Naše životy sa nezaobídu bez konfliktov. Aj keď si ich väčšina z nás nepraje, predsa sú trpkou súčasťou nášho každodenného života. Čo sa vlastne deje, keď sa ocitáme v konflikte s našimi blízkymi? Ako náš spôsob riešenia konfliktov vplýva na život našich blízkych a náš vlastný život? Riešenie konfliktov je celkom iste veľkým umením a jeho zdokonaľovaniu sa venujú mnohí odborníci. Je však aj súčasťou biblickej tradície, z ktorej môžeme čerpať inšpiráciu. Pán Ježiš nás vyzýva, aby sme sa zmierili s našimi protivníkmi, kým je ešte čas. Čo tieto slová znamenajú a ako ich môžeme uplatňovať v našom živote – na to sa chceme sústrediť na dnešných službách Božích. Amen.
Kázeň Mt 5,20-26
Hovorím vám, že nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva, ak vaša spravodlivosť nebude oveľa väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov. Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by však zabil, musí ísť pred súd. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. Kto by povedal bratovi: ‚Hlupák‘, musí ísť pred veľradu. Kto by povedal: ‚Blázon‘, musí ísť do ohnivého pekla. Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa rýchlo so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste. Inak ťa tvoj protivník odovzdá sudcovi, sudca strážnikovi a uvrhnú ťa do väzenia. Amen, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do posledného haliera.
Je to nepríjemný pohľad na ľudí, ktorí sú vo vzájomnom spore. Hoci – pripusťme – trh so zábavou v poslednej dobe stavia na tom, že ľudia sa radi pozerajú na spory iných. Ale to je čosi iné. Je to štylizovaná dráma, ktorá sa nás osobne netýka. Je to vlastne istá pomoc, príležitosť preniesť, projektovať naše spory do tých, ktoré sa odohrávajú v tom, čo iste chápeme ako hru. Ak však ide o náš spor, alebo o spor ľudí, na ktorých nám záleží, tak je to čosi celkom iné. Vtedy nás to ničí a máme záujem, aby spor čím skôr skončil.
A ešte inak sa na to pozrime. Vo všeobecnosti cítime, že spor nie je dobrá vec. Áno, často je spor nevyhnutný. Posúva veci ďalej, vyjasňuje situáciu, pomenúva problémy a pozície, rieši neznesiteľné dusno, ktoré plynie zo zamlčiavaných napätí. Ale vždy je to aj bolestná vec, zamestnáva nás, odčerpáva čas a energiu. Preto chceme spory riešiť. Pokladáme ich za dočasný, prechodný stav. Dlhotrvajúci, alebo dokonca permanentný konflikt nás ničí.
A ešte tretia poznámka na úvod – ľahšie sa nám dávajú rady, keď ide o spor ľudí v našej blízkosti. Túžime, aby si to nejak urovnali, sadli si, zmierili sa. Nie je to pre nás príjemný pohľad. Dávame rady, zaujímame pozície, držíme stranu jednej, alebo druhej strane sporu, chceme pochopiť, o čo ide. Áno, často v dobrom záujme chceme byť tak trochu aj sudcami. Zvykneme sa hanbiť za spory v rodine, v užšom spoločenstve, v komunite, v cirkvi. Ale bývame bezmocní, keď sme úplne v jadre sporu, keď sme jeho aktéri. Keď ide o mňa, moju česť a dôstojnosť, vtedy sa perspektíva mení. Vtedy je to všetko iné. Vtedy chcem určite spor vyhrať, nevzdať sa, hľadám spojencov, obhajujem sa.
Asi už cítime, že tento biblický text sa dotýka, čohosi, čo je veľmi podstatnou skúsenosťou každého z nás. Pozrime sa teda, či tam nájdeme radu a pomoc, ktorá by nás vyslobodila z osídiel našich sporov. Jeho výzva je jednoduchá: Žime v zmierení. 1. Ide o život našich blížnych. 2. Ide o náš život.
- Žime v zmierení, ide o život našich blížnych. Prečítaný biblický text je časťou zo známych Ježišových rečí na vrchu. Z tej časti, v ktorej sú zaznačené veľmi radikálne a šokujúce pohľady na viaceré prikázania desatora, tzv. antitézy. Tu ide o tú prvú antitézu, ktorá je uvedená odkazom na to, že život nového spoločenstva Ježišových nasledovníkov sa má vyznačovať vysokou mierou spravodlivosti. Charakteristiku tejto spravodlivosti začína pohľadom na ochranu života, teda prikázaním Nezabiješ!
Ježiš vo svojej novej interpretácii tohto prikázania spája ochranu ľudského života v jeho biologických funkciách s ochranou ľudskej dôstojnosti. Necháme teraz bokom aktuálnu spoločenskú diskusiu o ochrane nenarodeného života, lebo o tom, v našom texte naozaj nie je reč. Ježiš má pred očami vzťahy osôb, ktoré si vzájomne ubližujú tým, že sa urážajú.
Vlastne tým svojich poslucháčov šokuje, lebo nad právo, ktoré chráni život, kladie nový, veľmi radikálny cieľ. Ten spočíva v tom, že sa do ochrany stavia nielen život človeka, ale že človek ako osoba dostáva od Boha svoje právo. Výbuchy hnevu a urážky „hlupák“ a „blázon“ boli bežnou súčasťou kultúry, do ktorej tu Ježiš prehovára. Každému bolo jasné, že žiaden súd nebude riešiť niečie prejavy hnevu a urážky.
A predsa Ježiš tu ustanovuje novú normu. Podľa neho sa ľudia na seba majú pozerať ako na bytosti určené jeden pre druhého. V každom rozhnevanom nepriateľstve vidí porušenie Božej vôle, na ktoré sa vzťahuje súd.
