Kázeň na 4. nedeľu po Svätej Trojici, 5.7.2020

„Hospodin ti oznámil človeče, čo je dobré a čo žiada od teba; len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojim Bohom.“

 Bratia a sestry!

Každý človek bez rozdielu rád sníva a má svoje túžby. Každý chce dobre žiť. Mať zabezpečené základné potreby. Mať dostatok jedla, pitia, šatstva. Mať svoje pohodlie. Mať právo na kvalitný, akceptovaný život. Žiť v štáte, ktorý rozhoduje spravodlivo, koná čestne, správa sa férovo. Mať vo svojom okolí ľudí, ktorým záleží na dobre, na slušnosti, na ľudskosti.

Nie každému je však dopriaty dobrý život.

Všade vo svete človek musí znášať biedu, násilie, týranie, ponižovanie. Vieme o ľuďoch, ktorí sa tvária ako najlepší kresťania, no popritom doma týrajú svoju manželku aj deti. Psychicky i fyzicky. Počujeme o sexuálnych útokoch, nemiestnych narážkach. Denne sme konfrontovaní s utrpením, s ublížením človeku v našej bezprostrednej blízkosti. Vieme o šikanovaní, o urážkach, ktoré sa týkajú farby pleti,  inakosti, či postavenia. Mnohí uplatňujú svoju moc na úkor pravdy iba pre svoje potreby, iba pre svoje záujmy. Vieme o deštrukcii právneho štátu, kedy súdnictvo nie je nezávislé a kde sú „naši“ bližší, ako „tí ostatní“. Mnohí sú vystavení útokom vojny, prenasledovaniu. Mnohí žijú vo veľmi skromných podmienkach. Mnohí umierajú hladom.

Mnohí nevedia, nezažívajú, nepoznajú, čo je dobré.

Otázkou je: Kde sme my? Kde sme my, aby sme týmto ľuďom pomohli?  Kde sme my, keď sa deje niekomu krivda, nespravodlivosť? Kde sme my, keď niekto podvádza, klame? Kde sme my, keď je niekto bitý, umlčaný?

Ostávame ľahostajní? Bezcitní? Nezainteresovaní?

Nestačí totiž iba povedať: Prečo to Bože, dopúšťaš? Prečo musia trpieť nevinní?

Nestačí konštatovanie, je potrebná naša aktivita. Náš záujem.

Boh nám cez proroka Micheáša oznamuje, čo je dobré a čo od nás žiada. 1. Zachovávať právo. 2. milovať láskavosť a 3. v pokore chodiť so svojim Bohom.

1.    Zachovávať právo:

Prorok Micheáš, od ktorého pochádzajú tieto slová, žil v 8. storočí pred Kristom v Izraeli, v Jeruzaleme. Zažil ešte spoločné izraelské kráľovstvo, ale aj jeho rozpad. Južná časť, Judsko, existovala dlhšie a práve k obyvateľom tejto ríše prichádza so svojou zvesťou, pretože ich chce varovať. Obyvatelia prežívali vážne problémy so sociálnou spravodlivosťou. A Micheáš vo svojich prejavoch odsúdil tých, ktorí držali moc nad inými ľuďmi. Kritizoval mocných a bohatých, ktorí si dovoľovali všetko a obhajoval chudobnú vidiecku populáciu, ktorá hladovala. Micheáš zdôrazňoval, že Boh nenávidí neprávosť. A práve v záujme spravodlivosti koná. Nestiahol sa na nejaké opustené miesto, kde by rozjímal, meditoval nad zlou situáciou, ale vedome koná. Chopí sa zodpovednosti a kričí. Upozorňuje, bojuje, nalieha, realizuje. Poukazuje na nepoctivosť bohatých a na útlak biednych. Hovorí o tom, že vymizli všetci úprimne veriaci. Všetci sa chystajú prelievať krv a ich ruky sú upriamené na zlo. Ich náboženské obrady, rituály vyzerajú navonok pekne, ale to je len pozlátko, pokrytectvo. Nemyslia to úprimne, ich slová sú prázdne a oklamávajú druhých i samých seba. Micheáš ich konfrontuje s realitou. Ide proti prúdu. Nerobí to preto, aby moralizoval, ale preto, že chce pomôcť. Má výhrady voči svojim súčasníkom a poukazuje na to, čo je skutočne dôležité. Zachovávať právo, konať spravodlivo. Pretože, ak toto v spoločnosti chýba, spoločnosť umiera.

