Kázeň na nedeľu, 6.1.2013

František Ábel

Kázňový text: Izaiáš 60, 1 – 6
Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vychádza nad tebou. Lebo, hľa, tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vychádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad tebou. Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou. Pozdvihni oči a pozri: všetci sa zhromaždia a prídu k tebe; tvoji synovia prídu zďaleka a tvoje dcéry v náručí budú nosené.
Potom uvidíš a budeš žiariť, začuduje sa ti a poteší srdce, lebo poklady mora sa k tebe obrátia, bohatstvo národov príde k tebe.
Množstvo tiav ťa zaplaví, mladé ťavy z Midjanu a Éfy; všetci zo Sáby prídu, donesú zlato a kadidlo a hlásať budú chvályhodné skutky Hospodinove.

Bratia a sestry, drahé kresťanské zhromaždenie.
Centrálnou myšlienkou celého vianočného obdobia v rámci cirkevného roku je vyjadrenie viery kresťanskej cirkvi, že v Ježišovi Nazaretskom prichádza na tento svet Kristus Spasiteľ, ktorého život a dielo prináša spásu nielen pre vyvolený Boží národ Izrael, ale pre celý svet. O tom vydával mocné svedectvo predovšetkým apoštol Pavol, ktorý sa práve vďaka tejto zvesti stáva známy ako apoštol pohanov. Túto skutočnosť dosvedčuje aj vianočný príbeh z Matúšovho evanjelia o narodení betlehemského dieťatka Ježiša, ktorému sa prichádzajú, vedení hviezdou, pokloniť a odovzdať cenné dary zlato, kadidlo a myrhu, mudrci z Východu, povedané súčasným jazykom, vzdelaní predstavitelia najvýznamnejších kruhov pohanského sveta. Napokon, náš kázňový text z knihy proroka Izaiáša vraví o príchode a zjavení Hospodinovej spásy, pričom tieto slová dostávajú svoj najhlbší význam práve vo vzťahu k osobe a dielu Ježiša Nazaretského, v ktorého jeho nasledovníci uverili, že je Kristom, Spasiteľom sveta.
Sprítomnime si teraz spoločne význam týchto prorockých slov a pripomeňme dôvody, pre ktoré boli a stále sú pre kresťanov tak dôležité práve v súvislosti s narodením, životom a dielom Ježiša Krista. Aj keď sa toto proroctvo v kresťanskej interpretácii rozšírilo pomerne skoro ako predzvesť zasľúbenia o príchode mudrcov a ich klaňaní sa narodenému Ježišovi, pôvodne sa jeho význam vzťahoval na Jeruzalem, ktorý bol centrom národného a náboženského života celého židovského národa. Prorok Izaiáš píše o nastávajúcej sláve tohto mesta, v ktorom sa v plnosti zjaví Božia sláva. V časoch nedobrovoľného exilu v babylonskom zajatí bolo obnovenie Jeruzalema súhrnným pojmom nádeje Božieho ľudu. Keď sa exulanti mohli opäť vrátiť do svojej krajiny, obnova Jeruzalema sa stala zárukou obnovy celého národa, vrátane uistenia o Hospodinovej moci a Jeho zachraňujúcom konaní v prospech celého sveta, nielen samotného Izraela. Jeruzalem tak predstavoval viditeľný stredobod nadchádzajúcej záchrany a nastupujúcej vlády jediného Boha, ktorú uznajú aj okolité národy, aj tie, v područí ktorých musel Boží ľud toľkokrát znášať mnohé príkoria. Okolitý svet sa nachádza v tme, temnota zakrýva národy, ktoré nepoznajú zdroj spásy, svetlo slávy Hospodina. To však zasvieti v plnej sile, všetci ho uzrú a pôjdu za ním. Príde čas, vraví prorok, keď ho uzrie každý, čas, keď každý národ spozná, že Boh sa ujíma svojho ľudu a víťazí nad temnotou tohto sveta.
Áno, svetlo víťazí nad temnotou, avšak tma, ktorá je reprezentantom protibožských mocností, možno povedať Božej opozície v tomto svete, sa stále snaží mariť Hospodinove dielo záchrany. Tomu zodpovedajú aj udalosti, ktoré sprevádzali narodenie Ježiša Krista. Ako vieme, Herodes sa snažil dieťa zahubiť a neváhal pritom obetovať ani mnoho ďalších nevinných životov, len aby si zabezpečil svoju moc. Božie svetlo však víťazí, nič mu nedokáže odporovať, tma napokon musí ustúpiť. Boh dáva ľudstvu stále novú možnosť začať odznova, poučiť sa z minulých chýb. Preto sa aj slová proroka Izaiáša o obnove Jeruzalema a sláve Hospodinovej, ktorá sa v ňom zjaví, podobajú omnoho viac tomu „novému Jeruzalemu“, než Jeruzalemu pozemskému, ktorý bol opäť vybudovaný po návrate Izraela z babylonského zajatia. Áno, nádej zbožných Izraelitov sa začína stále viac upierať na príchod Hospodinovho pomazaného, Mesiáša. On má vyhnať votrelcov a svojim konaním ohlásiť nastolenie Božieho kráľovstva. Mesiáš napokon prichádza na tento svet, avšak v protiklade s tradičným, väčšinovým očakávaním. Prichádza potichu, v pokore, šíri okolo seba lásku a porozumenie. Božou láskou prichádza spasiť celý svet. Všetky politické ambície a nádeje, ktoré Židia vkladali do príchodu politického mesiáša napokon stroskotali. V roku 70 strácajú, ako dôsledok povstania proti okupačnej rímskej nadvláde, aj samotné mesto Jeruzalem a chrám, ktorý predstavoval centrálne miesto náboženského a národného života Božieho ľudu Izraela.
