17. nedeľa po Svätej Trojici, Veľký kostol, Bratislava, 8. 10. 2017
Oslovenie
Milí bratia a sestry,
Schádzame sa k službám Božím v 17. nedeľu po svätej Trojici. Chceme na nich ďakovať za Božie požehnanie v podobe tohtoročnej úrody. Urobíme to na základe biblického príbehu o hospodárovi, ktorý mal veľkú úrodu. Ježiš ho nazval bláznom. Prečo? Prečo sa môže vzťah „Ja a moja úroda“, alebo „Ja a moje životné úspechy“ zmeniť na bláznovstvo? Nad touto otázkou sa chceme spoločne zamýšľať, keď začíname v mene Boha, Otca, Syna i Ducha svätého. Amen.
Kázňový text
Text: Lk 12,13-21
Ktosi zo zástupu mu povedal: Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou rozdelil o dedičstvo. On mu odpovedal: Človeče, kto ma ustanovil na to, aby som vynášal rozsudky alebo delil? A pokračoval: Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti. A potom im povedal toto podobenstvo: Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. Rozmýšľal a hovoril si: Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu. Potom si povedal: Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa! Ale Boh mu povedal: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil? Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu.
Bratia a sestry,
Nepripadá Vám to všetko ako príliš okázalé a tak trochu pohanské? Poďakovanie za úrody zeme…. čo je na tom kresťanské? Nie je tu nebezpečenstvo zámeny, že sa do centra našej pozornosti dostane zem a jej úrodnosť? Pred 40 rokmi vtedy ateistický režim, ktorý je dnes už minulosťou, založil tradíciu jesenných poľnohospodárskych slávností s názvom: „Zem živiteľka“. Dodnes sa táto slávnosť poriada v Českých Budějoviciach. Je to oslava úrody. Čosi z tohto akcentu je napokon v každých dožinkách, vinobraniach či októberfestoch: Ide o to, aby ľudia prezentovali úrodu a užili si jej hojnosť. Aké má teda ďakovanie za úrodu zeme miesto v kresťanskej cirkvi? Podobenstvo o lakomom boháčovi má jasné posolstvo a to si teraz chceme všimnúť: Úroda zeme nám má pripomenúť 1. kto je darcom života 2. a komu je náš život určený.
1. Úroda zeme nám má pripomenúť kto je darcom života.
Dve pozorovania na úvod:
1. Tohtoročná úroda obilnín na Slovensku, je o pätinu nižšia ako minulý rok, keď bola rekordná, najvyššia od roku 1994. Hoci vinohradníci v Pezinku hlásia mimoriadne dobrý ročník.
2. Planéta Zem a jej schopnosť uživiť svetovú populáciu sa stáva stále prominentnejšou témou. Stále viac si uvedomujeme závislosť na životnom prostredí. Nedávna správa OSN o globálnom otepľovaní nám s novou naliehavosťou pripomenula, že sa musíme pripraviť na zmeny našej klímy. Treba počítať so suchom, ktoré bude mať priamy dopad na úrodnosť zeme. Vedecký výskum sa usiluje zmierniť tieto zmeny. Poľnohospodári sa snažia prispôsobiť a pestujú také plodiny, ktoré prinášajú úrodu aj napriek horším podmienkam.
Na pozadí týchto informácií nadobúda podobenstvo o hospodárovi, ktorému pole prinieslo veľkú úrodu, svoju naliehavosť aj pre nás. Pán Ježiš svojim poslucháčom predkladá príbeh človeka, ktorý koná veľmi zodpovedne. Veď ktorý poľnohospodár by neurobil všetko pre to, aby zachránil celú úrodu? Či rovnako nekonal aj biblický Jozef, keď v očakávaní neúrodných rokov nechal vystavať sýpky, ktoré uchovajú rekordné úrody pre horšie časy? Či by nebolo treba takého hospodára, ktorý nechá úrodu na poli, odsúdiť ako nezodpovedného a v konečnom dôsledku Pánu Bohu nevďačného? Máme vari my dnes inú možnosť ako naložiť s rekordnou úrodou, keď vieme o progrese v zmenách klímy? Nemôžeme konať inak ako ten hospodár s podobenstva. Musíme zozbierať všetku úrodu a čo najlepšie ju uskladniť pre budúcnosť.
Ale práve toto je to, kam chce Pán Ježiš svojich poslucháčov dostať. Konanie, ktoré sa aj nám dnes javí ako správne a zodpovedné, označí prekvapivo za bláznovstvo. Prečo? Pretože pri všetkej racionálnosti a zodpovednosti tomu hospodárovi uniká to podstatné! Nevie, že jeho život je závislý na Bohu. Nie na úrode, nie na jeho organizačných schopnostiach a predvídavosti. A v tom je teologické posolstvo dnešnej príležitosti, pri ktorej ďakujeme Pánu Bohu za úrodu.
