Kázeň na 5. nedeľu po Svätej Trojici, 30.6.2013

František Ábel
Služby Božie – 5. nedeľa po Svätej Trojici (30. 6. 2013, Veľký kostol)

Text: Matúš 11, 25 – 30
V ten istý čas riekol Ježiš: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám; áno, Otče, lebo tak sa Ti páčilo. Všetko mi odovzdal môj Otec, a nikto nepozná Syna, len Otec, ani Otca nikto nepozná, len Syn a komu by Syn chcel zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!

Bratia a sestry.
Nasledovať Ježiša Krista a stať sa jeho učeníkom znamená zaradiť sa do množiny tých, ktorí sa stávajú súčasťou kráľovstva Božieho, ktoré sa v diele Ježiša Krista prelamuje do našej prítomnosti. Je to pozvanie, ktorého obsah tvorí práve toto veľké privilégium, avšak ono je zároveň sprevádzané veľkými paradoxmi, pretože táto jedinečná možnosť zaradiť sa k Ježišovým nasledovníkom vyjadruje súčasne aj záhadu nepochopenia a odmietnutia tohto pozvania a tým aj Božej vôle spasiť v Ježišovi Kristovi tento svet a ľudí v ňom. Božia pravda ostáva stále ukrytá pred svetom, ktorý je reprezentovaný mocou a uctievaním ľudskej múdrosti namiesto Boha, ktorý je sám zdrojom a prameňom múdrosti. Ide tu o protiklad Božej múdrosti voči tej ľudskej, čo znamená, že žiadne ľudské poznanie, nech je akokoľvek obsiahle, nedokáže preniknúť a obsiahnuť Božiu múdrosť. Tá pred ňou ostáva skrytá. To však neznamená, že múdrosť samotná je niečím negatívnym, naopak, ona je potrebná, avšak, ak človeka neprivádza k pokore a dobrovoľnému akceptovaniu Božieho majestátu a Jeho vôle, obracia sa proti človeku, pretože ho presviedča o schopnosti zodpovedať a vyriešiť všetky otázky života, čo ho privádza k pýche, k zradnej sebaspokojnosti a egocentrizmu. Na druhej strane, ako sme to počuli v kázňovom texte, Boh zjavil to podstatné a dôležité, svoju svätú vôľu, jej zmysel a význam vyjadrený v tom, čo Ježiš učil a konal práve tým, ktorých náš text opisuje ako „nemluvňatá“, deti, ktoré síce ešte potrebujú dorásť a dozrieť, ale majú to, čo mnohým dospelým chýba, a tým je bezvýhradná dôvera voči rodičom, voči tým, ktorí ich vedú životom, starajú sa o ne, venujú im svoj čas a majú záujem o ich všestranný rozvoj a blaho.
To všetko tvorí súčasť Božieho povolania do služby evanjelia, to všetko je súčasťou pozvania stať sa Ježišovým nasledovníkom. Ježišovi skutoční učeníci, nazvaní na tomto mieste „malými deťmi“ a na inom mieste zase „matkou a bratmi Ježiša Krista“, ako sme to mali možnosť počuť zo spievaného evanjelia, reprezentujú alternatívne spoločenstvo oproti tým mocným a významne postaveným, ktorí sa spoliehajú na seba a poriadky tohto časného sveta. Skutoční nasledovníci Pána Ježiša sú síce nepatrní, maličkí, avšak paradoxne, sú to práve oni, toto malé nenápadné spoločenstvo bratov a sestier, skutočných Ježišových príbuzných, ktorým je daná možnosť poznať pravdu o Bohu a Jeho synovi. Je to paradox. Naviac, Ježiš sám je reprezentantom rovnakého paradoxu hodnôt nebeského kráľovstva. Jeho charakter krotkého a pokorného v srdci reflektuje hodnoty blahoslavenstiev, ako ich poznáme z kázne na vrchu a jeho „jarmo“, tradičný symbol tyranskej moci a útlaku, je v skutočnosti lahodné a zdrojom nie utrpenia ale odpočinku, pokoja pre každého, kto sa dobrovoľne podrobuje a vkladá do jeho láskavej moci a vedenia. To všetko sú a ostávajú paradoxy Božieho kráľovstva, Božej vôle a Jeho zámeru, ktorý sa v tomto svete realizuje už od samého počiatku.