V tom čase sa však už v Palestíne, ale postupne aj po celej vtedajšej Rímskej ríši, začala šíriť zvesť evanjelia Ježiša Krista. Kresťania intenzívne čítali sväté písma a hľadali v nich všetky miesta, ktoré by mohli dať do súvisu so životným príbehom Ježiša Nazaretského Viedla ich v tom pevná viera, že Ježiš je Kristus – pomazaný, čiže dlhoočakávaný Mesiáš. Tak sa i slová nášho kázňového textu začali vykladať kristologicky. Dávno žijúci prorok zvestoval v týchto slovách narodenie Božieho Mesiáša. Toto narodenie manifestuje Hospodinovu slávu, ktorá je určená celému svetu, všetkým ľuďom bez rozdielu. Túto skutočnosť potvrdil život a dielo Ježiša Krista. Smrť na kríži nebola definitívnou bodkou v dejinách spásy. Naopak, vzkriesenie Ježiša Krista potvrdilo v plnom rozsahu, že svetlo Božej slávy definitívne víťazí nad temnotou ľudského hriechu, odcudzenia a večnej smrti. Národy môžu prichádzať pred Boha, prinášať mu svoje dary, ktoré sa stávajú prostriedkom oslavy samého Boha a súčasťou bohoslužby na jeho počesť. To všetko vyjadruje vianočné posolstvo, je to nová nádej, zvesť o spáse, ktorá sa zjavila všetkým, celému svetu. Ježiš je Kristus, je reprezentantom Božej slávy a jeho zachraňujúceho konania v prospech ľudstva. Zvesť tohto posolstva je aktuálna aj dnes, zvlášť na začiatku nového roku, keď mnohí z nás hľadia v ústrety budúcnosti trochu pozornejšie, trochu citlivejšie a zodpovednejšie, s novými predsavzatiami a nádejou, že čas, ktorý je pred nimi môže, a aj by mal priniesť niečo pozitívne, niečo nové, čo nás dokáže meniť k lepšiemu. Aj nás, či už jednotlivo, ale hlavne ako spoločenstvo cirkevného zboru, čaká v tomto roku veľa nového, sú pred nami nové výzvy, očakávania, nové možnosti, ktoré chceme s Božou pomocou využiť čo najlepšie.
Pýtajme sa preto, ako nás v tejto súvislosti dokážu osloviť slová proroka Izaiáša? Čím nás motivujú k odvahe prijať nové výzvy, zmeniť náš život, naše myslenie a konanie? Je toto posolstvo v našich životoch stále živé a stále nové? To všetko sú dôležité otázky, s ktorými sa musíme v dnešnom uponáhľanom svete zaoberať a pokúsiť sa na ne odpovedať. Treba si úprimne priznať, že dnes už nestačí iba opakovať tradíciou prevzaté fakty, akoby mali ony samé spasiteľnú moc. Prirodzene, zachovanie tradície je dôležité, je totiž vyjadrením našej vlastnej kresťanskej identity, prináša nám pocit istoty a bezpečia, a to všetko je potrebné. Avšak tradíciu treba neustále udržiavať pri živote, interpretovať jej obsah novým spôsobom, a niekedy aj odlišným jazykom, aby sme dokázali dnešnému človeku zrozumiteľne vysvetliť, aký význam majú tieto skutočnosti aj pre jeho vlastný život, no rovnako aj pre život ostatných. Práve to by sa malo stať hlavnou úlohou pre všetky kresťanské cirkvi v súčasnom svete. Príliš často sa naša pozornosť sústreďuje len na centrálne, či vrcholové udalosti v Ježišovom živote, jeho narodenie, ukrižovanie a vzkriesenie. To, čo s tým bezprostredne súvisí, čo tomu všetkému predchádzalo a čo má nasledovať, to často obchádzame, alebo tomu venujeme len malú pozornosť.
