Nedeľa Cantate, 4. nedeľa po Veľkej noci , 29. 4. 2018, Veľký kostol, Bratislava
Oslovenie — Ž 98:
Spievajte Hospodinovi novú pieseň, lebo vykonal veci zázračné: zvíťazil svojou pravicou, svojím svätým ramenom. Hospodin oznámil svoju spásu, svoju spravodlivosť zjavil pred očami národov. Spomenul si na svoje milosrdenstvo, na vernosť domu Izraela. Všetky končiny zeme uzreli spásu nášho Boha. Plesaj Hospodinovi, celá zem! Jasajte, tešte sa, spievajte, spievajte Hospodinovi pri citare, pri citare nech zaznie spev! Za zvuku trúb a rohov plesajte pred Hospodinom, Kráľom! Nech hučí more i to, čo je v ňom, svet i tí, čo na ňom bývajú! Nech rieky zatlieskajú rukami a s nimi nech aj vrchy plesajú pred Hospodinom, lebo prichádza súdiť zem. On bude spravodlivo súdiť svet a národy podľa práva.
Modlitba za dar Ducha svätého:
Všemohúci Bože, prenikni nás svojím Duchom svätým, aby sme tu zhromaždení prekonali strach z našich slabostí a hriechov. Obnov nás svojou milosťou, aby sme ako Tebou zachránení v nádeji konali všetko pre obnovu tvojho stvorenia. O to ťa prosíme v mene Pána Ježiša Krista. Amen.
Starozmluvný liturgický text — 1 Kron 25, 1,6-7:
Dávid s vedúcimi služby vyčlenil na zvláštnu úlohu niektorých Asáfovcov, Hemánovcov a Jedutúnovcov, ktorí za sprievodu citár, hárf a cimbalov prorokovali. Všetci títo vystupovali pod vedením svojho otca pri speve v Hospodinovom dome za sprievodu cimbalov, hárf a citár, pri chrámovej bohoslužbe z poverenia kráľa. Ich počet spolu s ich bratmi, školenými spevákmi na počesť Hospodina, vykazoval dvestoosemdesiatosem.
Kázeň:
Text: Iz 12,1-6
V ten deň povieš: Ďakujem ti, Hospodin, lebo hoci si sa na mňa hneval, svoj hnev si odvrátil a potešil si ma. Veď Boh je moja spása, dôverujem mu a nezľaknem sa, lebo moja sila a pieseň je Hospodin, Hospodin sa mi stal spásou. S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy. V ten deň poviete: Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno, zvestujte jeho skutky medzi národmi, pripomínajte, že jeho meno je slávne. Ospevujte Hospodina, lebo veľkolepo konal, nech je to známe po celej zemi. Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona, lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela!
„Nebolo mi veru do spevu!“ – tak zvykneme povedať, keď nás v živote niečo zasiahne, zaskočí, alebo zraní. Toto príslovie vyjadruje veľkú múdrosť o speve a piesni. Môcť spievať to je veľmi osobný, intímny stav. Je to chvíľa a vnútorné nastavenie, ktoré je darom. Pieseň je čosi, čo nás prenikne a v tej chvíli nemôžeme inak, iba rozozvučať svoj hlas.
Nie vždy sme však toho schopní. Spev a pieseň je teda niečo, čo je veľmi osobné a zároveň čosi, čo nás presahuje a čo nemôžeme úplne uchopiť. Hudba je Boží dar v celkom špecifickom zmysle. Spev piesne je odpoveďou na Božie konanie v našom živote. A táto odpoveď sa nás doslova zmocňuje. Ovládne celé naše bytie, naše emócie. Spevu odovzdávame celé naše telo, hlas, artikuláciu, spôsob dýchania, to ako sa hýbeme.
Takou odpoveďou je aj pieseň proroka Izaiáša. „Moja sila a pieseň je Hospodin“ – nevieme už žiaľ rekonštruovať to, ako znela táto prorokova pieseň. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol dvojhlasný spev so sprievodom strunového nástroja. Tak o tom píšu bádatelia. Jej melódia nám však zostane neznáma.
Ale zachoval sa nám jej obsah a ten nám dovoľuje premýšľať o význame piesne, spevu a vôbec hudby pre náš život. Urobíme to v týchto troch krokoch: Piesňou oslavujeme Boha. 1. Ona presahuje to, čo práve prežívame. 2. Presahuje nás samých. 3. Presahuje hranice cirkvi.
