Ondrej Prostredník, Svätodušná nedeľa, Konfirmácia dospelých, 09.06.2019, Veľký kostol, Bratislava
Text: Izaiáš 44, 1-5
Teraz počúvaj, Jákob, môj služobník, Izrael, ktorého som si vyvolil. Takto hovorí Hospodin, tvoj tvorca, ten, čo ťa stvárnil a od matkinho lona ti pomáha. Neboj sa, môj služobník, Jákob, Ješurún, ktorého som si vyvolil. Lebo vylejem vodu na smädnú pôdu a vodné toky na súš. Vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvojich potomkov. Vyrastú ako tráva uprostred vôd, ako vŕby na brehoch potokov. Jeden povie: Patrím Hospodinovi, druhý sa nazve menom Jákoba, iný napíše rukou: Hospodinov a nazve sa menom Izraela.
Cirkev je v kríze. Sprevádzajú ju škandály. Mladí ľudia strácajú záujem o službu v nej. Ľudia stojaci mimo nej na ňu hľadia s rozpakmi, či s úsmevom na tvári. Na jednej strane má cirkev pevne ukotvené právne postavenie v spoločnosti s rozsiahlymi privilégiami v právnom systéme Slovenskej republiky. Na druhej strane je stále zreteľnejšia neschopnosť cirkvi zmysluplne prehovoriť v spoločnosti a orientovať ju, keď sa medzi ľuďmi dvíhajú hlasy nenávisti voči všetkému, čo je iné a cudzie. Načo je vlastne taká cirkev? Mnohí sa dnes pýtajú: Má cirkev ako inštitúcia ešte svoje opodstatnenie? Veď je stále viac ľudí, ktorí sú znechutení pomermi v cirkvi. Odchádzajú z nej. Hľadajú alternatívne spoločenstvá, alternatívnu spiritualitu, hľadajú proste niečo iné, čo v cirkvi nenachádzajú. Viera áno, ale nie v cirkvi.
Ale my sme aj dnes prišli do spoločenstva cirkvi. V dnešný sviatok, ktorý zvykneme označovať aj ako deň zrodu cirkvi. Dokonca sme sa zišli aby sme boli svedkami toho, ako do spoločenstva nášho cirkevného zboru krstom a konfirmáciou vstupujú noví ľudia. Napriek všetkému, čo sme o cirkvi povedali, budeme o chvíľu spolu vyznávať, že veríme „v svätú cirkev, všeobecnú“!
Veríme? Ozaj? Čo je vlastne predmetom tejto viery, ktorú vyznávame? Prorok Izaiáš nám zanechal dôležité slová, ktoré nám môžu pomôcť, keď uvažujeme o cirkvi ako objekte našej viery. Cirkev je Duchom Svätým obnovené a zjednotené spoločenstvo.
Skutočná hodnota spoločenstva sa stáva viditeľnou vtedy, keď je v kríze. To je situácia, v ktorej vznikali aj slová z knihy proroka Izaiáša. Spoločenstvo vyvoleného ľudu Božieho s veľkou históriou a veľkými ambíciami je na dne. Elita národa je odvlečená do exilu. Vytrhnutá z vlastného kultúrneho a náboženského prostredia. Je dezorientovaná a ponížená. V pôvodnej krajine sa k slovu dostáva luza a vládne chaos. Môže si ešte vôbec toto spoločenstvo hovoriť „vyvolený ľud Boží“? Ak by sme situáciu hodnotili len takto, tak nie.
Veľkosť Izaiášových slov však tento krát nie je v analýze situácie. Je v tom, že pomáha tomuto skrachovanému spoločenstvu vidieť nie to v akom zúfalom stave sa nachádza, ale to aká budúcnosť ho čaká. Ako to Izaiáš robí? Pripomína tomuto spoločenstvu, že napriek všetkému zostáva vyvoleným Božím ľudom: „Teraz počúvaj, Jákob, môj služobník, Izrael, ktorého som si vyvolil.“
Povedomie o vyvolení je však veľmi nebezpečné. Na jednej strane je to samozrejme mimoriadne motivujúce. Koho z nás nepovzbudí, keď nám niekto povie: „Práve teba som si vybral!“ Ak nás niekto výberom spomedzi ostatných oddelí, pôsobí to ako úžasný stimulant. Dodá nám to sebadôveru, povzbudí k dôkladnejšej práci na sebe…
Alebo aj nie???? Netreba dlho uvažovať a prídeme na to, že povedomie o vyvolení vedie človeka aj k pýche a k podceňovaniu ostatných. No a keď sa niekomu o vyvolení podarí presvedčiť celý národ, či akúkoľvek inú skupinu ľudí, tak už zostáva len krôčik k hrôzam založeným na nacionalizme, nadradenosti rasy a predstave, že všetkých ostatných si treba pokoriť, či dokonca ich vyhladiť.
Je toto naozaj posolstvo, ktoré nás má oduševniť k obnove cirkvi? Povedomie výlučnosti vedúce k pýche? Určite nie! Veď práve takéto pochopenie vyvolenia stojí za súčasným tragickým položením spoločenstva cirkvi a aj všetkých iných spoločenstiev, ktoré od vyvolenia odvodzujú svoju nadradenosť nad ostatnými.