Bratia a sestry, ide však, a vždy aj musí ísť o celý životný príbeh Ježiša Nazaretského, ktorý je od začiatku až do konca manifestáciou, zjavením Božej slávy a jeho zámeru konať v prospech človeka. V Ježišovom živote sa stali hodnoty Božieho kráľovstva viditeľné, aj hmatateľné, hodnoty trvalé a dokonalé, ktoré presahujú čas, pretože vyjadrujú samotnú podstatu humanity, ktorá jediná má silu a schopnosť pretvárať časný svet, meniť ľudské osudy tým, že poukazuje na hlavný cieľ, pre ktorý sme na tomto svete. Tým cieľom, možno povedať našim životným programom, má byť život v spoločenstve, v láske, ktorá prekonáva vlastné ego človeka, ktorá sa dáva k dispozícii tomu druhému, venuje mu svoj čas a energiu, ktorá hľadá záujem a dobro blížneho. Niet nič iného na tomto svete, čo by prekonalo tento životný program a cieľ existencie ľudstva. Môžeme namietať, že dnešný svet je všetkým iným, len nie obrazom tohto posolstva a napĺňaním tohto cieľa. Ale pozor, neklamme sa, láska, aj keď veľmi nebadane, ako to horčičné zrno alebo kvas, ktorý nakvasí cesto, predsa len vytrvalo a stále preniká do štruktúr tohto sveta a potláča temnotu, ktorá je okolo nás.
Je preto nanajvýš potrebné snažiť sa vysvetliť a príkladom svojho vlastného života aj presvedčiť predovšetkým svoje deti a mladých ľudí, ale rovnako aj ostatných, že pre tento cieľ sa skutočne oplatí žiť. Iba takýto životný program dokáže človeka naplniť uspokojením, ktoré nevyprchá, ale pretrvá. Uspokojenie z dobre vykonanej práce, z preukázania nezištnej lásky, z pomoci, ktorou druhého zachránime pred rôznorodou biedou života, alebo ho aspoň dokážeme sprevádzať na jeho ceste utrpenia, to všetko zostáva nezmazateľne zapísané do knihy života celého ľudstva. To všetko znamená nasledovať Ježiša Krista, to je šírenie ľudskosti vo svete, ktorý by sa inak stal iba priestorom, v ktorom platia zákony džungle, kde silnejší víťazí nad tým slabším.
Čo iného má väčšiu cenu, bratia a sestry? Možno to znie paradoxne, ale nič iné nepreváži tento životný program. A kresťanstvo ako celok, ako jeden veľký organizmus, je samé o sebe vyjadrením a realizovaním najväčšieho paradoxu v dejinách tohto sveta. Paradox kríža doprevádza paradox pozemského života, ktorý je prejavom milosrdného vzťahu k ľuďom okolo nás. To preukázal svojim životom Ježiš Kristus, ktorý žil v dokonalom súlade s Božou vôľou. Apoštol Pavol vyjadril tento životný program výstižne tromi slovami – viera, nádej, láska. Táto trojica slov vyjadruje jedinú schodnú cestu k Bohu. Privádza nás k poznaniu Boha, nie však intelektuálnym exkurzom, či mystickým pohrúžením sa do podstaty bytia, ale osobným uznaním a osvojením si tohto životného kréda ako záväzku, poslušnosti a osobnej vernosti.
Boh má o človeka a svet, v ktorom žijeme trvalý záujem. Vedie nás preto k hľadaniu a objavovaniu skutočnej ľudskosti, aby sa raz mohla v plnosti rozvinúť v spoločenstve s Ním, vo večnosti, kde čas a priestor, ani žiadne iné obmedzenia už nebudú, kde Boh bude všetko vo všetkom. S touto perspektívou sa môže aj dnešný deň stať nie len púhym sprítomnením dávnej betlehemskej udalosti, zaznamenanej v starobylej náboženskej tradícii, ale predovšetkým vyjadrením tohto jediného zmysluplného životného programu pre každého jedného človeka na tomto svete. Nech sa tak stane aj v našich životoch. Amen.

Modlitby
Pane, zmiluj sa nad všetkými, ktorí ťa vo svojich modlitbách prosia o milosť. Zmiluj sa nad tými, ktorí cítia, že sú slabí, ktorí potrebujú pocítiť Tvoju lásku a zbaviť sa bremena vlastných hriechov a vín. Kyrie elejson.
Pane, zmiluj sa nad všetkými, ktorí prosia o Tvoj pokoj a svetlo evanjelia, ktoré by zažiarilo v ich životoch a naplnilo ich poznaním a istotou zmysluplnosti vlastnej existencie. Kyrie elejson.
Pane, zmiluj sa nad všetkými, ktorí prosia o úľavu v znášaní bremena každodenných problémov a starostí, ktorí prosia v chorobe, smútku, v utrpení. Kyrie elejson.
Pane, zmiluj sa nad tými, ktorí neprosia, ktorí žijú v sebaklame, že si dokážu pomôcť sami v každej situácii, ktorí v zajatí egoizmu a individualizmu podliehajú klamnej ilúzii, že človek je pánom svojho života a nepotrebuje Boha. Kyrie elejson.
Pane, zmiluj sa nad nami všetkými a daj nám novú nádej, ktorú so sebou prináša posolstvo Vianoc a zjavenia Tvojej spásy. Pomôž nám naše životy naplniť láskou, ktorou si nás Ty sám miloval. Nech nová nádej, o ktorú Ťa prosíme obohatí naše vzájomné vzťahy, nech vstúpi mocne do všednosti nášho každodenného života a pretvára ho na obraz Tvojho kráľovstva.
Amen.