Text: Micheáš 5,1-4a
Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti. Preto ich vydá do nebezpečenstva až dovtedy, kým rodička neporodí a ostatní jeho bratia sa nenavrátia k ľudu izraelskému. Zastane si a bude pásť mocou Hospodinovou a velebnosťou mena svojho Boha, Hospodina. I budú pokojne bývať, lebo On bude veľký až do končín zeme. On bude pokojom.
Milí bratia a sestry,
Boh vstupuje na scénu sveta v Betleheme.
V meste, názov ktorého v preklade znamená ´mesto chleba´, ležiacom 10 km južne od Jeruzalema.
Moábka Rút, ktorá sem ako mladá vdova sprevádzala svokru Noemi, našla v Betleheme svoj chlieb aj muža. Tu porodila syna Obéda, ktorý sa stal otcom Izaja a Izaj otcom Dávida.
Mladý pastier Dávid bol v Betleheme pomazaný-korunovaný za kráľa Izraela. Z jeho rodu mal podľa zasľúbení prísť Mesiáš.
Veľká svetová politika sa teda začína v malom meste. Boh si vyberá ľudí a miesta na okraji.
Provinčné mestečko, pôvodne sídlo jednej z najstarších kresťanských komunít, je dnes obývané väčšinou obyvateľstvom moslimským. Stretnete tam utečencov, dotieravých pouličných obchodníkov a samozrejme turistov. Tých však cudzinecké úrady varujú pred tým, aby do mesta vkročili bez sprievodnej ochrany.
Rodisko Ježiša Krista sa teda neleskne ani dnes. Naopak. Jeho ulice sú plné prachu a špiny, vidieť tu zruinované stavby, stopy po vojne a zjavnej korupcii.
Romantickú predstavu o meste kazí aj múr, vysoký niekoľko metrov. Betlehem, ktorý je pod palestínskou samosprávou, oddeľujú od ostatného Izraela tony betónu.
Pri vstupe do mesta víta turistov veľký nápis: „Betlehem – Love and Peace“, ale priechod kontrolujú izraelské ozbrojené jednotky.
Vzťah medzi Arabmi, zväčša moslimami z Betlehema a židmi vyjadruje holubica v nepriestrelnej veste s olivovým prútikom v zobáku, namaľovaná na časti múru.
´Tichá noc, svätá noc´ tu z úst nespočetných turistov znie ako smutný kontrast k realite. Nie je možné nevnímať tie rozpory.
Vždy tu boli, sú a aj budú.
Ani Dieťa, ktoré prichádza do tohto sveta paradoxov v Betleheme, nepôsobí ako Mesiáš. Podmienky, v ktorých sa rodí, sú neľudské.
Ale práve v tom je nádej, že pre Boha nie je nič natoľko úbohé a stratené, aby tam nemohol vstúpiť, aby nás v tom nemohol nájsť a začať uvádzať na pravú mieru to, čo sme obrátili na hlavu. A to je dôvod na vďačnosť! Na oslavu!
Pieseň 55,1
Bratia a sestry,
ak sa nás tieto Vianoce majú dotknúť, ak v nás majú zanechať čosi viac ako len chvíľkový rozruch, je potrebné, aby sme Kristu otvorili Betlehem v nás.
Priestor, kde sa rodí Spasiteľ, nie je obmedzený časom ani geografickou polohou.
Miestom, otvoreným pre narodenie Krista môžu byť ľudia v Betleheme aj dnes – tí, ktorí sa zmietajú medzi existenčnou krízou a izolujúcimi múrmi, medzi moslimskými utečencami a vojenskými miestami kontroly, medzi nenávisťou a odporom, aj ľudia, ktorí sa na naplnenie zasľúbení pokoja rezignovali.
Betlehem – miesto, kde sa rodí Spasiteľ, to sú aj mená a tváre v našej krajine. Tí, ktorí hľadajú krehkú rovnováhu medzi konzumom a ekonomickou krízou, medzi tlakom na výkon a posimizmom pri pohľade do budúcnosti. Betlehemom sú vnútorné zápasy ľudí, ktorí ešte uvažujú, či musia zapredať svoju česť a tvár, ak chcú v tomto svete niečo dosiahnuť.
Betlehem je tam, kde Boh vstupuje do môjho života. Do mojich plánov, obáv, starostí a kritérií, na základe ktorých sa rozhodujem, tam, kde nájdem miesto Kristu uprostred môjho chaosu a špiny – v situáciách, o ktorých viem, že na ne nemôžem byť hrdý.
Betlehem – ´dom chleba´, je tam, kde ľudia vedia, že sa potrebujú nasýtiť, a že to, z čoho naozaj žijú, im môže dať iba Boh – na stôl, ale aj do myslí a sŕdc.
Do Betlehema ako domu chleba prichádza človek s túžbou po vláde pokoja.
Zasľúbenie príchodu Krista nepredpokladá pokoj okolo nás, ani v nás. Boh je realista. Vie, že tí, ktorí sa cítia zúfalí, prázdni, osamelí, ako vyhnanci, bez vízie pokoja, zmyslu, ktorý by mohli nasledovať, neprežijú.
