Ondrej Prostredník, 3. nedeľa po Svätej Trojici, 07.07.2019, Veľký kostol, Bratislava
Oslovenie
Ľudská spoločnosť je podelená na rôzne skupiny. Na jednej strane sa nám to môže zdať ako praktické a užitočné. Pomáha nám to, keď vieme ako si máme zaradiť človeka, s ktorým sa stretneme. Ľahšie sa nám komunikuje, keď vieme, či oproti nám v rozhovore stojí človek vzdelaný, alebo nevzdelaný, Nemec alebo Francúz, kresťan alebo moslim, veriaci alebo agnostik, bohatý alebo chudobný. Vieme však aj to, že tieto podelenia sa ľahko menia na tragické konflikty a napätia v spoločnosti. Veľmi ľahko sa uchyľujeme k tomu, aby sme ľudí odvrhli z nášho spoločenstva len preto, lebo nie sú takí ako my. Dnešná nedeľa hovorí o Božom milosrdenstve. O tom ako Boh aj v mesiášovi Ježišovi Kristovi hľadá tých, ktorých iní odvrhli. O Božom milosrdenstve a hľadaní odvrhnutých budeme dnes uvažovať na týchto službách Božích. Amen.
Kázeň
Text: Matúš 9,9-13
Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster stoluje s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.
Každému iste záleží na tom, v akej spoločnosti sa pohybuje. Sú skupiny ľudí, ktorých považujeme za dobrú spoločnosť. Tešíme sa na stretnutia s nimi. Bývame poctení, keď nás do dobrej spoločnosti pozvú. Určite si spravíme aj selfíčko a zavesíme na fejsbúk a instagram.
Sú však tiež skupiny ľudí, v ktorých spoločnosti by sme sa nechceli ocitnúť. Vyhýbame sa im. Nechceme s nimi spájať svoj život. Ak k tomu aj z nejakých dôvodov príde, tak sa tým radšej nechválime. Nechávame si to pre seba. Ak o tom náhodou vznikne nejaká dokumentácia, robíme všetko pre to, aby sa nedostala na verejnosť. Známi ľudia niekedy platia ťažké peniaze za to, aby sa medzi ľudí nedostali dôkazy o tom, ako sa ocitli v tej nesprávnej spoločnosti.
Scéna z Biblie, ktorú sme čítali je postavená na tomto kontraste. Je to ako keby sme čítali Nový čas a palcové titulky: „Vzor morálky prichytený v spoločnosti darebákov!“ Ježiš je v spoločnosti, v ktorej by nemal byť. Teda minimálne u niektorých jeho súčasníkov vznikajú otázky: „Prečo váš majster stoluje s colníkmi a hriešnikmi?“
Práve na tom je však založené posolstvo tohto textu. Aj pre nás dnes. Hovorí: Ježiš vyhľadáva spoločnosť odvrhnutých: 1. Ide mu o milosrdenstvo. 2. Ide mu o spoločenstvo s odvrhnutými. 3. Ide mu o ich službu.
- Ježiš vyhľadáva spoločnosť odvrhnutých, pretože mu ide o milosrdenstvo. „Milosrdenstvo chcem a nie obeť!“ – touto vetou sa Ježiš stavia do radu starozmluvných prorokov, ktorí kritizovali pokryteckú zbožnosť. Vzťah k Bohu nemožno zredukovať na obrady v chrámoch. Kult so svojou bohatou a zmysluplnou symbolikou, v ktorej sa vyzrážali stáročné skúsenosti ľudstva, sa môže stať vyprázdneným, nezrozumiteľným, áno smiešnym konaním. Toto si musíme ustavične pripomínať.
Sedieť v kostole, pohybovať sa v spoločnosti tých, čo chodia do kostola, vyhľadávať prítomnosť cirkevných hodnostárov – presne to môže byť tá zlá, kompromitujúca spoločnosť. Toto je žiaľ výčitka, ktorú si ako tí, čo ešte chodíme do kostola, často musíme vypočuť. Nejeden človek nám na naše pozvanie, aby v nedeľu prišiel, odpovie: „Nemôžem chodiť do kostola. V laviciach tam sedia samí pokrytci. Tvária sa zbožne a len čo prekročia prah smerom von, klamú, kradnú, urážajú a ponižujú iných.“
Ježiš nám svojím konaním nastavuje zrkadlo. Akoby hovoril: Váš charakter, vaša hodnota sa nemeria podľa toho, v akej vyberanej, slušnej a elitnej spoločnosti sa pohybujete. Pozrite sa, ako je vaša spoločnosť rozdelená. Pozrite sa, koľkých ľudí ste odpísali a nechcete, aby boli súčasťou vášho, podľa vás normálneho sveta. Hovoríte o nich ako o hriešnikoch, o hrozbe, o nenormálnych, o príťaži, ktorá iba komplikuje váš život. Ale takto Boží svet nefunguje. Vaša predstava o dobrej spoločnosti, ktorá je založená na tom, že odpisuje celé skupiny ľudí, je zvrátená.
