Ondrej Prostredník, 9. nedeľa po Svätej Trojici, 18.08.2019, Veľký kostol, Bratislava
Oslovenie
Milí bratia a sestry, dnešná 9. nedeľa po Svätej trojici je venovaná hodnotám, ktoré sú nám zverené a ktoré máme spravovať. V Matúšovom evanjeliu sa hovorí o talentoch, ktoré boli v tom čase peňažnou menou. A aj keď je našou povinnosťou starať sa o nám zverené materiálne statky, nesmieme zabúdať ani na hodnoty a talenty, ktoré sa nedajú zmerať. Niekedy je naozaj ťažké zistiť to, na čo máme skutočný talent a v čom sme naozaj dobrí. Ale nemusíme mať žiaden supertalent, aby sme rozvíjali svoju lásku a toleranciu k svojmu blížnemu . Aby sme pomáhali každému, kto to naozaj potrebuje. Aby sme žili plnohodnotný a užitočný život a pomáhali ho žiť aj ostatným okolo nás. Lebo to sú najväčšie hodnoty, ktoré nám dal Boha ktoré musíme zveľaďovať.
Služby Božie začíname v mene Trojjediného Boha, Otca , Syna i Ducha svätého. Amen.
Kázeň (Mt 25,14-30)
Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: ‚Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť.‘ Pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána!‘ Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: ‚Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva.‘ Pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána!‘ Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: ‚Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje!‘ Pán mu odpovedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, bude pridané a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.‘
Boh ako úspešný kapitalista? Je tiež na peniaze? O tom je toto podobenstvo? O tom, že napokon predsa rozhoduje výkonnosť a šikovnosť a nie milosť a empatia? Nuž s podobenstvami je to ošemetná vec. Keď poslucháč prehliadne ich pointu, ľahko sa zamotá a zostane v úžase, ako niečo také mohol Ježiš vôbec povedať. Pripodobniť tak vznešenú vec ako je vyvrcholenie dejín a nástup konca vekov k agresívnemu finančnému podnikaniu? Asi nás to vyrušuje. Ale nezostáva nám, než sa s týmto podobenstvom popasovať. Skúsme ho teda uchopiť takto: Komu Kristus zveruje svoje hodnoty, pre toho to znamená, že ich má 1. spravovať, 2. rozmnožovať, 3. zodpovedať sa za ne.
- Kristus nám zveruje svoje hodnoty. Máme ich spravovať. Zverené hodnoty možno spravovať, tak aby slúžili. Možno sa však ich spravovaniu aj vyhnúť a vtedy zostávajú bez úžitku. Práve v tom je pointa podobenstva. Nikto nesmie prepadnúť pocitu rezignácie z toho, že veď on, či ona nemá žiadne hodnoty, ktoré treba zodpovedne spravovať.
Na lepšie pochopenie si musíme priblížiť, o akých finančných objemoch sa vlastne v podobenstve hovorí. Máme totiž tendenciu poľutovať toho sluhu, ktorý do správy dostal najmenej. Aj jeden talent však predstavoval obrovskú sumu. Bolo to 6000 denárov, pričom denná mzda bežného robotníka bola 1 denár. Teda na jeden talent musel jeden robotník pracovať približne 20 rokov a aj to by musel každý zarobený denár odkladať a žiť z niečoho iného. Pre Ježišových poslucháčov to teda boli nepredstaviteľne vysoké sumy. Aj jeden talent bol hodnotou, ktorá mohla pri dobrom spravovaní priniesť veľké výnosy.
Podobenstvo teda neproblematizuje nízku hodnotu toho jedného talentu. Hovorí síce jasne, že ľuďom bývajú zverené rozlične vysoké hodnoty, ale vždy sú to hodnoty, ktoré majú vysokú cenu a preto je nezodpovedné vyhnúť sa ich spravovaniu.
Problém sluhu s jedným talentom bol v tom, že sa nechcel zaoberať spravovaním zverenej hodnoty. Bál sa, že ich správu nezvládne, a preto zverenú hodnotu iba konzervoval v mylnej predstave, že vrátiť to, čo prijal, postačí. Taký prístup je týmto podobenstvom odsúdený.