Prorok o Mesiášovi píše: Zastane si a bude pásť mocou Hospodinovou a velebnosťou mena svojho Boha, Hospodina, i budú pokojne bývať.
Jeho vláda bude službou pastiera, ktorý sa o zverených stará, ktorým slúži. V 3. kapitole sa veľmi jasne vyjadruje voči vládnúcim elitám: „Počujte predáci Jákoba a náčelníci domu Izraela: Či nemáte práve VY poznať právo? Nenávidíte dobro a milujete zlo, z ľudí trháte kožu a mäso z ich kostí…takto vraví Hospodin proti prorokom, ktorí zavádzajú môj ľud, ktorí – ak majú čo hrýzť zubami – volajú POKOJ! Ale svätú vojnu vyhlasujú proti tomu, kto im nič nedá do úst… pritom sa spoliehajú na Hospodina a vravia, či Hospodin nie je medzi nami? Nič zlého sa nám nestane…“
Tento rozpor Boh tolerovať nebude. A už vôbec nie v mene pokoja. Vždy bude tým, ktorí sa zastane úbohých, ľudí, ktorých agresívni vládcovia pripravujú o právo a o dôstojnosť.
On sám bude pokojom. No pokoj, ktorý prináša, neznamená len uzavretie prímeria medzi úhlavnými nepriateľmi.
Pokoj – šálom je tiež omnoho viac ako vnútorná spokojnosť alebo pokojné sviatky v kruhu rodiny.
„On je naším pokojom!“ Mesiáš z Betlehema stelesňuje pokoj vo svojej osobe, vo svojich slovách a predovšetkým skutkoch, ktorými svoje slová dokazuje.
Bratia a sestry,
ak v našom živote nájdeme pre tohto Mesiáša miesto, bude svojím pokojom živiť aj nás. Bude otvárať naše túžby a rúcať v nás múry, za ktoré sme sa schovali, za ktorými sme sa odelili – so svojou agresivitou, hnevom, sklamaním a nepokojom.
Neuverí nám, keď sa svoje popreté túžby a zranenia, či neistoty pokúsime maskovať za dojmy sebaistého človeka, lebo nie sme ochotní hľadať, čo v nás tie napätia vyvoláva.
Mesiáš bude pokojom. Prorocký obraz nádeje pokoja nie je podľa nášho gusta. Mesiášska vízia pokoja sa totiž vôbec neobmedzuje na tichú, svätú noc.
Prorok Micheáš si nekladie pred ústa servítku, keď pomenúva sociálnu priepasť medzi chudobnými a bohatými a špinavé praktiky vojnových štváčov svojej doby.
Knieža pokoja vo svojej vláde vezme jednému, čo patrí mnohým. A ak to pochopia a prijmú, budú Ho nasledovať. Vo svojom záujme. V mene dosiahnutia pokoja. Prorok zverejňuje víziu: „Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože, národ nepozdvihne proti národu moc a už sa nebudú učiť vojne.“ (4,3b)
Mesiáš Izraela vytvorí nový domov pre všetkých, privedie späť utečencov, skončí úžery a špekulácie.
Aktuálnosť prorockých vízií pokoja je vo svete korupcie a manipulácií ešte vždy vysoká.
No pokoj s Bohom nie je možné dosiahnuť bez pokoja medzi ľuďmi. Právo a pokoj, sociálna spravodlivosť a dôstojnosť každého človeka sa od seba nedajú oddeliť.
Narodený Kristus prináša pokoj. Pokoj, ktorý ho viedol k pozdvihnutiu ľudí na okraji spoločnosti, ktorí boli v koncoch. Pokoj, kvôli ktorému vyhádzal z chrámu obchodníkov. Kvôli dosiahnutiu pokoja musel znášať neustálu kritiku, nepochopenie, prenasledovanie a kríž. Ale takto nám otvoril prístup k pokoju, ktorý má silný náboj, veľkú príťažlivosť pre každého človeka, ktorý v sebe miesto Kristu naozaj hľadá.
Pokoj, ktorý Mesiáš prináša, zhadzuje mocných z trónu a bezmocným, zničeným vracia ich hodnotu. Ruší v nás múry viny. Robí to iba láskou, starostlivosťou, dobrotou, ktorá nás šokuje.
Nie, nikto z nás si ju nezaslúži.
Nemáme na ňu nárok. Môžeme ju prijať len ako dar. Dar, ktorým v nás Boh stvorí nový život.
Sila tohto pokoja môže byť nebezpečná! Nenechá nás v našom pohodlnom pokoji – ale bude nás inšpirovať k tvorivosti na radikálnej zmene myslenia a konania.
Brat, sestra,
kde je teda Betlehem?
Je tu. Je teraz. Tu a teraz, kde Ťa Boh pozýva do svojej blízkosti, aby Ťa posilnil chlebom a vínom k novému životu. Boh sa stal Človekom. A neprestane pracovať na tom, aby sme sa skutočným Človekom, Jeho človekom stávali aj my.
Amen.