Anna Polcková, 2. nedeľa po Veľkej noci, Konfirmácia detí, 05.05.2019, Veľký kostol, Bratislava
Text: Lukáš 2, 41-52
41 Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka. 42Keď mal dvanásť rokov a oni šli do Jeruzalema podľa obyčaje tej slávnosti (vzali Ho so sebou), 43ale keď sa po skončení (slávnostných) dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však nevedeli o tom, 44 ale sa domnievali, že je v zástupe pútnikov, prešli deň cesty a hľadali Ho medzi príbuznými a známymi. 45 A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. 46 Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. 47 Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami. 48 Keď Ho uvideli, preľakli sa. A matka Mu povedala: Synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, Tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali. 49Odpovedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? 50Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. 51 Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. 52 A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom.
Milí konfirmandi,
prichádza chvíľa, na ktorú sme sa takmer 2 roky pripravovali, čas, kedy máte vyznať svoju vieru.
Pre Vás – ale aj pre Vašich rodičov – Vašich najbližších je to príležitosť uvedomiť si, že už nie ste malé deti, na mnohé veci máte svoj názor a potrebujete prejaviť svoj postoj.
Budete prijatí za dospelých členov cirkvi. Byť dospelým znamená mať možnosť, ale aj povinnosť rozhodovať o tom, čo je správne. Kedy mlčať a kedy hovoriť. Kedy pracovať a kedy sa modliť a čakať. Kedy byť náročný a kedy veľkorysý. Kedy odpúšťať a kedy sa domáhať svojich práv.
To všetko znie príťažlivejšie v teórii ako v praxi. Vedieť sa správne rozhodnúť – je vždy veľmi zložité.
Biblický text, ktorí sme z evanjelia počuli, je jedinou epizódou z Ježišovho detstva – mladosti. Som presvedčená, že tieto slová sú všetkým dospievajúcim veľmi dobre zrozumiteľné.
Vyjadrujú veľké zmeny. Dospievajúci totiž vždy víria hladinu pokojného spolužitia. Prichádzajú konflikty, v ktorých je náročné zlaďovať emócie s rozumom. Dospievajúcim aj dospelým. Aj Ježiš prežíval pubertu – čas hľadania seba samého, čas, v ktorom chcel hovoriť, diskutovať aj s inými dospelými.
Úloha rodičov sa pri dospievajúcom človeku dostáva na novú úroveň. Vaši rodičia, milí konfirmandi, budú pre Vás vždy dôležití. Vždy budú na Vašej strane – napriek tomu, že o tom niekedy zapochybujete.
Je však prirodzené, že sa rozhliadate a hľadáte aj iných ľudí, ktorí vás môžu priviesť k zaujímavým veciam. Ak vám prejavia dôveru a ukážu záujem, doprajú vám pocit, že ste niečo dokázali. Rodičia Vás majú radi bez podmienok a bez toho, aby ste si ich lásku zaslúžili. Ale dosiahnete uznanie u iného dospelého, máte
z toho veľkú radosť. A motiváciu pracovať na sebe ešte viac.
O dvanásťročnom Ježišovi počúvame, že tí, ktorí Ho v chráme počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou. A to bol zrejme dôvod, že Ježiš zabudol na čas – aj na všetko ostatné. Veď práve objavil priestor, v ktorom sa cítil byť doma! Prišiel k ľuďom, s ktorými mohol zdieľať, čo prežíva, o čom uvažuje.
Toto nadšenie, pri ktorom aj vy, milí konfirmandi, zabudnete na všetko ostatné, prináša pravdepodobne aj vo Vašom živote nedorozumenia a konflikty. Aj vy dobre poznáte miesta, situácie, od ktorých sa neviete odtrhnúť,/ záujmy, ktoré vás úplne pohltia.
Aj toto patrí k hľadaniu a objavovaniu samého seba. Každý priestor, ktorý hýbe mojím vnútrom natoľko, že musím rozmýšľať: „Kto som? Čo chcem – alebo nechcem dosiahnuť?“ človeka úplne fascinuje.
V konflikte Ježiša a rodičov je vykreslený scenár, ktorý je ešte stále aktuálny. Ježiš sa nepripojil automaticky k pútnikom, smerujúcim z Jeruzalema. Ostal debatovať v chráme.
Keď rodičia zistili, že Ježiš sa im stratil z dohľadu, zľakli sa.
Každý rodič prežíva v takých chvíľach dilemu, pýta sa: je to moja chyba, alebo je to dieťa neposlušné? Prvýkrát sme ho nechali samého a takto to dopadlo.
Keď ho po dňoch hľadania našli v chráme, striedala sa v nich úľava a radosť s hnevom – a Mária formuluje za všetkých rodičov v podobných situáciách: Čo si nám to urobil? Báli sme sa o Teba!
Ježiš sa prejaví – jasne, ale nie drzo. Zreteľne, ale bez zlosti – celkom asertívne: odpovedá otázkou: Ako to, že ste ma hľadali? Nevedeli ste, že musím byť vo veciach svojho Otca? Tu som doma, tu som potrebovať byť.