Vyvolenie, o ktorom hovorí Izaiáš má úplne iný základ a iný cieľ. Ak biblické posolstvo hovorí o vyvolení, tak to neznamená „vás áno a iných nie“. Znamená to, že iniciátorom toho, že vôbec máme povedomie o Bohu, že sme schopní o Bohu uvažovať, že sme schopní vzťahu s Bohom je Boh a nie človek! Nuž a to, koho všetkého si ešte okrem nás Boh vyvolil, tak to je tá najprekvapujúcejšia správa. Už Izaiáš ju formuluje v tomto texte: „Jeden povie: Patrím Hospodinovi, druhý sa nazve menom Jákoba, iný napíše rukou: Hospodinov a nazve sa menom Izraela.“ Týmito slovami vlastne načrtáva predstavu, že budúcnosť spoločenstva ľudí je v jeho univerzalizme, v tom, že ľudia sa navzájom budú brať ako rovnocenné bytosti pred Bohom.
Apoštol Pavel to pochopil, keď si uvedomil, že v Kristovi Boh do spoločenstva svojho ľudu pozýva všetkých. V liste R 8,14 píše: „Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia (a dcéry).“ A Ježiš Nazaretský bol ten, kto svojimi postojmi šokoval všetkých, čo si mysleli, že vyvolení sú len oni a nikto okrem nich.
Cieľom Božieho vyvolenia nie je ľudstvo rozdeliť, ale ho obnoviť a zjednotiť. A to je ten najúžasnejší projekt, ku ktorému vás, milí priatelia, čo dnes budete sľubovať vernosť cirkvi, Boh pozýva. A pozýva k nemu vždy znova aj nás všetkých.
Ak náš súčasný stav charakterizuje projekt babylonskej veže, teda neschopnosť dorozumieť sa; predstava, že rozličné kultúry musia byť nevyhnutne v konflikte; presvedčenie, že len naša viera a naše hodnoty sú jediné správne – tak tento projekt je príbehom o vyliatí Ducha Svätého prekonaný. Boh nás pozýva, vyberá si nás, vyvolil si nás k novému projektu. K projektu, ktorým chce ľudstvu vrátiť jeho pôvodné určenie, jeho jednotu a jeho schopnosť žiť napriek rozdielnostiam v mieri.
To je teda objekt našej viery. Taká cirkev! Tá ktorá spája a nie rozdeľuje. Ruší nás, keď zisťujeme, že sa v tomto spoločenstve vyvolených ocitáme s gaunermi, darebákmi, heretikmi, katolíkmi, metodistami, smilníkmi, prostitútkami, eštebákmi, zradcami, boháčmi a chudákmi, arabmi a černochmi, Číňanmi a Vietnamcami, Židmi a Cigáňmi….? Čo s tým? Niektorí by „to“ chceli „vyčistiť“. Tak si totiž predstavujú spoločenstvo vyvolených. Ako „čisté“ podľa ich predstáv. Ale posolstvo letníc, posolstvo dnešného sviatku zoslania Ducha Svätého hovorí presný opak. Ľudstvo, ktoré sa rozhádalo pri projekte babylonskej veže a potom mnohokrát v dejinách vždy znova a znova, Boh povoláva k jednote. Ako? Tak, že skutočnosť vyvolenia pochopíme inak. Nie elitársky. Ale ako Božie rozhodnutie milovať všetkých rovnako. Amen.
Modlitba:
Bože Duchu svätý, oheň a životodarná sila,
Príď k nám a daj nám silu viery. Prosíme ťa o jednotu pre cirkev a vzájomnú lásku, pochopenie a trpezlivosť s tými, čo strácajú svoju vieru pre rozbroje a pokrytectvo veriacich. Prosíme ťa za bratov a sestry, ktorí dnes vyznali svoje odhodlanie stať sa súčasťou spoločenstva cirkvi. Daj nám spolu s nimi do sŕdc ducha pokánia, aby sme svojim konaním vzbudzovali vieru v teba ako láskavého a milujúceho otca. Prosíme ťa, zmiluj sa nad nami.
Príď k nám a daj nám silu k zmiereniu a zblíženiu s tými, čo sú vo svojej viere od nás odlišní. Ty sa nám dávaš poznať ako veľký Boh, presahujúci naše pochopenie. Odpusť nám, keď vo svojej malosti a ustrašenosti nedokážeme pochopiť, že ty sa dávaš ľuďom poznať ako jeden jediný, hoci ťa vzývame rôznymi menami a rôznymi spôsobmi. Túžime po tom, aby naše rozličné viery už prestali byť zámienkou a zdrojom konfliktov, ktoré ohrozujú mier vo svete. Prosíme ťa, zmiluj sa nad nami.
Príď k nám a daj nám múdrosť a silu obnoviť našu spoločnosť. Zmietame sa vo vzájomnej nedôvere, pochybnostiach a tak ľahko sa nechávame strhnúť k nenávisti. Prenikni srdcia ľudí, aby konali medzi sebou spravodlivo a láskavo. Nauč nás so záujmom sa skláňať k tým, ktorých iní odmietajú, zaznávajú a vysmievajú sa im. Nedovoľ, aby sme si svoju vážnosť a sebaúctu budovali na úkor vážnosti a úcty iných. Prosíme ťa, zmiluj sa nad nami.
Príď a obnov nás, aby sme boli ľudom hodným tvojho svätého mena. Amen.
Verzia na stiahnutie: