Kázeň na 4. pôstnu nedeľu, 11.3.2018

Ondrej Prostredník
4. pôstna nedeľa, Laetare, 11. 3. 2018, Veľký kostol, Bratislava

Oslovenie:
Chlieb života. To je téma dnešnej 4. pôstnej nedele Laetare. Tomu vlastne celkom dobre rozumieme. Ani sme nechceli, ale posledné dva týždne nás doslova vrhli do úvah a spoločných diskusií o živote. O jeho kvalite. O tom, čo vlastne potrebujeme k životu, aby bol spokojný a šťastný. Odrazu sme si uvedomili, že už nestačí priať si iba to magické „len aby sme boli zdraví“. Nechajme sa teda spolu osloviť biblickým slovom a hľadajme aj dnes, čo je cestou k životu. Amen.

Kázeň:
Text: J 6,47-51
Amen, amen, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.

Celá spoločnosť je na nohách. Opäť hovoríme o tom, že život je viac než zdravie. Je to spravodlivosť a právo, sloboda a nezávislosť, bezpečnosť a poriadok, zodpovednosť a transparentnosť najmä tých, čo sú pri moci. Opäť hovoríme, že ten chlieb, čo potrebujeme pre život je omnoho viac, než tých pár stovák eur na účte každý mesiac.

Ježiš o sebe hovorí, že je chlieb života. Čo tým myslí? Veľmi dobre vieme, že pre život potrebujeme chlieb a že ten chlieb môže znamenať viac, než stravu, ktorú potrebujeme na to, aby sme nezomreli hladom. Ale ako môže byť Ježiš takým chlebom?

S pochopením tohto Ježišovho výroku mali problém aj jeho učeníci. Neskôr v texte tejto kapitoly je zaznamenaná ich poznámka: „Tvrdá je táto reč. Kto ju môže počúvať?“ (v. 60). Evanjelium podľa Jána tu po prvýkrát uvádza častejšie opakovaný Ježišov výrok typu „ja som.“ Ja som cesta, pravda, život, dobrý pastier a ďalšie. Je to spôsob reči, ktorým Ježiš šokuje svojich poslucháčov. Núti ich zamyslieť sa nad nimi samými a nad ich vzťahom k Bohu.

Ak bola táto reč ťažká na pochopenie, šokovala a pohoršovala ľudí vtedy, o čo viac musí byť vzdialená a nezrozumiteľná pre nás dnes. Napriek tomu, skúsme si z nej niečo zobrať do našich pohnutých životov v týchto dňoch. Ježiš je chlieb života, pretože skutočný život pochádza 1. z jeho slov 2. z jeho obete 3. z pozvania k jeho stolu.

1. Skutočný život pochádza z Ježišových slov.

„Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli…. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba.“ Nenechajme sa zviesť k magickým úvahám akokoľvek k nim tento text zvádza. Asi len ťažko si totiž možno predstaviť, že tu Ježiš navádza na kanibalizmus. Ani sa nepúšťajme tým smerom, že budeme unikať do preduchovnelých úvah o živote, ktorý je slobodný od pozemských vecí. Večný život Ježiš neponúka preto, aby našu pozornosť ako nejaký kúzelník odviedol od útrap a problémov nášho každodenného života.

Pred tým nás varuje pohľad na dnešný prorocký text z pera veľkého kritika povrchného náboženského života spoločnosti svojej doby, proroka Amosa. Ten bez servítky hovoril o honbe hŕstky mocných za chlebom v podobe zisku na úkor ostatných. Takéto správanie nemožno zastrieť pekným rečami. Nevyhnutne musí viesť k otrasom v spoločnosti. Nevyhnutne musí vzbudiť iný hlad, hlad po hlbokom zmysle života, hlad po spravodlivosti, hlad po tom, aby žiadnemu človeku v spoločnosti nebola upieraná jeho dôstojnosť, aby s ním nezaobchádzali ako vecou. Áno, je to hlad po základných hodnotách, ktoré našu spoločnosť určil sám Stvoriteľ. Je to hlad po Bohu samotnom.

To je to, na čo naráža Ježiš, keď hovorí o otcoch, ktorí na púšti jedli mannu, ale napriek tomu vyhladli. Pán Ježiš tu vlastne hovorí: Áno, viem, potrebujete každodenný chlieb, túžite po spokojnom živote v slobode. To, čo hľadáte som ja. Mňa potrebujete. Ježiš tu nerobí nič iné ako čítame o Bohu v starozmluvných textoch. Boh je ten, ktorý sa dáva poznať, približuje sa k človeku vo svojom slove, ponúka sa mu, aby jeho život naplnil životom v zmysle svojho stvoriteľského plánu. Božie stvorenie nežije len zo stvoreného. Na skutočný život potrebuje Stvoriteľa.

Nestačí žiť ako mafiánska rodina. Starať sa o seba a svojich. Pomodliť sa pri tom a chladnokrvne zavraždiť, tých, ktorí stoja v ceste pokoju a ziskom mojej rodiny. Akokoľvek sofistikovaný je taký život, je to primitívny život stvorenia na úkor ostatného stvorenia. Na to, aby sme žili ako ľudia musíme jesť chlieb z neba. To znamená žiť zo stvoriteľovho slova, ktoré od úcty k stvoriteľovi odvodzuje našu úctu ku každému inému človeku. Učí nás nevidieť iného človeka ako hrozbu a prekážku našich vlastných záujmov. V každom inom človeku nás učí vidieť nášho blížneho, nášho brata a sestru a prekonávať tak naše sebecké mafiánske na vlastnú rodinu a vlastný kmeň sústredené myslenie.

