Kázeň na Kvetnú nedeľu, 14.04.2019

Anna Polcková, Kvetná nedeľa, 14.04.2019, Veľký kostol, Bratislava

Marek 14,3-9

„Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti z pravej nardy. Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu. Ale niektorí sa medzi sebou rozhorčene rozprávali: Načo bola táto strata masti? Lebo táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov a (tie) dať chudobným. I dohovárali jej. Ale Ježiš povedal: Nechajte ju; čo ju zarmucujete? Dobrý skutok mi preukázala. Lebo chudobných vždy máte so sebou, a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť; ale mňa nemáte vždy. Čo mohla, urobila: vopred mi pomazala telo na pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“

Bratia a sestry,

po tom, ako počúvame, že Ježiša chytili pri modlitbe v Getsemanskej záhrade, a vieme, že teraz budú podľa evanjelia nasledovať falošné obvinenia, súd, bičovanie a križovanie, môže sa nám text o pomazaní v Betánii javiť ako úplne cudzorodý prvok. Akoby bol pre dnešnú nedeľu určený omylom.

Ale možno sa práve v ňom a práve teraz dojímavé vyjadrenie lásky a náklonnosti Ježišovi od celkom neznámej ženy zaskveje.

Kam by sme sa v tomto príbehu postavili my? Komu rozumieme viac – žene alebo kritikom?

Táto dáma patrí k vyššej vrstve spoločnosti. Je solventná. A teraz plytvá, rozhadzuje. Nardová masť je čistý luxus, jej hodnota sa rovná celoročnej mzde robotníka. To, ako s masťou naloží, je veľmi nerozumné. Bláznivé. Celú nádobu vyleje na Ježiša. Bez jediného slova. Je pravdepodobné, že sa Ho pritom dotkne, pohladí Ho, aby Mu drahocennú masť rozotrela po tele.

V celom dome Šimona malomocného sa šíri   exkluzívna vôňa, pravdepodobne si ju užíva aj ona. Akoby teraz na všetko okolo zabudla. Vidí len Ježiša a zahŕňa Ho svojou náklonnosťou, je pri Ňom úplne blízko.

Zvláštne vystupovanie záhadnej ženy vyvolá v zúčastnených pobúrenie. Hnev. Čo si táto žena dovoľuje?!

Niektorí z prítomných na večeri žiarlia, závidia, iní sa pohoršujú. Žena má evidentne viac ako oni, nerešpektuje svoje miesto, prekračuje všetky hranice, aby sa dostala do tesnej blízkosti ich Hosťa. Žiarlivosť a pohoršenie však táto spoločnosť zakrýva. Zahaľuje ich do racionálneho argumentu: táto masť sa mohla draho predať a peniaze sa mohli dať chudobným.

Za celkom logicky pôsobiacim  argumentom je však snaha ženu devalvovať.  Svoje okolie, ale hlavne samých seba  presviedčajú: To, čo žena robí, je odsúdeniahodné. Tie peniaze mohli slúžiť omnoho zmysluplnejšiemu cieľu!

V skutočnosti je to zrejme inak.  Spoločnosť mužov okolo Ježiša len moralizuje. Chcú pomáhať, ale s peniazmi tejto ženy. Na chudobných myslia práve teraz. Že by v nich  štedrosť tejto ženy vyvolala výčitky svedomia?  Namiesto toho, aby premýšľali, boli ticho, sa snažia prisúdiť jej konaniu zlý úmysel.

Bratia a sestry,

je možné, že tieto nápady, čo všetko by sa dalo urobiť s peniazmi bohatej ženy, sú zrozumiteľné aj nám.

Áno, ani my si nemôžeme dovoliť len tak rozhadzovať. Šetríme, racionalizujeme náklady a výdavky, snažíme sa hospodáriť maximálne úsporne. Vo všetkom, čo robíme, chceme nájsť úžitok – pre seba alebo pre iných, pre spoločnosť. Ak niečo neprináša očakávaný  osoh, necháme to tak.

Všetko má byť efektívne. Celý život sa zameriavame na zisk, úžitok, nielen pri zaobchádzaní s peniazmi. Rozumu by sme chceli podriadiť aj obyčajnú náklonnosť, priazeň, podporu.  Premýšľame aj nad tým, či má  zmysel prejaviť lásku, keď nemáme  vyhliadky, že bude opätovaná.

Ale z lásky robia ľudia aj nerozumné rozhodnutia, nerozumné výdavky. Len preto, aby  milovanému človeku urobili radosť.

Práve pred smrťou je to mimoriadne dôležité, aby sme nekonali len a za každú cenu iba podľa triezvych zvažovaní. Keby sme sa aspoň vtedy správali podľa toho, čo cítime. Keby sme aspoň tu dokázali nekalkulovať, keby sme  aspoň vtedy napriek ťarche utrpenia alebo

úplnej bezmocnosti urobili niečo, čo urobí človeka šťastným. Možno len na chvíľu. Možno naposledy.

Podľa evanjeliového príbehu si Ježiš pomazanie od tejto ženy, áno, ten jej  pridrahý nepraktický dar užíva. Žena evidentne neočakáva nič. Kritika, nespokojnosť, nevôľa ostatných ju netrápi. Na výčitky tých, ktorí sa na nej pohoršujú, vôbec nereaguje. Neospravedlňuje sa, nepomenúva zmysel toho, čo robí. Možno jej konanie zmysel, aký všetci očakávajú, nemá. To, že je tu a to, čo robí, je prejav jej lásky. To je všetko.

Ježiš sa ženy v spoločnosti zastane. Ocení jej spontánnosť, jej balzam. Nehovorí tým, že môžeme a máme rozhadzovať. Ani to, že naše úvahy o tom, na čo vynaložíme prostriedky tak, aby priniesli úžitok, sú zlé, / ani to, že sa o chudobných netreba postarať.

Podporou ženy dáva Ježiš najavo, že sú v živote situácie, kedy naše dary, vklady nielen finančné, ale aj časové, nemusia priniesť

protihodnotu. Ježiš hovorí, že žena pomazala jeho telo na pohreb. Urobila niečo vtedy, keď už človek nemôže pre iného robiť nič, pred Jeho smrťou. Ježiš mrhanie drahocennou masťou považuje za príjemné.  To stačí.

Sú okamihy, v ktorých si môžeme darovať, alebo dopriať to, čo nie je bežné – to, na čo sa dá a môže minúť viac peňazí. Nemusíme sa vždy nechať limitovať iba tým,  čo je racionálne triezve. Lebo všetko má svoj čas.

Oddanosť a láska, akú v posledných chvíľach prejavila Ježišovi bohatá žena, má budúcnosť. Pripomína nám, že z viery nemusíme mať len úžitok, viera je niekedy len o luxuse toho, čo môžeme prežívať a cítiť teraz. Dnes. O luxuse prítomnosti. O tom, čo sa môže javiť úplne iracionálne a zbytočné, ale … nie je.

Prajem nám všetkým, aby sme tento čas,  kedy môžeme prejaviť odvahu a slobodu od účelnosti nášho rozhodovania dokázali rozpoznať. A aby sme si sa o okamihy obyčajnej blízkosti nenechali pripraviť. Amen.

 

Verzia na stiahnutie:

Kvetna_nedela_kantatove_SB_AP