Pán Ježiš predstavuje úspešného hospodára veľmi špecifickým spôsobom. Je sám! Nerozpráva sa so svojimi blízkymi. Neradí sa so spolupracovníkmi ako čo najlepšie naložiť s rekordnou úrodou. Rozpráva sa sám so sebou. V tom je jeho tragédia. Jeho svet je redukovaný na vzťah „ja a moja úroda“. To ho vedie k tomu, aby sa mylne nazdával, že jeho život je závislý na bohatej úrode a na jeho schopnosti uskladniť ju.
V tom môže byť aj naša tragédia. Ako často sa náš život redukuje na vzťah „ja a moje veci“? Ako často upadáme do toho tragického omylu, že kvalita nášho života je závislá od kvality vecí, ktoré dokážeme svojou prácou nadobudnúť?
Žatva nás upozorňuje na to, že sme hosťami Pána žatvy. Naša práca, nech už pracujeme v ktorejkoľvek oblasti, nie je konaním, ktoré môžeme oddeliť od Božieho stvoriteľského konania. Naša práca, ktorou si zabezpečujeme podmienky pre svoj život, nie je „naša práca“. Vo všetkom, čo konáme je totiž prítomná konajúca stvoriteľská moc Božia. Preto nás Pán Ježiš upozorňuje na to, aby sme ten tragicky mylný vzťah „ja a moje veci“ zmenili na vzťah „ja a môj Stvoriteľ“. Bláznivý monológ hospodára sa má zmeniť na dialóg človeka s jeho Stvoriteľom. Pretože len v tomto dialógu prestáva byť človek bláznom a stáva sa obrazom Božím. V takomto poďakovaní za úrodu potom vyjadrujeme nie len našu závislosť na Bohu, ale aj to, že sme si uvedomili a pochopili sme jeho lásku ku nám. V daroch každej úrody neprijímame len kalórie pre výživu. Prijímame predovšetkým Božiu lásku.
2. Úroda zeme nám má pripomenúť komu je náš život určený.
Pán Ježiš zakončuje podobenstvo tak trochu ťažko pochopiteľnou vetou: „Tak bude s tým, kto zhromažďuje poklady pre seba a nie je bohatý v Bohu.“ Čo to znamená byť bohatý v Bohu? Ako možno deponovať nejaké poklady u Boha?
Vzhľadom na kontext evanjelií môžeme predpokladať, že Pán Ježiš aj na tomto mieste myslí na zrieknutie sa materiálnych hodnôt. Poznáme jeho požiadavku v rozhovore s bohatým mládencom (Lk 18,22). Vieme, ako aj od učeníkov žiadal, aby sa zriekli všetkého, čo majú (Lk 14,33). Poznáme jeho výzvu: „Kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.“ (Lk 12,34). Samotné podobenstvo o hospodárovi s bohatou úrodou odznelo v kontexte rozhovoru o dedičstve, v ktorom Pán Ježiš pripomenul: „Život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku.“ (v. 15). O to teda ide?: Zbavovať sa materiálnych hodnôt, aby sme nadobúdali a ukladali si hodnoty v Bohu? Ale ako sa to dá? Je Boh nejaký trezor, do ktorého si svojim charitatívnym konaním akumulujeme akési svoje akcie, hoc by sme aj hovorili o duchovných hodnotách? To znamená byť bohatý v Bohu? Nie je to tak trochu v rozpore s evanjelickým učením odmietajúcim snahu nakloniť si Božiu priazeň dobrými skutkami?
Hospodár v podobenstve bol blázon preto, lebo žil sám pre seba. V tom bola jeho tragédia. Jeho monológ sa musí zmeniť na dialóg. To je to, na čo chce Pán Ježiš poukázať, keď odmieta stať sa sudcom v dedičskom spore dvoch bratov. Bláznivý rozhovor hospodára so samým sebou, s jeho vlastnou „dušou“ je totiž namierený nie len proti Bohu Stvoriteľovi. On je namierený aj proti všetkým ostatným ľuďom. Tak aj v tom dedičskom spore dvoch bratov išlo síce o zdanlivo legitímnu žiadosť. Ale Pán Ježiš tú žiadosť demaskuje ako sebectvo. Problémom nie je veľkosť majetku. Problémom je, keď človek vidí len sám seba a svoje potreby na prvom mieste. Aj ten hospodár totiž nikoho iného nepotreboval. Nepotreboval nikoho ďalšieho, kto by sa s ním radoval z rekordnej úrody. Nepotreboval nikoho ďalšieho, koho by obdaroval po tom, čo on sám bol obdarovaný.