2. Skutočný život pochádza z Ježišovej obete.

Už zrejme tušíme, že takýto život je vlastne prekonávaním samého seba. Náš text to vyjadruje slovami: „chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Celkom jasne tu počujeme narážku na Ježišovu smrť na kríži. Pôstne obdobie smeruje naše mysle na cestu jeho utrpenia, ktorá končí jeho život ako život zločinca na popravisku na Jeruzalemom.

Nie je to však iba samotná smrť na kríži, čo predstavuje obsah Ježišovej obete. Je to celý jeho život, tak ako ho poznávame z evanjelií. Je to jeho záujem o človeka. Jeho ochota postaviť sa na stranu tých, čo boli v spoločnosti zaznávaní a opovrhovaní a vrátiť im ich dôstojnosť. Je to jeho prorocká služba, ktorou odkrýval povrchnosť náboženského života, keď kult človeka k Bohu nepribližoval, ale naopak ho vzďaľoval. Je to jeho schopnosť zatriasť zvyklosťami a usporiadaním spoločnosti jeho doby a ukázať, že život, ktorí ľudia žijú, je len živorením.

Posolstvo celého Jánovho evanjelia sa sústreďuje na jeden centrálny odkaz: Skutočný život máme len ak žijeme v spoločenstve s tým, ktorý je sám životom od počiatku.

Sledovanie Ježišovho utrpenia počas pôstu nás nemá viesť len k veľkej úcte k nemu a k jeho obeti. Iste aj to má svoje miesto. Istá miera mystiky, ktorá nás unáša, keď sa pri pohľade na Ježišovo utrpenie v mysliach približujeme k tomu, čo prežíval a prehlbuje sa tak naša úcta k nemu. Pri tom však nemôžeme zostať. To by bolo veľmi pokrytecké a bola by to vlastne cesta späť ku akejsi kultickej predstave o našej viere, v ktorej sa udeje čosi automaticky bez nášho pričinenia, bez našej obete, len na základe našich tajných zbožných prianí.

Hodnota Ježišovej obete je v tom, že nás inšpiruje a mobilizuje k prehodnoteniu nášho vlastného života. Je v tom, že nás núti nasledovať jeho príklad. V tom, že vedomí si následkov zodvihneme hlas proti nespravodlivosti. V tom, že nebudeme len čakať, kým sa niekto iný postaví na našu stranu, ale sami sa obetavo postavíme na stranu tých, čo sú v našej spoločnosti zaznávaní. V tom, že nerezignujeme na život a neuspokojíme sa so živorením, ale obetujeme kus seba, svojho času, svojich výhod, svojho postavenia, aby život, čo žijeme, bol životom v plnosti, hodný Božieho stvorenia.

3. Skutočný život pochádza z pozvania k Ježišovmu stolu.

Text evanjelia obsahuje odkaz na budúcnosť. „Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.“ Kto bude z neho jesť. Od prvých chvíľ svojej existencie spojilo spoločenstvo Ježišových nasledovníkov zvesť Božieho slova so spoločenstvom stola. Toto spojenie má nesmierny význam. Ten by sa opäť nemal strácať v akomsi mysticizme alebo magickom automatizme náboženstva.

Večera Pánova, ktorú slávime ako cirkev je stolovaním s veľmi presným cieľom. Má vytvoriť spoločenstvo, teda vzájomné spojenie, komunikáciu, kontakt tých, čo nasledujú Ježiša ako Mesiáša. Tým, že vyznávame vieru, že v posvätenom chlebe a víne sa stretávame zo vzkrieseným Kristom, tvoríme spoločenstvo, ktoré nesýti len svoj telesný hlad. Sme spoločenstvo, ktoré rozpoznáva hlad po živote v dôstojnosti Božieho stvorenia.

Týmto stolovaním sa môžeme posilniť aj dnes, aby sme spolu žili život, ktorý je určovaný a sýtený Ježišovým slovom, jeho obeťou a stolovaním s ním. Amen.

Modlitba:

Všemohúci Bože,

Vyznávame, že náš život sa často mení na živorenie. Je to vždy vtedy, keď sa nazdávame, že ako Tvojmu stvoreniu nám k životu stačí, aby sme sa sýtili inými stvorenými vecami.

Ďakujeme Ti, že si nás opäť posilnil svojim slovom a spoločenstvom pri Tvojom stole.

Prosíme Ťa za našu spoločnosť, ktorá nanovo hľadá zmysel základných pojmov ako je pravda, sloboda, spravodlivosť a vzájomná úcta, aby sme sa nestratili v nepokojoch a hádkach.

Prosíme Ťa za všetkých, ktorým sa rúca život pre nemoc, slabosť, stratu zamestnania, priateľov a blízkych. Daj im silu nájsť nový život v obnovení vzťahov, či v nájdení nových hodnotných vzťahov.

Prosíme Ťa za mladých ľudí, ktorí sa pripravujú na maturitné skúšky. Daj im pokoj a nádej, že to, čo sa učia prispeje k naplneniu ich života.

Ty si náš stvoriteľ. K Tebe voláme a vyznávame, že ako stvorenie sme závislí na Tebe, našom stvoriteľovi. Amen.