Služby Božie — 12. nedeľa po Svätej Trojici, 8.9.2019, Veľký kostol
Bratia a sestry, dnešná 12. nedeľa po Svätej trojici je venovaná téme pravda a sloboda. Pojmy, ktoré sú dnes aktuálnejšie, ako kedykoľvek predtým, napriek tomu, že žijeme v navonok slobodnej krajine. Veď každý sa dnes oháňa pravdou. Bohužiaľ, častokrát len tou – svojou. Pravda však nie je rovnica s rôznymi premennými a nedá sa kúpiť , či vymeniť. Pravda je pomenovanie skutočného stavu. Boh dal človeku slobodnú vôľu. Vôľu rozhodnúť sa, schopnosť pomenovať pravdu. Schopnosť pomáhať i odpúšťať. Slobodu meniť veci k lepšiemu. Najväčšou slobodou nie dosiahnuť niečo, pre čo sme sa rozhodli, ale moment správneho rozhodnutia.Služby Božie začíname v mene Trojjediného Boha, Otca, Syna i Ducha svätého. Amen
Kázeň
J 8,31-36:
Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí v neho uverili: „Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Odpovedali mu: „Sme potomkovia Abraháma a nikdy sme nikomu neslúžili. Ako to, že ty hovoríš: ‚Stanete sa slobodnými‘?“ Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. A otrok nezostáva v dome natrvalo. Syn zostáva navždy. Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“
Pravda oslobodzuje? Skôr by sme asi povedali, že šokuje, provokuje, znepokojuje, deprimuje, vyrušuje. Preto sa tak mnohí ľudia pravdy boja. Skrývajú pravdu o sebe. Keď niečo vyjde najavo, tak to popierajú.
Sme veľmi citliví na pravdu o sebe a o iných. Býva to však tak, že kým o iných by sme radi vedeli všetko do najmenších podrobností, na svoje súkromie, na zákutia našej duše sme veľmi hákliví.
A ešte iný rozmer má vzťah pravdy a slobody. Pravda o ľudských zlyhaniach sa ľahko stáva nástrojom vydierania. Na tomto bol z veľkej časti založený systém totalitnej tajnej polície, ktorá si pod prísľubom utajenia zlyhaní vynucovala špinavú udavačskú spoluprácu. A žiaľ aj dnes sme svedkami toho, ako sa stále väčšia časť spoločenských elít prepadá v začarovanom kruhu vydieračov a vydieraných.
Nestačíme sa čudovať, ako umne niektorí ľudia vedia získavať a zužitkovávať kompromitujúce informácie a vytvárať z nich spleť nitiek, ktorými poťahujú a snažia sa ovplyvňovať dôležité rozhodnutia v štáte. A čo je horšie, sme šokovaní ako ľahko dokázali vysokopostavení politici a štátni úradníci sadať na lep kadejakým volavkám.
Ako to teda myslí Ježiš, keď hovorí, že pravda vyslobodzuje? Skúsme sa na to pozrieť takto: Ježiš chce nasledovníkov 1. ktorí žijú v slobode, 2. ktorých sloboda je založená na pravde, 3. ktorých pravda je založená na slove Kristovom.
- Ježiš chce nasledovníkov, ktorí žijú v slobode. Sloboda je jednou z najvýznamnejších hodnôt v nasledovaní Ježiša Krista. To je vlastne dôvod, pre ktorý začína rozhovor, o ktorom nám podáva svedectvo evanjelista Ján. A tento rozhovor vyústi práve do konštatovania, že Ježiš chce, aby jeho nasledovníci boli slobodní: „Amen, amen, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. A otrok nezostáva v dome natrvalo. Syn zostáva navždy. Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“
Ten rozhovor je o domnelej a skutočnej slobode. Je zaujímavé sledovať, ako poslucháči na Ježišovu výzvu stať sa slobodnými, reagujú podráždene. Je to príznačné. Veľmi neradi pripúšťame, že nie sme skutočne slobodní.