O tomto paradoxe vypovedajú všetky vybrané texty, ktoré sme dnes spoločne počuli. Povolanie Abraháma je signifikantným príkladom odvahy opustiť zaužívaný spôsob života, dôverne známe prostredie, zvyky, kultúrne a náboženské tradície a vykročiť do neznáma, v ústrety budúcnosti, ktorú tvorí sám Boh. Abrahám je reprezentantom ľudstva, ktoré sa dobrovoľne vrhá do Božej náruče a nechá sa formovať a viesť k novým cieľom, k novej perspektíve, a to aj napriek pokročilému veku, ktorý zväčša v človeku vytvára presvedčenie, že v spôsobe jeho života už netreba robiť žiadne zmeny a prijať niečo nové sa zdá byť nemožné. Abrahám to však robí, preto sú mu adresované slová požehnania a zasľúbenie, že v ňom, v príklade jeho vlastného života budú požehnané všetky národy.
Podobne je tomu aj v prípade apoštola Pavla. Boh sám ho zjavením Ježiša Krista povoláva do služby evanjelia. Pozýva ho, aby participoval na realizovaní Božieho zámeru vo svete, priniesť požehnanie všetkým národom. Aj keď bola jeho minulosť diametrálne odlišná v postojoch, názoroch a presvedčení, teraz sa ochotne venuje službe evanjelia a stáva sa zvestovateľom spásy pre všetky národy. Stáva sa učeníkom a apoštolom Ježiša Krista. Toto pozvanie prichádza od samého Ježiša Krista. Jeho poslanie, jeho život, učenie a všetko, čo konal v relatívne krátkom časovom úseku svojho verejného vystúpenia, pomohlo ľuďom v jeho blízkosti poznať, že Boh je tu pre človeka, je na jeho strane a to isté požaduje na ňom, aby sa aj človek zaujímal o blaho svojho blížneho, všetkých Božích detí. Tak sa rodina Ježišových príbuzných zväčšuje a jej členom sa stáva každý, kto dobrovoľne a z lásky činí Božiu vôľu v tomto svete, kto nerozdeľuje ale spája, kto robí prvý krok k druhému, nie od neho odstupuje, kto má záujem a dobrú vôľu všetko v lepšom vysvetľovať, nie ohovárať a nenávidieť, kto dokáže odpustiť nie len naoko, ale v plnosti, kto s radosťou akceptuje Boží zámer vytvoriť jednu veľkú rodinu bratov a sestier, ľudí stvorených na Boží obraz, pre spoločenstvo. Prirodzene, nejde tu o sentimentálnosť. K tomu patrí aj dobrá vôľa a záujem na strane tých, ktorí sú s touto veľkou rodinou Ježišových učeníkov a nasledovníkov konfrontovaní, schopnosť uvedomiť si svoje zlyhania a nedostatky a ochota akceptovať tých, ktorí k nim s touto zvesťou prichádzajú. Tento veľkolepý cieľ presahuje hranice každej biologickej rodiny, každej komunity, či spoločenstva založenom na národnom, kultúrnom, ale aj náboženskom základe. Dve dosky Božieho zákona tak vytrvalo ukazujú celému svetu, kadiaľ sa dá k tomuto cieľu dostať, ako a s kým po tejto ceste kráčať a čo robiť, keď sa na tejto ceste objavia prekážky a ťažkosti.
