Kázeň na Nedeľu Cantate, 18.5.2014

Anna Polcková

“Vzali mi Pána a neviem, kam ho položili,” hovorí podľa Jánovho evanjelia Mária človeku, ktorého stretáva v blízkosti Ježišovho hrobu.
Smutná a sklamaná Mária, ale aj človek ako ja alebo ty, brat, sestra, niekedy hovorí s Ježišom bez toho, aby o tom vedel. Keď sa zdá, že je už aj tak všetkému koniec, naše ideály krachujú a očakávania sa neplnila, aj my vzdycháme a ľutujeme sa ako Mária, že už nemáme ani koho milovať.
“Ak si ho videl, prezraď mi, kam si ho položil a ja si ho odnesiem,” pokračuje zbožná žena. Keby mohla mať Ježiša aspoň mŕtveho, aj to by jej stačilo. Ostalo by jej aspoň miesto, kde by si mohla sprítomniť zážitky, v ktorých jej, skrachovanej a obviňovanej, doprial Pán spoznať, že nie je beznádejný prípad.
Po tom, čo videla Ježišovo umieranie a veriť si už netrúfla, v nej jej Pán znova kriesi nádeje pre budúcnosť.
Ježiša spozná len vtedy, keď nájde odvahu prestať plakať, keď vykročí zo svojho smútku. Vtedy zistí, čo sa vlastne stalo.
My, bratia a sestry, už veľkonočné oslavné Haleluja spievame na základe svedectiev evanjelií. Žiaľ, niekedy bez toho, aby sme si ho vedeli aktualizovať vo svojich životných zápasoch – v poctivom hľadaní a úprimnej viere.
Aj my však Krista a Jeho hodnoty hľadáme. Napriek svojim obmedzeniam, všadeprítomnej skepse a potom apatii zraneného človeka postmodernej doby / nás ešte stále vedie niečo k tomu, aby sme sa za Kristom vybrali.
A v tom je nádej. Pre každého. Pre všetkých.
Božie slovo, ktoré bude slúžiť ako základ dnešnej zvesti, je napísané v Zjavení Jánovom v 15 kapitole takto:

Text: Zjavenie Jána 15,2-4
Videl som niečo ako sklené more zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stoja na tom sklenom mori, majú Božie citary a spievajú pieseň Mojžiša, služobníka Božieho, a pieseň Baránkovu: Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľ národov! Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy!