Biblické texty na mnohých miestach predstavujú človeka ako správcu hodnôt. Od príbehu o stvorení až po toto podobenstvo o konci vekov. Sme správcami našej planéty. V posledných rokoch sa ukazuje, že nie dobrými. Našej planéte nedovoľujeme, aby sa nadýchla, aby sa zregenerovala. Je dobré, že stále viac ľudí sa prebúdza z nečinnosti a začína si uvedomovať, že aj oni sú správcami prostredia, v ktorom žijú a nie je im ľahostajné, kto a ako nakladá s hodnotou nášho spoločného životného prostredia.
Sme tiež správcami duchovných hodnôt, ktorými sa riadi naša ľudská spoločnosť. Máme v rukách spravodlivosť, ale aj milosť, pravdu i lož, lásku i nenávisť, nádej i zúfalstvo, vieru i sklamanie. Najmä v oblasti medziľudských vzťahov sa zdá, akoby ľudia stále viac rezignovali. Prepadajú pocitu, že nemajú dosah na to, ako sa vyvíja naša spoločnosť. Správajú sa ako ten sluha s jedným talentom. Nechcú sa zapájať do toho, akým smerom sa vyvíjajú vzťahy medzi ľuďmi v našej spoločnosti. Nazdávajú sa, že niekto iný to má vybaviť za nich. Svoju rolu správcov, hoc aj nad menšími hodnotami, odkladajú a stávajú pasívnymi divákmi, ktorí nanajvýš tak pohundrú a radi sa rozčuľujú ako to tí, čo spravujú veľké hodnoty robia všetko zle. Toto je prístup, ktorý odsudzuje podobenstvo o talentoch.
- Kristus nám zveruje svoje hodnoty. Máme ich rozmnožovať. Výnosy, ktoré spomína naše podobenstvo sú rozprávkové, 100%. Očami dnešných finančných trhov by sme povedali, že špekulatívne a veľmi rizikové. V skutočnosti však nešlo o nejaké šikovné špekulácie na finančných trhoch. Ich existencia v antike bola totiž veľmi obmedzená a vzdialená tomu, čo poznáme dnes. Išlo skôr o investície do rozumného podnikania, tvorbu pracovných príležitostí a teda rozvoj dobovej ekonomiky. Napokon samotné podobenstvo to potvrdzuje, keď hovorí v prípade rezignujúceho sluhu, že mohol aspoň požičať tie peniaze a získať nejaký úrok.
Úloha správcov spočíva v rozmnožovaní. Spravovanie v zmysle tohto podobenstva určite neznamená konzervovanie hodnôt. Ježiš v tomto podobenstve vlastne vyjadruje to, čo neskoršia teológia pomenúva ako ceratio continua, teda, že stvoriteľské konanie Božie pokračuje a neskončilo. A práve v tom je to najnaliehavejšie upozornenie tohto podobenstva. Ako Bohom ustanovení správcovia máme podiel na jeho stvoriteľskom konaní. A podstatou tohto konania je rast, napredovanie, pokrok, ak chcete.
Áno, je tu jedna neodbytná otázka, ktorá nemôže zostať nezodpovedaná. Veď práve ľudská túžba po tom mať stále viac a rozmnožovať, je to čo nás ničí. Prechovávame nebezpečnú predstavu, že rozvoj, založený na raste ekonomiky, ktorý je závislý na raste spotreby, môže pokračovať donekonečna. Je toto azda Ježišov odkaz pre nás? Ako správcovia, ako na obraz Boží stvorené bytosti, ako účastníci pokračujúceho Božieho stvoriteľského konania, máme pokračovať v rozmnožovaní materiálnych hodnôt až do úplného vyčerpania prírodných zdrojov?
Takto určite nie. Ak sme správcami Božieho diela s úlohou rozmnožovať jeho dielo, tak to znamená obnovovať ho. Hľadať tvorivé cesty na to, ako to, čo spotrebúvame a poškodzujeme, opäť nahradíme. To to je to, čo je skryté v dnes tak často skloňovanom označení „obnoviteľné zdroje energie“. To je naša úloha v spravovaní tej materiálnej stránky Božieho stvorenia.