Ježišove slová nás všetkých pozývajú, aby sme sa tohto veľkého Božieho projektu zúčastnili, osobne, ako Ježišovi nasledovníci. Možno si povieme, že by sme sa k tomu aj odhodlali, ak by sme mali rovnako intenzívnu skúsenosť s Božím povolaním, akej sa dostalo veľkým postavám Starej a Novej zmluvy, akými boli Abrahám, Pavol a ďalší. Alebo povieme, že nie sme dostatočne pripravení, nemáme tie talenty, ktoré mali oni. Ak však čítame príbehy týchto postáv pozorne, zistíme, že ich životy sú opísané a zhodnotené veľmi realisticky, sú to príbehy obyčajných ľudí, ktorí sú slabí a nedokonalí, ale súčasne aj silní vo svojej viere a dôvere, že nič okolo nich, nič v ich minulosti, v prítomnosti a ani v budúcnosti sa nedeje náhodne, bez toho, že by to nebolo súčasťou Božej prozreteľnosti a vôle. Sú presvedčení, že všetko v tomto svete má svoj vyšší cieľ určený Bohom. Táto dôvera v Boha im pomáha zvládať úskalia a lepšie spoznať svoje klady ale aj nedostatky a žiť v pokore a úcte voči Bohu, ale aj voči ostatným ľuďom. A práve to je základným predpokladom pre nasledovanie a učeníctvo. Ježišove slová nás uisťujú, že Boh je láskavý Otec a že Syn jediný rozumie Otcovi a pozná, že v ňom samom, v Ježišovi Nazaretskom, Boh zjavuje svoju vôľu a zámer, ktorý sa realizuje vo svete už od stvorenia. Ježišove slová volajú k nasledovaniu a k učeníctvu každého, kto je unavený z každodenného zápasu o dobro v tomto svete, kto je preťažený neustálou konfrontáciou dobra a zla, lásky a nenávisti v každodennom živote. Ježišovo pozvanie nám ponúka pokoj a odpočinutie, ktoré sú základom večného pokoja, ktorý nám pripravil nebeský Otec už na počiatku.
Svojim obsahom sú tieto Ježišove slová podobné židovskej múdroslovnej literatúre, kde mudrc pozýva neučených, aby k nemu prišli a spoločne hľadali a učili sa Božej múdrosti, aby sa dobrovoľne vložili do jej jarma a ich dušiam sa tak dostalo poznania, že práve týmto spôsobom, vynaložením nepatrnej námahy, nájdu odpočinok a pokoj, ktorý nekonečne prevýši všetku drinu a námahu života. Je tu však aj zásadný rozdiel. Zatiaľ čo v múdroslovnej literatúre je mudrc ten, kto len prijíma požehnania božskej múdrosti a ostatných pozýva, aby sa k nemu pripojili a mohli mať tiež na tomto požehnaní podiel, Ježiš sám je zjavením Božej múdrosti v reálnom čase a priestore. Jarmo múdrosti je teraz jeho vlastným jarmom a je to on sám, kto ponúka odpočinok tým, ktorí sa namáhajú. Každý je pozvaný, každý, kto si uvedomuje, že potrebuje Božiu pomoc, kto z vlastnej vôle a ochotne kladie, obrazne povedané, svoju šiju do jarma Ježišovej múdrosti a lásky, aby sa od neho učil a došiel až do cieľa a našiel tak časný a raz aj večný pokoj.
