Text: Sk. apoštolov 6,8-15.7,54-60
Štefan však, plný viery, milosti a moci, činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom. Ale povstali niektorí z takzvanej synagógy nazvanej synagóga Libertíncov, Kyrénčan a Alexandrijčan, z Cilície a Ázie a hádali sa so Štefanom, ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Nato nastrojili mužov, ktorí žalovali: Počuli sme ho hovoriť rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu. A pobúrili ľud, aj starších a zákonníkov, oborili sa naňho, chytili ho a viedli do rady. Tu postavili falošných svedkov, ktorí svedčili: Tento človek neprestáva hovoriť rúhavé slová oproti tomuto svätému miestu a proti zákonu. Lebo počuli sme ho hovoriť, že Nazaretský Ježiš zborí toto miesto a zmení poriadky, ktoré nám dal Mojžiš. A keď všetci, ktorí boli v rade, uprene hľadeli na neho, videli jeho tvár ako tvár anjela.
Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho. Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši, a potom sa jednomyseľne oborili na neho. 58 Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca menom Saul. A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul.
Milí bratia, milé sestry,
patríte k ľuďom, ktorí si myslia, že aspoň na Vianoce máme právo na to, aby sme zažili kúsok dokonalého sveta? Vôňu stromčeka, sviečky, bohato prestreté stoly, harmóniu v rodine, známe piesne a vianočný príbeh o novonarodenom Dieťatku?
Kto z nás by nebol rád, keby sa dali zavrieť dvere kostola, a všetko, čo nás v predstave dokonalého sveta vyrušuje, by ostalo von, za nimi: nešťastie, pretvárka, lož, a všetko utrpenie?
O ideálnom svete sa dá naozaj len snívať. Niet ho ani cez sviatky.
To, o čom cez Vianoce hovoríme, nie je len Dieťa v jasličkách. V kostole máme stále na oltári – aj za kazateľňou pred očami kríž – a na ňom umierajúceho Ježiša.
Aj v dnešnom biblickom texte sa vyskytuje násilie. Ide o krivé obžaloby, intrigy, plány, ako sa zbaviť človeka.
V 2. sviatok Vianočný si pripomíname umučenie diakona Štefana. Pamiatka na jeho kameňovanie má dlhšiu tradíciu ako vianočné sviatky. A aj jeho príbeh je dôkazom, že tento svet sa narodením Krista ešte automaticky a radikálne nezmenil.
A keby sme si mysleli, že ten lepší – dokonalý svet nájdeme v kostole, v cirkvi, v spoločenstve veriacich ľudí – mýlili by sme sa.
Ježiša Krista, ale aj Štefana a mnohých iných kresťanských martýrov napádali, prenasledovali a odsúdili ľudia, ktorí si hovorili ´veriaci´.
Ani kresťanská cirkev nie je automaticky chránená pred ľuďmi, ktorí v nej budú uskutočňovať svoje predstavy o lepšom svete -pred ľuďmi, ktorí si neschopnosť vlastnej zmeny kompenzujú útokmi na tých, ktorí sa o ňu stále pokúšajú svojou službou.
Bratia a sestry,
Ježiša sprevádzali problémy už od narodenia. Dieťa rodičov z Nazareta, narodené v betlehemskej maštali, je krátko po narodení na úteku do Egypta. Keď robí neskôr zázraky a znamenia, jeho pôsobenie podlieha cenzúre.
Kvôli neštandardným prístupom sa ocitne pred židovskou veľradou, kde proti nemu vypovedajú falošní svedkovia. Vinou Božieho Syna je podľa najvyšších predstaviteľov židovskej komunity to, že sa ´rúha Bohu´.
Zahaleného do purpurového plášťa a s tŕňovou korunou na hlave ho pošlú k Pilátovi, aby schválil jeho smrť – a krátko nato Ho ukrižujú. A pri smrti prosí Boha za tých čo Ho trápia: „Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia, “ a za seba: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho Ducha.“
Až Ježišovo DOKONANÉ na kríži otvára prístup k Bohu – do večnosti, otvára nebo každému, kto Ho bude nasledovať.
Štefanov príbeh sa na Ježišov nápadne podobá. Štefan, plný milosti a sily, robil medzi ľudom zázraky a znamenia. Tými, ktorí nad jeho svedectvo a službu stavajú otáznik, sú niekdajší spoluveriaci. A tiež proti nemu vypovedajú falošní svedkovia.
Keď sa v kríze a nebezpečenstve ocitne učeník Peter, lebo chcel tak ako Jeho Pán chodiť po vode, volá na Ježiša: „Pane, zachráň ma!“
Ale diakon Štefan prosí za tých, ktorí Ho trýznia: „Pane, nepočítaj im tento hriech.“
Krátko pred smrťou vidí nebesá otvorené a Syna človeka sedieť na pravici Božej.
Vie, že nebesá Mu neotvára Jeho svedectvo, Jeho životné dielo, ale obeť Kristova.
To, že Štefan vidí otvorené nebesá, mu dáva pokoj. Pokoj s Bohom, s inými ľuďmi a so samým sebou.
Je to pokoj, ktorý mu dáva odvahu prijať aj dramatické životné okolnosti s odovzdanosťou a úplnou dôverou Bohu.
Neumiera ako porazený, ide k Bohu, v ústrety Ježišovi ako víťaz.Bratia a sestry,
aj pre nás je dôležité, aby sme sa počas týchto sviatkov nenechávali osloviť a dojať len narodením Dieťaťa, ale dovideli od jaslí na kríž.