Rodičia to akceptujú, hoci tomu nerozumejú. Aj Vy sa, milí konfirmandi, vyznáte v niektorých veciach natoľko, že Vám vaši rodičia nevedia rozumieť. Ale dôverujú vám. A premýšľajú o tom, čo ste im povedali. Zvažujú, nakoľko vás môžu a musia chrániť a kedy vám môžu nechať slobodu. Ich zodpovednosť za Vás ešte stále trvá. Ale už bude mať inú podobu.
Hoci má dnes väčšina z Vás 14 rokov, niektorí 15, neznamená to, že na to, aby ste vo svojom okolí prostredí mohli čosi zmeniť, musíte ešte čakať.
Greta Thunbergová, švédska enviromentálna aktivistka sa vo svojich 15 rokoch rozhodla protestovať pred švédskym parlamentom, aby upriamila pozornosť na nevyhnutnosť venovať sa klimatickým zmenám. „Švédsko malo práve skúsenosť s najhorúcejším letom vôbec. Blížili sa voľby, ale nikto nehovoril o klimatických zmenách. Preto som sa rozhodla sedávať pred švédskym parlamentom, aby som žiadala našich politikov považovať zmeny klímy za to, čo predstavujú: za najväčšiu vec, ktorej čelíme“ povedala. Senátor Bernie Sanders napísal ako nad Thunbergovou žasne: Pätnásťročná aktivistka povedala mocnostiam pravdu!
Milí konfirmandi, aj Vy máte často nápady a cit preto, čo môžete a máte robiť preto, aby ste tento život chránili, aby ste objavovali a rozvíjali talenty, ktoré dal Pán Boh práve Vám. Aby ste neignorovali jeden druhého, ľudí okolo Vás, ani naše životné prostredie. Ide totiž o budúcnosť. Vašu aj našu.
Konflikt 12 ročného Ježiša s rodičmi končí tým, že s nimi z Jeruzalema odišiel a bol im poslušný. Rodičia premýšľajú o tom, čo povedal – ale on je poslušný. Naďalej pomáhal Jozefovi, aby tesárska firma rodinu uživila. Svoje verejné pôsobenie začína Ježiš až neskôr.
Aj Vašou povinnosťou, milí konfirmandi, je a ešte aj nejaký čas bude to, aby ste sa venovali štúdiu. Aby ste svoj čas, energiu, ale aj radosť z toho, v čom sa vyznáte, investovali do prípravy na svoje povolanie.
Viera totiž nie je protiklad rozumu. Naopak – dôležitá je odvaha skúmať, myslieť kriticky, a neprijímať nič ako nemenné. Pravdu a lásku, ku ktorej nás Boh pozýva, treba totiž hľadať. To, aby sme mohli človeku, prírode, ale aj sebe samému pomáhať, aby sme sa mali radi, to nemôžeme iba cítiť. Skutočná láska je založená na poznaní. A to si vyžaduje poslušnosť – trpezlivosť aj obete.
Naša viera bude vždy spojená s hľadaním. A vždy má a môže mať ľudský rozmer. Môžeme sa s Bohom hádať. Môžeme sa na Neho hnevať, klásť Mu nepríjemné otázky a nariekať, ak sklameme iných aj sami seba. Pri Ňom nemusíme, vlastne nesmieme hrať divadlo.
K Bohu smieme prísť takí, akí sme, s tým, v čom sme neuspeli, v čom sme úplne zlyhali. No nemali by sme od Neho takí istí odchádzať.
Boh a ani ľudia okolo nás nie sú zvedaví na naše vyznania, ale na to, či to, čo vyznávame, budeme žiť. Ak teória s praxou v našom živote nebude ladiť, bude naša viera falošná. Nebude stáť za nič.
Milí moji konfirmandi,
bola by som rada, keby sme nestratili kontakt. Keby som Vás o pár rokov, keď pôjdem na návštevu do nemocnice, stretla ako lekára/lekárku, ktorí si dávajú záležať nielen na terapii, ale aj na tom, ako sa utrápenému človeku prihovoria, alebo ako ošetrovateľa, ktorý vie pri človeku spomaliť, vypočuť ho, aj keď práve nemá veľa času. Ako mikrobiológa, ktorý sa venuje výskumu a hľadá liek, ktorý by rast nádorových buniek zastavil. Ako advokáta, o ktorom je známe, že mu ide o pravdu a spravodlivosť, že si ho nikto „nekúpi“. Ako umelca, ktorý sa venuje hudbe alebo maľbe, čo povznáša ducha, aby ľudia hľadali to, čo sa nedá uchopiť, čo ich presahuje, aby vykročili z kolotoča každodenných stereotypov. Ako pani v administratíve, na ktorej je vidieť, že má svoju prácu aj ľudí rada. Alebo ako politika, ktorý sa tým, čo voličom sľúbil pred voľbami, bude cítiť naozaj zaviazaný.
Budem sa tešiť, keď prídete aj do kostola, sem alebo hocikam inam. No to, čo budete robiť predtým a potom, ako v kostole pobudnete, to bude dôležitejšie. Ak budete milovať toho, kto Vás potrebuje, a hľadať pre neho to najlepšie, vtedy budete dobrí kresťania. Záleží len na tom, aby ste tomu, že láska uzdraví tento svet uverili a aby ste sa tejto viery nikdy nevzdali. Amen.