, koľko nepriateľov si narobíme iba tým, že sa neprispôsobíme tomu, čomu sa prispôsobuje väčšina. // Rozumie nám, keď sme zatrpknutí a trvá nám, kým sa na niektoré konflikty a zranenia dokážeme povzniesť.
V týchto všetkých komplikovaných procesoch, v dynamike života nás chce živiť svojou milosťou. Aj pri svojom stole. Chce s nami sláviť // svoje víťazstvo a nadchnúť nás, aby sme sa odvážili vydržať do dobrého konca aj my.
Robí všetko preto, aby nás podporil. Doplňa naše zdroje síl a múdrosti, aby sme sa o ne mohli deliť.
A to je dôvod na oslavu teraz, hneď.
Za zážitky sa dnes platí. Za pohodu a pokoj, ale aj adrenalín, vzrušenie. Niektoré zážitky máme na dosah – a celkom zadarmo. Dajú sa nadobudnúť na službách Božích, v hudbe a sviatosti, v celkom obyčajných ľudských stretnutiach pri pekne prestretom stole. Strhujúci zážitok môže však pre nás znamenať aj návšteva pri osamelom, chorom, bezmocnom človeku, aj tá môže zoradiť naše hodnoty a priority úplne inak.
Nové je pre pre človeka vždy veľkou výzvou. Nebráňme sa jej. Pokúsme sa robiť jednoduché kroky k malým cieľom, prispievať k tomu, aby bolo medzi nami každý deň menej trpiacich – smutných, chudobných a prehliadaných ľudí.
Ten, komu prinesieme kúsok radosti a veľkorysosti, zažije prezvesť tej dokonalej, nebeskej hostiny, ktorú nám Boh nachystal.
Všetko, čo zvládneme, v čom sa nám podarí víťaziť a nevzdať sa, nás posilní. Tento zážitok sa stane sa naším bohatým vnútorným zdrojom pre ďalšie boje a víťazstvá. Bude nás živiť lepšie ako dobré jedlo.
Dôvodom radosti u Boha nie je len jedlo, ale predovšetkým prítomnosť prijímajúceho, dobrotivého Boha, vzkrieseného Krista. Zatiaľ pôsobí v skrytosti, no jedného dňa naša viera dôjde videnia.
A v ten deň bude všetko jasné. Vtedy aj my povieme: Ajhľa, toto je náš Boh. V Neho sme dúfali, že nám pomôže. Plesajme a radujme sa z Jeho pomoci. Amen.