1. Piesňou oslavujeme Boha. Ona presahuje to, čo práve prežívame.
Izaiáš začína svoju pieseň odkazom na budúcnosť: „V ten deň povieš: Ďakujem ti, Hospodin, lebo hoci si sa na mňa hneval, svoj hnev si odvrátil a potešil si ma.“
To je azda tá najmocnejšia vec na hudbe. Dokáže nás doslova vytrhnúť z toho, v čom sa práve nachádzame. Izaiášova pieseň je eschatologickou ďakovnou piesňou. Je to žalm, ktorý vlastne ani nie je určený pre chvíľu, v ktorej vzniká. Slovné spojenie „v ten deň“ je v biblickej literatúre poukazom na deň Hospodinov. Deň, o ktorom nikto nevie, kedy nastane a akú bude mať podobu. Izaiáš teda TERAZ formuluje to, čo sa bude spievať POTOM.
Pieseň je odpoveďou na to, čo jej tvorca práve prežíva. Ale zároveň je vyjadrením toho, čo očakáva. Izaiáš sa ako prorok vlastne svojou piesňou očami budúcej nádeje pozerá na vlastnú prítomnosť. Má duchovnú skúsenosť. Hospodin sa ako mocný dokázal v mnohých situáciách minulosti. A práve to ho oprávňuje k tomu, aby už teraz, napriek ťažkostiam, ktoré prežíva, vytvoril pieseň, ktorá je plná oslavy, vďaky a nádeje.
Pohľad na minulosť nám dáva dôvody na to, aby sme očakávali budúcnosť s nádejou. Napriek všetkému, čo nás v súčasnosti sklamáva, desí a plodí v nás obavy. Viera nám dáva schopnosť, aby sme presiahli to, čo vnímame v súčasnej situácii ako obmedzujúce. A to je dôvod na to, aby nás prenikla sloboda a radosť, teda stav, v ktorom nemôžeme inak, než celým svojim bytím spievať, oslavovať Boha piesňou za to, že nám dáva túto schopnosť nežiť deprimovaní a zotročení prítomnosťou, ale žiť ako oslobodení pre budúcnosť. Kto už teraz dokáže povedať: „v ten deň ďakovať budem Hospodinovi“, má v každom prípade to najhoršie za sebou.
Prítomnosť je pre nás v mnohom skľučujúca. Možno okolo seba vidíme práve teraz viac dôvodov na obavu a rezignáciu. Možno sa topíme v záplave beznádeje, lebo sa nám zdá, že sme bezmocní voči všetkému tomu, čo nás obklopuje. Naša spoločnosť je preniknutá korupciou; ľudia sa nevedia dovolať práva; deprimujú nás správy o tom, ako sme si zničili životné prostredie; mnohí ľudia – žiaľ práve mladí sú – zo všetkého akoby v koncoch a strácajú zmysel svojho života.
Pieseň a hudba je Boží dar, ktorý nás z tohto pohľadu vyslobodzuje. Dovoľuje nám presiahnuť to ubíjajúce TERAZ a otvára nám zrak pre radostné POTOM. Veď sa len stačí započúvať do tých stáročia starých duchovných piesní. Ich sila a nadčasovosť je v tom, že ich tvorcovia sa nenechali zničiť prítomnosťou a vytvorili čosi, čo oslovuje nás dnes. Tým sa dostávame k druhej myšlienke Izaiášovho spevu:
2. Piesňou oslavujeme Boha. Presahuje nás samých.
Izaiáš formuluje veľmi silnú výpoveď: Moja sila a pieseň je Hospodin! Chce tým vyjadriť, že jeho oslavný spev nie je účelový. My sme totiž zvyknutí na to, že keď niekoho alebo niečo oslavujeme, tak to má veľmi presný cieľ. Ak nám reklama chváli nejaký tovar, alebo službu, tak je to preto, aby sme si ju obstarali. Ak dieťa pochválime pred triedou, tak cieľom je všetkých povzbudiť k ešte lepším výsledkom. Ak niekto dostane ocenenie a spoločenské uznanie, tak je za tým vždy tá základná schéma výkonu a zásluhy.