Bratia a sestry. K tomu, aby sme do tohto cieľa prišli treba vziať na seba Ježišovo jarmo. Ide o kľúčovú myšlienku tejto časti textu. Pri akejkoľvek zmienke o jarme sa nám zväčša vybaví negatívny obraz utláčaného, sputnaného a neslobodného človeka, tlačeného k zemi ťarchou každodennej lopoty a utrpenia. Tu je však význam tejto myšlienky úplne odlišný. Už samotný obraz jarma je odlišný a vychádza z každodenného života vtedajšej spoločnosti. Ide o jarmo, ktoré človek používal, aby si pomohol v ťažkej práci. Ono ho síce čiastočne obmedzovalo, ale toto obmedzenie mu paradoxne pomáhalo uľahčiť jeho namáhavú prácu pri vlečení alebo ťahaní ťažkého nákladu. Dnes už veľmi nevidieť takto ujarmených ľudí, ktorí za pomoci popruhu prevlečeného cez plece prenášajú ťažký náklad. V danom období to však bolo bežné. V našom texte toto jarmo predstavuje Ježišovo učenie a potrebu učiť sa od neho po celý život. To pomyslené čiastočné obmedzenie pohybu takto ujarmeného človeka tu možno pokladať za výhodu, pretože nás stále drží v tesnom spoločenstve s Ježišom a tým aj v spoločenstve s Bohom. Preto je Ježišovo jarmo lahodné a bremeno ľahké. Každému, kto sa rozhodne nasledovať ho a stať sa jeho učeníkom, prináša odpočinutie.
Ježišova pokora a miernosť neznamenajú slabosť, ale naopak, omnoho viac zdôrazňujú jeho autoritu, pretože tieto vlastnosti sú božskými atribútmi pokory a nekonfrontačného spôsobu života Bohom ustanoveného Mesiáša, Ježiša Nazaretského, ktorý prišiel, aby hľadal a zachránil to, čo bolo zahynulo, aby uzdravil chorých a k životu priviedol tých, ktorí už umreli. Ide tu o eschatologickú dimenziu konečného ustanovenia kráľovstva Božieho, ktoré je už teraz, v tejto časnosti parciálne prítomné vytváraním a udržiavaním hodnôt, ktoré tvoria jeho obsah, spravodlivosti, pokory, miernosti, trpezlivosti, milosrdenstva a lásky. Máme stále dostatok času, aby sme sa aj my dobrovoľne a ochotne rozhodli od nášho Pána učiť porozumieť významu týchto hodnôt a sami sa ich snažili vo svojich životoch preukázať. A priznajme si úprimne bratia a sestry, je sa čomu učiť. Stále sme totiž len na začiatku, stále sa viac spoliehame na svoj vlastný úsudok, na svoju vlastnú múdrosť, stále sme až príliš ovplyvňovaní pokriveným hodnotovým systémom tohto sveta, ktorý ľudí zaťažuje a trápi znevažovaním a zneužívaním ich slobody a dôstojnosti, vykorisťovaním a príliš rýchlym odsudzovaním, marginalizovaním a vytesňovaním na perifériu spoločenského diania a života.
Bratia a sestry. Ježišovo jarmo je lahodné a jeho bremeno ľahké. Je to veľká škola života, v ktorej máme možnosť učiť sa významu a zmyslu hodnôt Božieho kráľovstva. Nasledovanie a učeníctvo nášho Pána nás preto privádza nielen k tomuto dôležitému poznaniu, ale aj k schopnosti žiť v súlade s týmto poznaním. Ježišova rodina sa tak stáva nielen stále početnejšou, ale predovšetkým silnejšou presadzovať tento životný program v tomto svete, kým trvá čas Božej milosti, a tým sa stále viac približovať k tomu jedinému prameňu pravdy a života, ktorým je sám Boh a Jeho zámer priviesť to, čo stvoril k večnému pokoju. Amen.

Modlitby
Bože, ďakujem Ti, že nám stále umožňuješ nasledovať Tvoje povolanie a učiť sa z knihy života, ktorú píšeš Ty sám a ktorej bohatstvo a význam máme možnosť vidieť aj na príklade všetkých, ktorých si povolal do služby, aby sa podieľali na vytváraní a presadzovaní hodnôt kráľovstva Božieho v tomto svete. Zvlášť Ti ďakujeme, že nám dávaš možnosť stať sa nasledovníkmi a učeníkmi Tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista. Pomáhaj nám a buď s nami na tejto ceste a sprevádzaj nás svojim Svätým Duchom, nech sme hodní toho obrazu, na ktorý si nás stvoril.