Milí bratia, milé sestry,
videnie, v ktorom sa človek orientuje len na svoj mikrosvet, ho presviedča, že realita je problematická a to, čo potrebujeme, sú riešenia. Nie chvály.
Vízia, ktorá sa zachovala v jedinej prorockej knihe Novej zmluvy, však prezrádza, že existuje aj to, čo zatiaľ nevieme vnímať. Existuje aj Božia skutočnosť, a je rovnako reálna ako to, čo nás uzemňuje a tlačí.
Dnešná nedeľa s výzvou: „spievajte“, nám nedovolí neveriť, že Božia realita je od našej izolovaná. Práve naopak. Boh vstupuje medzi nás. Niekedy potichu a nenápadne, inokedy prekvapivo náhle.
Hudba a spev je to, čo pred nami otvára nové možnosti a ciele. Preťaženému a o všetkom pochybujúcemu človeku sľubuje dobrý koniec, predvídanie – anticipáciu neba na zemi a to aj v pokorení, krízach a krížoch.
Sú piesne, ktoré sa vzťahujú skúsenostiam, ktoré sme už nadobudli, a sú aj tie, v ktorých si človek trúfa dúfať vo viac ako to, čo okolo seba vidí.
Prvé Ján označuje ako pieseň Mojžiša a druhé nazýva piesňou Baránkovou.
To je most, ktorý prepája realitu so živou, jasnou nádejou, vieru, úctu a radosť ľudí, ktorých Boh zachránil v minulosti s tým, čo tvorí a koná s nami.
Nie, my nie sme prvými, ktorí sa snažia hľadať Boha, pravdu a spravodlivosť. Robili to celé generácie pred nami. So zanietením, ideálmi, ale aj s rozpakmi, hnevom a bolesťou – presne tak, ako my 🙂
Keď Izraelci na úteku z Egypta prišli pred Červené more, zdalo sa, že po stále sa rozvíjajúcich víziách slobody sú vydaní napospas ďalšiemu nešťastiu.. V pätách mali egyptských vojakov, a pred sebou more. Niet divu, že zúrili. Vyčítali Mojžišovi, Bohu a samozrejme aj sebe, že sa nechali takto zaviesť.
Až keď sa Mojžišovi v Božej moci predsa len podarilo nepodľahnúť davovej psychóze, zachovať si duchaprítomnosť a otvorené uši pre Boží pokyn, previedol ustrašený a hundrajúci národ do bezpečia.
Až tam, na druhom brehu boli schopní spievať – a to ešte netušili, čo všetko ich cestou na púšti čaká.
More je v Biblii symbolom zla a ohrozenia.
V našom texte však počúvame o mori sklenenom. Hoci sa ešte celkom nepominulo, nemá už ničivú, likvidačnú silu. Aj Boží vykúpení sú vystavení skúškam. Ale ak v nich obstoja, nebude to márne.
Symbol ohňa tu sledujeme ako silu, ako skúšku, aj ako súd, ktorý preverí, čo je skutočné. Oheň reprezentuje silu, ktorá posúdi naše úmysly.
Kým žijeme na zemi, stále sme a budeme vystavení moci, pre ktorú text používa aj symbol zvieraťa.
Tak je opísaná ľudská moc, ktorá je perverzná natoľko, že sa jej nositeľ ani nedá nazvať človekom.
Je to zviera. Zviera, ktoré akceptuje len zákon džungle. Zviera, ktoré si vyhliadne slabého a chudobného aby ho mohol zašliapnuť a zožrať, aby sa na ňom mohol „nabaliť“.
Takéto šelmy – zvieratá dodnes očakávajú, že sa im človek celkom podrobí, že ich bude uctievať. A ak slabí odmietnu plniť ich zvrátené túžby, nútia ich násilím.
Dianie vo svete, ktorého sme svedkami prostredníctvom médií, ale aj v rodinách, na pracoviskách, v cirkvi aj spoločnosti svedčí o tom, že naše nádeje ešte vždy mĺknu pred zlobou a krutosťou bezcharakterných ľudí.
Aj kresťania teda v živote prechádzajú nebezpečným morom. Sú vystavení situáciám, v ktorých cítia odôvodnený strach a beznádej. Ale Kristus je s nimi. Ich obeť, ich snaženia nebudú márne.
A budú zachránení, aj keď sa tomu cestou dosť ťažko verí.
My, bratia a sestry, nestojíme na rozbúrenom, ani na sklenenom mori, my sedíme na službách Božích. Ale mnohým nám tiež nie je do spevu, hoci sme k tomu vyzvaní. Ťažkosti, ktorými nevieme ani pohnúť, ktoré nás tlačia, nás umlčali, pripravili o radosť a o druhý dych.
Vizionár Ján však píše svoje obrazy nato, aby nás povzbudil: nepozerajte sa iba okolo seba. Pozerajte dopredu — do budúcnosti, ktorú pre Vás Boh pripravil.
Počíta s tým, že budete vyčerpaní. Ráta, že vás priveľa zlých zážitkov ochromilo natoľko, že pohľad do budúcnosti vás desí. No cieľ u Boha máte istý, vydobyl ho Kristus. Nedostanete sa tam vďaka zásluhám, kvôli svojim skutkom, ale vďaka tomu, že On za vás prešiel cestou kríža.
Ním ste a ešte na zemi budete s Kristom spojení.
Obraz apoštola Jána, ktorý svoje vízie zažíval vo vyhnanstve, na ostrove Patmos, ukrýva aj symboliku dokonalého Božieho sveta.
Boží vykúpení stoja na mieste, kde sa priezračnosť a čistota spája so ohnivou silou a energiou víťazov. Spája sa tu dynamika s jemnou krásou. A je tu aj hudba, víťazi hrajú na citarách a oslavujú svojho Záchrancu.
Starú pieseň, ktorú kedysi nôtili Izraelci s Mojžišom, teraz privádza k naplneniu pieseň Baránkova.
Boží ľud pozná aj staré piesne. Dokazuje, že nezabúda na svojich predkov, na ľudí, ktorí mu pripravili podmienky pre život, darovali vieru – za cenu mnohých ústupkov a obetí. Stará pieseň nemusí byť zastaralá. Je o tom, čo prekonali, ako zápasili ľudia predo mnou. Spievali preto, že krutú realitu zvládli. Spievali aj preto, ABY ju prekonali.
Nepripustili, aby im slzy a trpkosť zastreli zrak. Vždy mali sny a nedali sa od nich ničomu a nikomu odradiť.
Na Mojžišovu pieseň nadväzuje pieseň Baránkova. Pieseň definitívnych víťazov. Pieseň, ktorá hovorí o bázni a súčasne o oslave. O rešpekte pred Bohom, ktorý mi dáva istotu a hodnotu, lebo tie celý život hľadám. A to je dôvod na radosť.
Neklaňajme sa pred šelmami, pretože nás ohrozujú. Klaňajme sa pred Bohom. Ten, kto sa skláňa pred Ním, bude vedieť byť vzpriamený pred človekom.
Sme pozvaní k Večeri Pánovej. Aj ona je znakom toho, že Boh nás bedie k bezpečiu a slobode napriek všetkým ohrozeniam. Nenechajme sa odlákať od dobrého cieľa.
Boh to s nami nikdy nevzdá. Prijmime Božie dary ako silu a tvorivosť pre cestu, ktoru ešte treba prejsť. Nech nás vedie k dobrým rozhodnutiam investovať náš čas, našu lásku, naše talenty tam, kde to napriek námahe a niekedy aj obetiam prinesie zmysel a úžitok. Amen.