Takto to však určite nefunguje v duchovnej hudbe, ktorou oslavujeme Boha. Majestátnosť Boha nedokážeme našou oslavou zväčšiť. Hospodin nie je odkázaný na našu oslavu. Nepotrebuje ju. Naša oslava Boha nedokáže toho, čo je nepremenný v ničom zmeniť. Čomu teda vlastne slúži?
Duchovná pieseň, ktorou oslavujeme Boha je Bohom samotným. To hovorí Izaiáš, keď spieva: „Moja sila a pieseň je Hospodin.“ V tom hudba presahuje nás samých. Ona je to, čím sa náš Stvoriteľ odráža v nás samých, ako v nás znie on sám. Možno by sme mohli s apoštolom Pavlom parafrázovať jeho myšlienku: „A tak už nespievam ja ale spieva vo mne Kristus, ten Boží.“ (porov. Gal 2,20),
Pieseň a hudba vôbec je mystickým konaním. V nej sa vzdávame sami seba a súzvučíme, rezonujeme s naším Stvoriteľom. Už ani nechceme byť sami sebou, lebo – presiahnutí mocou tohto stvoriteľského daru – dokážeme aspoň na chvíľu opustiť to čím sme a byť v dokonalej blízkosti Božej. To je podstata mystiky, toho tajomného zážitku, ktorým sa napĺňajú Ježišove slová: „Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho.“ (Mt 16,25).
3. Piesňou oslavujeme Boha. Ona presahuje hranice cirkvi.
Izaiáš hovorí ešte o jednom presahu oslavnej piesne: „Ospevujte Hospodina, lebo veľkolepo konal, nech je to známe po celej zemi.“ Nech je to známe po celej zemi. Vyslovuje tým hlbokú pravdu o tom, že duchovná hudba ďaleko presahuje hranice cirkvi.
Sakrálnu hudbu študujú, produkujú a počúvajú aj ľudia, ku ktorým sa z rôznych príčin nedostanú slová a myšlienky kresťanských kazateľov. Vlastne by nás to malo v cirkvi viesť ku kritickej reflexii. V estetickom a mystickom vyjadrení hudby a piesne sa do hĺbky duše človeka dostávajú veľké myšlienky oveľa účinnejšie. Možno je to práve tým, že sakrálna hudba umožňuje človeku získať odstup od bezprostredných, apelatívnych, kárajúcich, sploštených, alebo príliš priamych, čí úplne prázdnych duchom úbohých vyjadrení kazateľov. Je to asi tak, že súčasný človek radšej volí také hľadanie odpovedí na otázky viery, ktoré mu dáva slobodu a nechce byť konfrontovaný priamymi verbálnymi výzvami.
V tom duchovná hudba a pieseň presahuje cirkev a jej prílišnú viazanosť na verbálnu komunikáciu. Spoločenstvo cirkvi najmä dnes, keď cirkev stále viac stráca schopnosť osloviť dnešného človeka, by sa nemalo vzdávať mocného a účinného nástroja sakrálnej hudby. Ona totiž hovorí jazykom, ktorému mnohí ľudia rozumejú lepšie ako zvetraným náboženským frázam opakovaným v kázaniach. Či to azda nemôže byť aj tak, že ľudia z kostolov neutekajú pred Bohom a jeho slovom, ale práve pred našou neschopnosťou ho zrozumiteľne tlmočiť?
Práve reformačné dedičstvo evanjelickej cirkvi je poukazom na to, že už generácie pred nami pochopili túto moc hudby. Nemali by sme sa jej vzdávať ani dnes. Mali by sme ju pestovať, rozvíjať a tvoriť.
Lebo keď piesňou oslavujeme Boha. 1. Ona presahuje to, čo práve prežívame. 2. Presahuje nás samých. 3. Presahuje hranice cirkvi. Amen.
Modlitba:
Všemohúci Bože, darca všetkých dobrých darov, ďakujeme ti za dar hudby. Ona oslovuje naše unavené duše často lepšie ako akékoľvek slová. Potešuje nás, hýbe nami, presahuje to, v čom sa práve nachádzame a čím sme. V tónoch piesne sa chveje naše telo a v súznení s ostatnými hlasmi prežívame kus nebeského kráľovstva na zemi. Tebe na slávu chceme spievať a hrať, Bože. Náš život nech je oslavou teba, lebo ty si našou silou a našou piesňou. Amen.