V rozhovore z kázňového textu sa Ježišovi poslucháči odvolávali na svoj etnický a náboženský pôvod, ktorý im, podľa nich zaručoval slobodu. A Ježiš, sám pochádzajúci z rovnakého etnika a náboženstva im hovorí, že sa mýlia.
Možno si vieme predstaviť, aké napätie tam muselo vzniknúť. Aj dnes poznáme situácie, keď ľudia svoju slobodu odvodzujú od príslušnosti k nejakej skupine. Asi by nám ťažko padlo, keby nám tu zhromaždeným v tomto kostole a hlásiacim sa k tradícii slovenských evanjelikov teraz jeden z nás povedal, že ako ľudia hlásiaci sa k tejto tradícii žijeme iba v domnelej slobode a potrebujeme skutočnú slobodu. Asi by sme ho označili za bludára a poslali kade ľahšie.
Alebo by sme tiež veľmi ťažko znášali, keby nám nejaký štátny predstaviteľ v akýkoľvek štátny sviatok hovoril o tom, že ako štát, ako národ, ako spoločnosť žijeme len v domnelej slobode. Prirodzenou reakciou by bola urážka a okamžitý poukaz na našu hrdosť, s ktorou sa hlásime k danej skupine a od ktorej odvodzujeme svoju identitu, lebo ona z nás robí tých, kým sme.
Je to paradox. Ale práve v potvrdení našej príslušnosti k skupine sa stávame niekým a cítime sa tak slobodní. Naša príslušnosť k skupine je totiž garantom našej slobody. Bez spolupatričnosti by sme boli zraniteľní a teda neslobodní.
Práve na tento paradox, že náboženská a etnická identita nám dáva len zdanlivý pocit slobody, však poukazuje Ježiš a pozýva nás k skutočnej slobode.
- Ježiš chce nasledovníkov, ktorých sloboda je založená na pravde. To je kľúčová myšlienka celého rozhovoru, o ktorom nám podáva správu evanjelista Ján. „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
Hneď v úvode sme uvažovali o úskaliach spojenia medzi pravdou a slobodou. Je z toho nejaké východisko?
Sloboda veľmi úzko súvisí s tým, čo hovoríme. Teda s tým, ako formulujeme svoje myšlienky o sebe a iných. To je to, čo vytvára súvislosť medzi pravdou a slobodu. Ak nehovoríme v súlade s tým kým sme, ak nie sme autentickí vo svojich myšlienkach, nie sme sami sebou. Klameme seba aj iných a strácame skutočnú slobodu. Vytvárame si svet domnelej slobody. Hráme rôzne roly a desíme sa toho, že niekto raz odhalí, že to všetko iba hráme. To nás robí neslobodnými.
Dnešné evanjelium podáva správu o uzdravení nemého a hluchého človeka. Jeho postihnutie podáva evanjelista ako puto, ako obmedzenie a neslobodu. A Ježiš ho uzdravením oslobodzuje. Je to symbolický poukaz na to, že tento človek odrazu môže byť sám sebou, lebo má v rukách nástroj komunikácie. Môže o sebe hovoriť kým skutočne je a od iných počúvať kým sú oni. Ježiš mu uzdravením vracia plnosť stvoriteľského obrazu Božieho.
Hovorili sme o tom, že odvodzovať vlastnú slobodu od príslušnosti k nejakej skupine je práve to, čo Ježiš označuje za domnelú slobodu. Akokoľvek sa vďaka našej príslušnosti k akejkoľvek skupine môžeme cítiť slobodní, je to len rola, ktorú hráme. A to samozrejme neznamená, že to nemôžu byť aj veľmi ušľachtilé a dobré roly, ktoré takto v živote zohrávame.