Pri tých dvoch bratoch, čo sa sporili o dedičstvo sleduje Pán Ježiš iný cieľ. Chce v nich vzbudiť otázku: „Pre koho je vlastne určený môj život?“ , „Pre koho to vlastne žijem?“ Rovnakú otázku chce vzbudiť aj v nás teraz. Pohľad na požehnanú úrodu, ktorá znásobuje našu usilovnú prácu totiž v sebe skrýva práve toto nebezpečenstvo. Tak je to vlastne s pohľadom na výsledky akejkoľvek ľudskej práce. Prestávame vnímať iných okolo seba. Do centra diania kladieme samých seba a svoju šikovnosť. A nič na tom nezmení ani naša ochota ozdobiť takúto udalosť slovami vďaky, ktoré adresujeme Pánu Bohu. Akékoľvek ďakovné služby Božie či už ďakujeme za úrodu, alebo ďakujeme za požehnané roky života pri našich jubileách, sa ľahko môžu zmeniť na modloslužbu, keď pri nich zostávame zahľadení do seba. To je nebezpečenstvo aj pri všetkých spomienkových službách Božích, aj tých, čo sa teraz pri 500. výročí reformácie organizujú v našej cirkvi. Vďačnosť Bohu sa pri nich veľmi ľahko môže stať len príveskom, len zámienkou na to, aby sme do centra vďačnosti a oslavy postavili ľudí a výsledky ich práce. Komické vymieňanie si medailí medzi predstaviteľmi komunálnej politiky a predstaviteľmi cirkvi je smutným svedectvom o takomto zahľadení sa do seba.
Byť bohatý v Bohu teda určite neznamená, že sa privedieme do stavu, v ktorom dokážeme síce s vďakou Bohu, ale vždy len s pohľadom orientovaným na seba vypočítavať, čo všetko sme „vďaka Bohu“ dokázali dosiahnuť. To by bolo ďalšie bláznovstvo: Nepotrebovali by sme Boha. Teda presnejšie povedané: Potrebovali by sme ho len na to, aby bol svedkom našich „vlastných“ životných úspechov. Bláznovstvo hospodára v podobenstve spočívalo aj v jeho mylnej predstave o vlastnej sebestačnosti. Bohatý v Bohu je ten, kto pochopí, že svoj život nežije zo seba ani pre seba. Bohatý v Bohu je ten, kto vie, že na Boha môže odvolať vtedy, keď pôjde o tie najzásadnejšie otázky jeho života. Bohatý v Bohu je ten, kto všetko čo má považuje za dar Boží, o ktorý sa delí s ostanými ľuďmi. Bohatý v Bohu je ten, kto pochopí, že žiť naplnený život neznamená orientovať sa sám na seba, ale na Boha. Ak svoj životný pohľad obrátime od seba na Boha, tak potom zákonite začneme vo svojom zornom poli vnímať aj svojich blížnych s ich potrebami.
Posolstvo evanjelia nás teraz pozýva, aby sme si uvedomili, že náš život pramení z Boha a je určený pre Boha. Takéto povedomie nás oslobodzuje od strachu z budúcnosti a zároveň zbavuje sebectva a vedie nás k ochote deliť sa. To môžeme prežiť aj vo sviatosti jeho svätej večere, v ktorej nás sám sýti a posilňuje svojou prítomnosťou.
Modlitba
Pane, Ty si svätý, ty si plnosť, ty si viac, než si vieme predstaviť. Ty si vždy pri nás. Si požehnaný, keď prichádzaš k nám, keď prebývaš vo svojej cirkvi v chlebe a víne, v daroch ktoré vyrástli zo zeme, v daroch, ktoré odumreli, aby sme my mohli žiť.
Prosíme za spoločenstvo kresťanov, aby sme vedeli nachádzať účinné prostriedky a cesty na spravodlivé rozdelenie zdrojov a hodnôt po celom svete.
Prosíme za tých, čo nesú zodpovednosť v spoločnosti, daj aby sa naučili do centra svojej pozornosti klásť spravodlivosť a dôstojné podmienky pre život všetkých ľudí a nie iba zisk a výhody niekoľkých.
Prosíme za ľudí, ktorí sa živia prácou na poliach a farmách, aby ich práca bola požehnaná a v dôvere v Teba aby poznali, že ich úsilie nie je márne.
Prosíme za ľudí, ktorí stoja pre regálmi plnými tovaru, aby v sebe nepotláčali cit pre to, čo je nevyhnutné a aby nestrácali zmysel pre spravodlivú odmenu tých, čo sa namáhajú na poliach.
Dobrotivý Bože, o to Ťa prosíme v mene Pána Ježiša Krista. Amen