Ježiš tu vlastne problematizuje dobový výklad ochrany života, teda prikázania Nezabiješ! Rabíni v tej dobe síce tiež hovorili o hriešnosti výbuchov hnevu. Ale bežné nadávky sami nepokladali za nič zvláštneho a dokonca ich sami často používali. Keď to Ježiš odmieta, kladie tu základ toho, čo dnes poznáme ako bežnú súčasť nášho právneho poriadku, ako právu na ochranu dobrého mena a právo na ochranu ľudskej dôstojnosti.
Označiť človeka nadávkou hlupák znamená ohroziť jeho právo v ľudskej spoločnosti. Označiť človeka nadávkou blázon znamená vyhlásiť ho za bezbožného a to znamenalo vylúčiť ho zo spoločenstva s Bohom. Kto toto vykoná druhému zasahuje do Božieho výlučného sudcovského práva a dopúšťa sa viny, ktorá sa rovná zabitiu.
Je zrejmé, že tie dve nadávky tu stoja len ako príklad celého radu spôsobov, akými ľudia dokážu iných vylučovať zo svojho spoločenstva. Ak teda dnes niektorí kresťania spochybňujú ochranu práv menšín ako „nadpráva“ a sú ochotní ignorovať stav, ktorým rôznych ľudí stigmatizujú a označujú ich za ľudí druhej kategórie, tak konajú v priamom rozpore s touto Ježišovou interpretáciou prikázania Nezabiješ!
- Žime v zmierení pretože ide o náš život. Ten radikalizujúci výklad pokračuje. Spory vyvolané urážkami a upieraním ľudskej dôstojnosti ohrozujú náš život. Ježiš to vo svojom výklade kladie do súvislosti jednak s náboženským kultom a tiež s výhľadom na večnosť.
Najprv sa v našom texte hovorí o prerušení obetného konania. Aby sme pochopili význam tejto poznámky, musíme si pripomenúť, že prinášanie obetí bolo životne dôležitou súčasťou zbožnosti tých, komu Ježiš túto interpretáciu prikázania Nezabiješ! adresoval. Bola to povinnosť s presne stanovenými pravidlami a ich porušenie sa rovnalo urážke Božieho majestátu. Bol to vlastne hrdelný zločin. Prerušenie obetného konania bolo vlastne nemysliteľné. Jediný dôvod, pre ktorý sa konanie tejto povinnosti mohlo prerušiť, bola kultická nečistota. Ak si niekto spomenul, že neurobil všetky úkony rituálneho očisťovania tak ako mal, musel zastaviť svoje konanie, napraviť nedostatky a potom pokračovať.
Ježiš na tomto mieste rozširuje povinné dôvody na prerušenie obetného konania o urovnanie sporov a zmierenie medzi ľuďmi. Je to vlastne dotiahnutie Ježišovej zásady dvojitého prikázania lásky k Bohu a lásky k blížnym. Bez dôsledného uplatňovania lásky k blížnemu, bez toho, aby sme sa zriekli urážok a upierania ľudskej dôstojnosti, je akékoľvek bohoslužobné konanie – nieže zbytočné. Ono je podľa týchto slov neprípustné. Je urážkou Boha. Až „ potom príď a obetuj svoj dar“, tam čítame.
Ježišove slová o nutnosti zmierenia sa s protivníkom majú napokon aj vysokú mieru naliehavosti. Je to neodkladné. „Rýchlo sa pokonaj so svojim protivníkom“, hovorí náš text. Apoštol Pavel má podobný výrok, keď vyzýva, aby slnko nezapadalo nad našim hnevom.
Treba konať rýchlo, prv ako bude neskoro. Hovorí sa tu o človeku, ktorý ide s tým druhým po krátkej ceste, na konci ktorej je súd. „Kým si s ním ešte na ceste“ – zdôrazňuje tento text. Ešte kým sú na ceste, musia sa protivníci spriateliť, zmieriť, dohodnúť, lebo nezmierený spor nevyhnutne mieri k súdu a k odsúdeniu. Približovanie sa k stretnutiu so sudcom je tu obrazom blížiaceho sa príchodu kráľovstva Božieho.
Spory a konflikty sú súčasťou nášho života. Nik z nás sa im nedokáže vyhnúť. Ich dôsledky však vedia byť fatálne. Pre našich blížnych a pre nás samých. Preto žime v zmierení. 1. Ide o život našich blížnych. 2. Ide o náš život. Amen.
Modlitba
Všemohúci Bože,
ty si prameň života. Ďakujeme ti, že každého človeka prijímaš ako jedinečného, nezameniteľného a obdareného dôstojnosťou, ktorú mu dávaš.
Prosíme ťa, daj, aby každý človek mohol rozvíjať svoju identitu. Nauč nás pomáhať a zasadzovať sa za právo, slobodu, ochranu a toleranciu.
Ty, Bože kráčaš s nami na ceste života. Svet okolo nás a my s ním sa meníme. Prosíme ťa, uč nás vzájomne sa prijímať a rešpektovať a dávaj nám odvahu a silu postaviť sa na stranu tých, ktorí sú medzi nami urážaní a ponižovaní.
Ty si sa Bože znížil k nám ľuďom a tvoja láska patrí každému. Pretože ty miluješ nás, môžeme aj my milovať iných. Tvoja bezhraničná láska má tvár a meno – poznávame ju na príklade Pána Ježiša Krista. Prosíme ťa, uč nás milovať ľudí tak ako miloval on a zbav nás sa strachu z tých, ktorí sa od nás v niečom odlišujú.
Buď nám milostivý v našich slabostiach a posilňuj nás v konaní dobrého. O to ťa prosíme v mene nášho Pána Ježiša Krista. Amen.