Ježiš nás však pozýva k skutočnej slobode. Tú nachádzame vtedy, ak o sebe dokážeme povedať, že našu identitu odvodzujeme od samotného Stvoriteľa. To je pravda o človeku, ktorú ako vyslobodenie prináša Ježiš. To, že nás ako ľudí stavia do priameho vzťahu s Bohom. To je zmysel tých jeho slov: „Otrok nezostáva v dome natrvalo. Syn zostáva navždy. Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“ To je zmysel uzdravení ktoré koná. Z neslobodných ľudí, odsúdených do najrozličnejších rolí, robí autentické bytosti. Hovorí pravdu o tom, že hodnota človeka nie je v tom, akú rolu hrá, ale v tom, že už len svojim bytím je obrazom Božím. V tom je jeho dôstojnosť a v tom je aj jeho sloboda.
- Ježiš chce nasledovníkov, ktorých pravda je založená na slove Kristovom. V rozhovore, o ktorom nám podáva správu evanjelista Ján, sa Ježišovi poslucháči ohradili, že sú slobodní. A Ježiš im na to odpovedá, že nie sú skutočne slobodní, lebo páchajú hriech a sú jeho otrokmi. To im hovorí ako odpoveď na ich odvolávanie sa na vlastnú náboženskú tradíciu. Nazýva ich otrokmi hriechu. Je to teda veľmi radikálna výpoveď, ktorú tu Ježiš robí. Je to vlastne odmietnutie ich náboženskej viery.
Na akom slove teda má byť založená sloboda nasledovníkov Krista, ak nie na slove náboženskej tradície, rituálov, príkazov a zákazov. Apoštol Pavel v liste Galatským tlmočí toto slovo Kristovo, na ktorom má byť založená naša sloboda. „Lebo vy ste povolaní pre slobodu, (bratia). Len aby sloboda nebola zámienkou pre telesnosť, ale navzájom si slúžte v láske. Lebo celý Zákon sa napĺňa v jednom príkaze, a to: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“
Áno, sloboda sa môže stať zámienkou, teda môže byť zneužitá, môžeme niečo predstierať, klamať a zavádzať. To povoľovanie telu vlastne v dávnej biblickej reči vyjadruje stratu sebaovládania a prenechanie priestoru sebectvu. Kto používa slobodu ako zámienku pre vlastné sebectvo, zneužíva ju a iných oberá o ich slobodu. A to je hriech a otroctvo hriechu. Preto kritériom slobody a jej ohraničením má byť láska.
Toto je podstata Kristovho slova, na ktorom má byť postavená naša sloboda. Žiaľ práve na to mnohí kresťania často zabúdajú. Obrazom Božím ako ľudia zostávame len vtedy, keď sa vzájomne v láske rešpektujeme ako slobodné bytosti.
Ako to teda myslí Ježiš, keď hovorí, že pravda vyslobodzuje? Chce nás ako nasledovníkov 1. ktorí žijú v slobode, 2. ktorých sloboda je založená na pravde, 3. ktorých pravda je založená na slove Kristovom. Amen.
Modlitba
Všemohúci Bože, vyznávame, že túžime po slobode a je tak mnoho vecí, ktoré nás zväzujú v neslobode. Prosíme Ťa, daj nám poznať pravdu, ktorá nás vyslobodí.
Nauč nás kriticky hľadieť na seba, aby sme sami sebe nič nepredstierali.
Nauč nás priznať si vlastné chyby a pripustiť vlastné zlyhania.
Nauč nás prijímať kritiku od iných tak, aby nás urobila slobodnými.
Daj nám odvahu a múdrosť vedieť pomenovať chyby iných.
Daj nám schopnosť a silu angažovať sa, keď iní pomenujú nespravodlivosť v našej blízkosti.
Nedovoľ, aby sme z falošnej lojality prikrývali chyby našich blízkych a priateľov.
Nedovoľ, aby sme si ľudí idealizovali, ale nauč nás vidieť ich takých, akí sú.
Ty si, Bože pravda a keď zostávame Tvojim obrazom, zostávame slobodní.
Hľadáme Ťa rôznymi cestami a máme dôveru, že Ťa dokážeme nájsť. Lebo Ty si Boh, ktorý svojím Duchom Svätým prebývaš v nás, ako si prebýval vo svojom Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. Amen.