Bratia a sestry! Takýchto prorokov potrebuje aj dnešná doba. Ľudí, ktorí budú zachovávať právo.

Aj dnes potrebujeme tých, ktorí sa postavia za práva utláčaných. Za tých, ktorí sú v menšine. Za tých, ktorí sú ponižovaní. Vysmievaní. Za tých, ktorí trpia.

Aj dnes potrebujeme tých, ktorí dokážu odvážne ísť proti prúdu. Napriek strachu, napriek dôsledkom, vidia zmysel svojho boja, vnímajú zmysel svojej námahy.

Aj dnes potrebujeme tých, ktorí budú kritizovať moc a nespravodlivosť a ktorí budú bojovať za zachovanie práva. Budú zachovávať spravodlivosť, bojovať za nezávislosť súdov, za pravdu, ktorá platí pre každého rovnako a to konajú preto, lebo to vychádza z ich presvedčenia a je to ich srdcovou záležitosťou.

Aj dnes potrebujeme tých, ktorí sa neskrývajú za nejaké pozlátko, ale úprimne, autenticky dokážu žiť svoju vieru v súlade so svojim presvedčením.

Aj dnes potrebujeme tých, ktorí budú bojovať proti sociálnej nespravodlivosti. Ktorí sa postavia za chudobných, za biednych, za vykorisťovaných.

Aj dnes potrebujeme tých, ktorí budú vytvárať bezpečné prostredie, podporu pre tých, ktorí to sami nezvládajú.

Potrebujeme tých, ktorí žijú v realite, pevne s nohami na zemi a nie niekde v nereálnych oblakoch.

Aká milosť, aká radosť, aké požehnanie, keď v našej blízkosti takýchto prorokov, ľudí  máme. Ktorí zachovávajú právo a záleží im na spravodlivosti.

2. milovať láskavosť

To, druhé, čo Micheáš zdôrazňuje a žiada je láskavosť. Láska. Láska, ktorá je jadrom života. Láska, ktorá dáva človeku silu byť lepšími, ľudskými. Láska, ktorá lieči rany. Ktorá prináša pokoj. Ktorá mení strach na odvahu. Láska, ktorá dopraje radosť a pohodu aj druhému a nielen sebe. Láska, ktorá dôveruje. Láska, ktorá zápasí o šťastie a spokojnosť druhého. Láska, ktorá dokáže počúvať. Láska, ktorá v sebe nesie priateľský záujem, jednoduchú slušnosť, potrebnú toleranciu, rešpekt dôstojnosti a úctu k životu.

Láska, ktorá neklame a nie je agresívna. Láska, ktorá je otvorená pre sny a túžby druhého človeka. Láska, ktorá má skutočnú snahu pracovať na svojich myšlienkach, meniť ich, napĺňať ich skutočným obsahom a žiť, aplikovať ich počas bežného dňa. Ktorá vytvára prostredie, kde sa človek bude cítiť dobre, príjemne. Láska, ktorá si nekladie podmienky ale ktorá prijíma bez rozdielu.

Sú tu deti, ktoré potrebujú dobrý vzor, príklad, aby sa vedeli v komplikovanom svete orientovať.

Sú tu manželky a manželia, partneri, partnerky, ktorí potrebujú porozumenie, rešpekt, úctu.

Sú tu seniori, ktorí môžu mať istotu, že nežijú sami, ale máme o nich záujem. Ich problém, ich bolesti, ich choroby si nemusia niesť sami. Aj nám ide o to, aby mali dôstojný život i dôstojné umieranie.

Je veľa ľudí v našej bezprostrednej blízkosti, ktorí potrebujú empatiu, solidaritu, spolupratričnosť.

Cudzinci, utečenci, Rómovia, ktorí dostávajú priestor pre nový, dobrý život len vďaka našej láske, našej láskavosti, nášmu záujmu.