Preto Ježiš na protest opúšťa vzorovú spoločnosť spravodlivých a sadá si k tým, ktorých spravodliví, normálni, vzoroví ľudia odvrhli a vymazali zo svojho sveta. To je podstata milosrdného konania. Nie almužny, ktorými si uľavíme svojmu svedomiu a posilníme vlastnú predstavu o tom akí sme zbožní a dobrí. Ani akékoľvek programy, ktoré existenciu tých, čo nepasujú do našej „dobrej spoločnosti“ síce zlepšia, ale predsa ich budú držať v bezpečnej vzdialenosti od nás.
Biblický pojem milosrdenstva a milosti je úzko prepojený so spravodlivosťou. A tá sa v tomto prípade napĺňa tým, že Ježiš sa stáva súčasťou spoločenstva odvrhnutých. Identifikuje sa s nimi. Áno, robí to, čo dnes mnohí ľudia robia na fejsbúku, keď chcú niekomu, komu sa deje nespravodlivosť, vyjadriť podporu. Zaužívalo sa to francúzske „je suis…“, „aj ja som…“ napr. utečenec, homosexuál, Róm, moslim, Žid…. a dosaďte si tam akúkoľvek skupinu, ktorú naša slušná kresťanská spoločnosť tak rada odvrhuje. A hoci tá verejná identifikácia s tou, či onou skupinou má svoju silu a výpovednú hodnotu, nemali by sme zostávať len pri tom. Mali by sme vedieť ísť ďalej. Podaním ruky, sadnutím si za jeden stôl, prejavením záujmu, a ešte mnohými inými krokmi prejaviť týmto ľuďom, že sú rovnakí ľudia ako my. To je skutočné milosrdenstvo, ktoré je založené na spravodlivosti.
- Ježiš vyhľadáva spoločnosť odvrhnutých, pretože mu ide spoločenstvo s odvrhnutými. Záujem o ľudí, ktorých väčšinová spoločnosť odvrhla, je podstatou Ježišovho mesiášskeho konania. Evanjeliá nám hovoria o tom, ako jeho verejné vystúpenie začína práve odkazom na prorockú víziu dokonalej spoločnosti ľudí: „Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov.“ (Lk 4,18-19).
Túto víziu teraz napĺňa tak, že podčiarkuje ďalší silný symbol mesiášskej ríše pokoja. Tým je spoločné stolovanie všetkých. Izaiáš takto podáva túto víziu: „Hospodin mocností pripraví všetkým národom na tomto vrchu hostinu z tučných pokrmov, hostinu s burčiakom, s tučnými jedlami, so špikom, s očisteným burčiakom. A zničí na tomto vrchu závoj, ktorý zastiera všetky národy, a prikrývku, ktorá prikrýva všetky kmene. Pohltená bude smrť naveky a Pán, Hospodin, zotrie slzy z každej tváre a z celej zeme odstráni potupu svojho ľudu; lebo to Hospodin povedal.“ (Iz 25,6-8).
To, že si v našom príbehu Ježiš sadá za jeden stôl s colníkmi a hriešnikmi, a že práve toto spoločné stolovanie pohoršuje strážcov pravej zbožnosti, nie je náhoda. Nie je to len nejaké príležitostné, kamarátske konanie na Ježišovej strane. Je to napĺňanie jeho mesiášskeho programu. V ňom ukazuje, ako mu záleží na scelení rozdelenej spoločnosti.
Kto ako hosť zažil spoločné stolovanie v niektorých z krajín orientu, vie, o čom tento symbol vypovedá. Je to ten najsilnejší spôsob začlenenia a splynutia s inými. Nie náhodou práve spoločné stolovanie volí Ježiš ako mesiáš za svoj najrozhodujúcejší odkaz pre svojich nasledovníkov. Večera Pánova, ktorá je centrálnou súčasťou kresťanskej liturgie, má poukazovať práve na tento moment. Je to konanie, v ktorom si ako cirkev pripomíname, že Ježišovi ide o spoločenstvo odvrhnutých.