Vyznanie, ktoré Štefan nielen hovorí, ale predovšetkým žije, má tvrdé dôsledky. Je to tak dodnes.
Pokiaľ je naše svedectvo v slovách, ale predovšetkým v činoch o pravde, o Kristu, vždy narazíme na odpor.
Keď svedčíme o Kristu, musíme počítať s tým, že budeme tak ako On – a tak ako Štefan znevýhodňovaní, vysmiati, umlčaní a možno aj odstránení.
Prenasledovanie kresťanov nebolo na dennom poriadku len v prvých troch storočiach, v mnohých krajinách sveta je aktuálne stále.
Nasledovanie Ježiša Krista nie je o zážitkoch sily všemocného Boha – je aj o ochote trpieť a niesť kríž.
Ísť za Kristom, svedčiť o Jeho diele znamená zastať sa v tomto svete tých, ktorí sú handikepovaní, nepochopení, odsúvaní na okraj preto, že sú iní.
Mnohí ľudia sa na to, či sme schopní svedectva my, ktorí sa nazývame kresťanmi, pozerajú veľmi kriticky. Právom.
Za poznanie pravdy sa totiž nestačí len modliť a zacieliť misijné snahy na ľudí mimo cirkvi.
Tu, medzi nami – veriacimi ľuďmi sú potrebné zmeny. Našou úlohou by malo byť ponúknuť priestor pre diskusiu aj o otázkach, ktoré netrápia nás, ale iných – ľudí, ktorí sú chudobní, dlhodobo nezamestnaní, diskriminovaní, závislí na alkohole alebo drogách…
Ak má byť naša zvesť aktuálna a pravdivá, nemôžeme sa pri nej vyhnúť rizikám, krížu. Krížu nepochopenia a kritiky, krížu bezradnosti nájsť dobré riešenia pre všetkých, krížu ohrozenia a neistôt.
Každý, kto sa tu zastáva slabých, kto sa ich snaží pozdvihnúť a podporiť, bude konfrontovaný so zlosťou a škrípaním zubov ľudí, ktorým nespravodlivosť vyhovuje.
„Ja ešte nechcem zomrieť a ísť do neba!
Aj ja by som rád dlho žil, tak ako ostatní…“ tieto vety povedal M.L.King 3. apríla 1968 vo svojej reči v Memphise, keď mu hrozili smrťou.
Tento kazateľ, bojovník proti aparteidu, za rovnaké práva pre všetkých, bez ohľadu na farbu pleti, ďalej hovoril: „Chcem plniť Božiu vôľu. On mi dovolil výjsť na tento vrch. Videl som na druhú stranu, videl som zasľúbenú zem. Možno ju nedosiahnem s vami. Ale chcem, aby ste sa dozvedeli: jedného dňa dosiahneme zasľúbenú zem. Dnes som šťastný. O nič sa nemusím starať. Nikoho sa nemusím báť. Moje oči videli slávu prichádzajúceho Božieho kráľovstva.“
Táto reč M. L. Kinga bola prorocká, na ďalší deň bol tento farár zavraždený.Bratia a sestry,
ani na Vianoce nemôžeme kríž obísť. Ale Ním Ježiš otvoril nebo všetkým, ktorí Ho nasledujú.
Diakon Štefan, Martin Luther King a mnohí iní smeli už na tomto svete pozerať do otvoreného neba, presvedčení o tom, že im Kristus pripravil miesto.
To, že umierali v pokoji s Bohom, so sebou samým a s inými ľuďmi, je presvedčivejším svedectvom ako zázraky a znamenia.
Prosme o odvahu k takémuto svedectvu. Prosme o schopnosť nemlčať tam, kde sa hazarduje s dôverou – v cirkvi aj mimo nej, ale vstať a niesť zrozumiteľné slovo o pokoji, odpustení a milosti.
Vyhľadávajme ľudí, ktorým bieda iných tiež nie je ľahostajná a snažme sa hľadať východiská spolu.
Aj sny o lepšom, dokonalejšom svete sa môžu stať skutočnosťou, keď sa ich nevzdáme ani za cenu obetí a kríža.
Nech naša cesta od narodeného Krista vedie nielen k oslavám, ale aj tam, kde človek trpí a umiera, aby prišiel k pokoju a dozvedel sa, že je nebo otvorené aj pre neho. Amen.
Dobrý Bože,
s nami aj okolo nás sa deje množstvo vecí, ktorým nerozumieme. Uvádzajú nás do zmätkov a neistoty, že veríme niečomu, čo v tomto svete nemá nádej na prežitie.
Prosíme, pomôž nám vidieť ďĎalej. Prosíme, pomôž nám vidieť v príbehu ľudí, ktorí Ti boli poslušní a do konca, moc a múdrosť, ktorú nezničila hrubosť vystrašených ľudí.
Prosíme, daruj nám nadhľad, silu a múdrosť, ktorá bude vedieť, že konáš pri nás svoje dielo aj vtedy, keď prídu útoky, obvinenia a krízy.
Pomôž nám ich zniesť a súdy prenechať Tebe.
Prosíme o moc Svätého Ducha, aby sme dokázali sledovať Tvoje ciele a používali prostriedky, ktoré sú hodné detí, ktoré si si povolal, vykúpil a posvätil k Životu. Amen.