Sme však povolaní k tomu, aby sme obnovovali a rozmnožovali aj tie spomínané duchovné hodnoty. Ich povaha je iná. Ich zdroje sú totiž nevyčerpateľné. Áno, môžeme hovoriť o tom, že sme už unavení z toho, keď máme ustavične na nenávisť odpovedať láskou, že v mori nespravodlivosti sa nám zdá nemožné postaviť sa na stranu spravodlivosti. Ale to je naša úloha, to je naše postavenie. Z našej viery vždy znova čerpať silu k tomu, aby sme ako ľudská spoločnosť aj v tých našich najmenších spoločenstvách rodiny a cirkvi rozmnožovali pravdu, spravodlivosť a lásku.
- Kristus nám zveruje svoje hodnoty. Máme sa za ne zodpovedať. Toto je snáď najťažšia časť celého podobenstva o talentoch. Zodpovednosť v jeho reči je vyjadrená veľmi zvláštnym a na prvé počutie nespravodlivým princípom. Na konci ten čo má veľa, tomu bude pridané. A ten, čo má málo, príde aj o to málo, čo má.
V skutočnosti však podobenstvo vyjadruje veľmi logický princíp. Prví dvaja sluhovia konali zodpovedne a tým sa kvalifikovali, aby mohli spravovať ešte väčšie hodnoty, než dovtedy. Je to odkaz na ten typický moment v očakávaní konca vekov. To, čo má prísť je nepredstaviteľne väčšie, lepšie, dokonalejšie ako to, čo poznáme teraz. Ak si poslucháči podobenstva len ťažko vedeli predstaviť tú obrovskú hodnotu piatich talentov, tak o čo viac je ohromujúca tá hodnota, ktorá im bude zverená vo večnosti. Svojim zodpovedným prístupom správcov sa kvalifikujú na zaobchádzanie s týmito nepredstaviteľne veľkými hodnotami večnosti. To je obrovská motivácia, ktorú nám Ježiš v tomto podobenstve chce zanechať.
Naopak, ten, čo sa nekvalifikoval a nebol zodpovedným správcom, stráca oprávnenie nakladať s akoukoľvek hodnotou vo večnosti. Vlastne sa sám diskvalifikoval a nemôže byť účastníkom Božieho stvoriteľského konania. Áno, je to bolestný odkaz na Boží súd. Hodnota podobenstva, jeho dobrá zvesť je však v tom, že každému ponúka postavenie správcu hodnôt, ktoré nám Kristus zveruje a každému dáva možnosti, aby ich rozmnožoval. Amen.
Modlitba:
Všemohúci Bože, náš Stvoriteľ. Ty si každého z nás povolal do svojej služby vo svojom Kráľovstve. Nauč nás rozpoznať hodnotu toho, čo si nám zveril a posilni našu ochotu to spravovať a zveľaďovať.
Ochraňuj všetkých, ktorí sú povolaní k službe v cirkvi. Daj, aby svoje možnosti odvážne rozvíjali a vedeli tiež rozpoznávať svoje hranice a neprekračovali ich.
Posilňuj tých, čo stoja v zodpovedných funkciách a úradoch a prijímajú dôležité rozhodnutia. Daj im odvahu byť služobníkmi a ochrancami Tvojho stvorenia a chráň ich pred pokušením zneužívať svoju moc na sebecké a nadmerné čerpanie hodnôt a zdrojov, ktoré sú nám zverené.
Pomáhaj rodičom, vychovávateľom a učiteľom, aby objavovali a podporovali schopnosti mladých ľudí zodpovedne a šetrne spravovať naše životné prostredie a našu spoločnosť.
Daj nám všetkým odvahu byť dobrými správcami a vzormi v službe Tvojho kráľovstva, aby si nás raz podľa svojho zasľúbenia ustanovil ako správcov dokonalých a najvyšších hodnôt vo večnosti. Amen.
(Ondrej Prostredník)