Aj tu však cirkev v nánosoch storočí podľahla vyprázdneniu tohto dôležitého symbolu. Zúžila ho na akési mystické konanie, ktoré nás má preniesť z tohto sveta a dať nám okúsiť svet budúci. Najmä v slovenskej evanjelickej tradícii sa slávenie Večere Pánovej veľmi zúžilo na individuálny rozmer, ktorého obsahom je spoločenstvo jednotlivca so vzkrieseným Kristom. Celé Ježišovo konanie zdôrazňované v evanjeliách však hovorí o tom, ako Ježiš – mesiáš, stolovaním prekonával rozdiely v spoločnosti, ako pripomínal tú prorockú víziu, že za jeden stôl patria všetci ľudia, bez rozdielu. Je dobré, keď sa častejším slávením Večere Pánovej v tomto chráme chceme vrátiť aj k tomuto dôležitému rozmeru tohto konania. Upozorňuje nás totiž na to, že ako ľudia patríme za jeden stôl už tu a teraz v tejto spoločnosti bez ohľadu na náš pôvod, vierovyznanie, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, či náboženské vyznanie.
- Ježiš vyhľadáva spoločnosť odvrhnutých, pretože mu ide o ich službu. Colníka Matúša oslovuje Ježiš s výzvou: Nasleduj ma! Pretína tým začarovaný kruh trápenia všetkých odvrhnutých. Možno to tiež poznáte. Čím je človek menej motivovaný, tým je menej schopný. Čím je menej schopný, tým menej je uznávaný. Čím menej je uznávaný, tým je menej motivovaný.
Ježiš sa prihovára Matúšovi, ktorý patril k odvrhnutej spoločenskej skupine colníkov. V očiach miestneho obyvateľstva to boli kolaboranti so štátnou mocou a zradcovia národnej hrdosti. Nikto od nich určite nechcel žiadnu službu a už vôbec by sa pri nich nepristavil a nesadol si s nimi za stôl. Práve tomuto človeku sa prihovára a pretína tým spomínaný začarovaný kruh odvrhnutia. V postoji milosti ho pozýva do iného kruhu, ktorý dáva jeho životu zmysel. Povolanie v ňom vzbudzuje dôveru. Dôvera ho robí užitočným. Pocit užitočnosti ho motivuje. Motivácia ho vedie k službe.
Spôsob akým sa to celé udeje len podčiarkuje, že Ježiš tu koná symbolicky a kladie dôraz na začlenenie a scelenie rozdelenej spoločnosti. Celé sa to deje akosi mimochodom. Žiaden predchádzajúci rozhovor, žiadne preverenie kandidáta a jeho schopností. Z manažérskeho hľadiska je to úplný nezmysel.
Ježiš ako mesiáš tu však koná stvoriteľsky. Slovom povolania napráva pokrivenie rozdelenej spoločnosti. Je to ako stvorenie z ničoho. Púhy fakt, že Matúš je človek ho robí kvalifikovaným na to, aby sa stal reprezentantom tých, čo stoja v službe scelenia a obnovenia ľudského spoločenstva. Toto je dôraz, na ktorý by sme nemali zabúdať, keď máme dnes pred očami rozdelenú spoločnosť, ktorej rozdelenie sa prenáša aj do tých najmenších spoločenstiev, cirkev nevynímajúc.
Hovorili sme na začiatku o tom, ako nám záleží, aby sme boli vždy v dobrej spoločnosti. Nedovoľme, aby táto naša túžba prehlbovala naše vzájomné rozdelenia. Pozrime sa na ten dnešný príbeh. Ježiš vyhľadáva spoločnosť odvrhnutých: 1. Ide mu o milosrdenstvo. 2. Ide mu o spoločenstvo s odvrhnutými. 3. Ide mu o ich službu. Amen.
Modlitba:
Všemohúci Bože,
ďakujeme Ti, že sa nám dávaš poznať ako ten, kto je milosrdný a oslovuje tých, ktorých iné odvrhli. Úprimne vyznávame, že veľmi potrebujeme Tvoje milosrdenstvo vždy, keď sa vzďaľujeme príkladu, ktorý máme v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.
Prosíme Ťa za ľudí, ktorí túžia po odpustení a nemajú silu alebo odvahu urobiť ten prvý krok a vystrieť ruku ku tým, čo im odpustenie ponúkajú.
Prosíme Ťa za manželov a rodiny, ktoré žijú v konfliktoch a nevedia ich prekonať odpustením. Daj im do sŕdc pokoru, aby vedeli odpustenie ponúkať i prijímať.
Prosíme Ťa za našu cirkev, ktorá je oslabovaná mnohými napätiami a spormi. Vzbuď v nej osvietených a pokorných predstaviteľov, ktorí budú mať dar zmierovať viac ako rozdeľovať a odpúšťať viac ako trestať.
Prosíme Ťa za našu spoločnosť a celé ľudstvo, ktoré je rozdelené v mnohých zásadných otázkach. Daj všetkým ľuďom dobrú vôľu hľadať porozumenie, aby sme sa nenechali strhnúť k strachu a nenávisti a pochopili, že odpustenie je viac ako trest.
Urob to, všemocný Bože, pre zásluhy nášho Pána Ježiša Krista. Amen.