Telesne či duševne zranení, ktorí potrebujú našu pomoc a nový zdroj pre svoj zápas, ktorý vedú.

Týrané ženy, či muži, deti, či starci, ktorí majú právo na dobrý život potrebujú našu podporu, pozornosť, aby vedeli, že nie sú sami.

Ľudia, žijúci v menšine, obviňovaní z toho, že ohrozujú naše tradičné rodiny potrebujú našu podporu, naše otvorené uši, ktoré budú pozorne počúvať ich príbeh a ich probém a urobia maximum pre to, čo je v ich silách.

Láskavosť, ktorú starozmluvny prorok odporúča chýba aj dnešnému človeku. Je to výzva, na ktorú nie vždy dokážeme adekvátne a dobre zareagovať. Ani my kresťania to nie vždy zvládame dobre. Ale, ak v ľudských vzťahoch chýba láskavosť, láska, porozumenie, empatia, stráca sa niečo krásne, čo do nás Boh vložil.

Predsa však Boh vkladá do nás nádej, aby sme dokázali žiť lásku. Každý jeden z nás môže každý deň urobiť niečo pre to, aby sme naplnili to, čo Boh od nás žiada: milovať láskavosť. Pretože, to ako žijeme, čo konáme, čo hovoríme ovplyvňuje ďalších ľudí. Ale, aj to, čo nerobíme dokáže spôsobiť katastrofu. Láska vylučuje všetko zlo z našich životov, ale nedostatok lásky spôsobuje zničenie životov. Bez úprimných gest láskavosti, priateľstva a empatie je život prázdny.

Prorok Micheáš však má aj poslednú radu, odporúčanie pre dobrý život.

3. v pokore chodiť so svojim Bohom.

Uvedomuje si, že je neraz namáhavé a vyčerpávajúce kráčať cestou života. Tá životná cesta je totiž skalnatá a má pre človeka pripravené priekopy, do ktorých človek upadne. A práve počas tých úskalí si človek uvedomuje, aký je nedokonalý, ako často zlyháva v úsilí žiť spravodlivo, s láskou. V rodinách, na pracoviskách, v cirkvi, v spoločnosti, vo vzťahu k svetu i ľuďom.

Akú pokoru potom Boh od človeka očakáva, vyžaduje?

Pokoru, ktorá umožní človeku napriek zlyhaniam, napriek chybám začať znova a lepšie. Pokoru, ktorá dáva príležitosť stať sa lepším, pretože pozná svoje dary, svoje talenty, ale aj svoje slabosti. Pokoru, ktorá neponižuje druhých a ani nič nepredstiera, ale reflektuje svoj život a svoje konanie. Pokoru, ktorá nie je o falošnej skromnosti, kresťanskej zbožnosti, ktorá v skutočnosti iba opovrhuje ostatnými a autoritatívne, manipulatívne žiada zdržanlivý život, ale ktorá autenticky žije a zaujíma jasné stanovisko. Pokoru, ktorá nás stavia pred výzvy v krízach a v ktorých sa snažíme vstať aj vtedy, keď nás ubili k zemi. Pokoru, ktorej záleží na milosrdenstve. Pokoru, ktorá sa neprezentuje, nesnaží sa iba ukázať, niečím sa chváliť, ale koná bez nároku na odmenu, bez nároku na pochvalu. Pokoru, ktorá neposudzuje, ale prijíma.

Takáto odvaha k takejto úprimnej, skutočnej pokore častokrát ľuďom chýba.

Kiežby sme dokázali na ceste nášho života kráčať v pokore s Bohom, v konfrontácii s tým, čo ľudia riešia a na čom im záleží.

Bratia a sestry! Každý človek bez rozdielu rád sníva a má svoje túžby. Každý chce dobre žiť. Dokážeme to aj my: ak budeme zachovávať právo. Ak budeme milovať láskavosť a ak v pokore budeme chodiť so svojim Bohom. Potom je tu nádej, že dokážeme meniť seba i tento svet. K lepšiemu, k radostnejšiemu životu. Amen