Nedeľa po Deviatniku, Sexagesimae, 4. 2. 2018, Veľký kostol, Bratislava
Oslovenie:
Sú slová, ktoré, keď počujeme, zamestnajú na chvíľu našu myseľ a potom odídu do zabudnutia. Sú tiež slová, ktoré prejdú popri nás bez povšimnutia, ako popri nás prechádzajú stovky cudzích ľudí denne. A napokon sú slová, ktoré sa nás zmocnia a zmenia náš život. O tejto tajomnej bezmocnosti a zároveň úžasnej transformujúcej moci slova hovorí podobenstvo o rozsievačovi a štvorakej pôde. Moc Božieho slova je témou dnešných služieb Božích. Je to moc, ktorá sa nám podchvíľou zdá byť bezmocná. Zaniká v hluku iných slov, zostáva nepovšimnutá, zavalená hlušinou zbožných fráz, vyprázdnená pokrytectvom veriacich. A predsa vždy znova prichádza, aby po tom, čo ako zrno už stokrát padlo vedľa nás bez účinku, dnes možno zasiahla ten citlivý nerv a premenou priniesla stonásobnú úrodu.
Modlime sa, aby Boh svojim Duchom svätým pripravil naše srdcia a mysle a my sme mohli porozumieť jeho slovu:
Všemohúci Bože, prichádzame k Tebe a v našich ušiach znie tak mnoho rozličných slov. V pokore vyznávame, že sa len ťažko vieme sústrediť na zvesť Tvojho slova. Preto prosíme o dar Ducha svätého. Naše mysle sú skalnatou pôdou, sú plné konkurujúcich podnetov a myšlienok a bez Tvojej pomoci nedokážeme prijať Tvoje posolstvo. Príď Bože, ktorý si Duchom svätým a prenikni nás, aby sme sa stali úrodnou pôdou prinášajúcou úrodu. Amen.
Kázeň:
Text: Lk 8,4-15
Keď sa zišiel veľký zástup a schádzali sa k nemu ľudia z miest, rozpovedal im toto podobenstvo: Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo vedľa cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky ho pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo, ale uschlo, lebo nemalo vlahu. Ďalšie padlo do tŕnia, ale to vzrástlo a udusilo ho. Iné padlo do dobrej pôdy. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva! Jeho učeníci sa ho pýtali: Čo znamená toto podobenstvo? On im nato povedal: Vám bolo dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva, ostatným je dané len v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počúvali, a nechápali. Podobenstvo znamená toto: Zrno je Božie slovo. Na kraji cesty sú tí, čo počúvajú; potom prichádza diabol a vezme slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli spasení. Zrno, čo padlo na skalu, to sú tí, čo slovo s radosťou počúvajú, prijímajú ho, ale nemajú korene. Veria len načas a počas skúšky odpadajú. Zrno, čo padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale v živote ich udusia starosti, bohatstvo a rozkoše života, takže úrodu neprinesú. Zrno, čo padlo do dobrej pôdy, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a šľachetným srdcom. Zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie.
Frustrácia z kazateľskej služby cirkvi – aj tak by sme mohli zhrnúť obsah tohto podobenstva. Tri štvrtiny tých, čo oslovíme kázňami v kostoloch, alebo tým, čo píšeme v časopisoch a knihách, oslovujeme zbytočne. Kto vôbec chce robiť čosi, čo má tak mizernú odozvu? Kto vlastne chce udržiavať zamestnancov s takou príšerne nízkou efektivitou? Ako vôbec ešte môže fungovať podnik, ktorý má len 25% úspešnosť svojho produktu?
Odpoveď Ježišovho podobenstva je veľmi prostá. Neznepokojujte sa tou 75% stratou. Pozerajte na to, čo Boh robí s tou jednou štvrtinou. Znásobuje ju 100 krát.
Nuž ekonóm by sa ani s tým neuspokojil. Hľadal by cesty ako dosiahnuť stonásobnú výnosnosť aj pri tých ostatných troch štvrtinách sejby. Keď porovnáme metódu sejby dnes a v antike, tak je zrejmé, že moderné prístroje s takmer chirurgickou presnosťou ukladajú semienka do pôdy, aby nič nevyšlo nazmar. Ale posolstvo Ježišovho podobenstva nemieri týmto smerom. Nehovorí o metódach na zvýšenie efektivity zvestovateľskej služby. Odkazuje nám paradoxnú pravdu: Úspechom pri zvesti Božieho slova je neúspech.
Čo s tým? Budeme si teraz týmto podobenstvom ospravedlňovať, že úpadok cirkvi, strata jej dôveryhodnosti, pokles počtu ľudí hlásiacich sa k nej, strata jej spoločenskej viditeľnosti, zužovanie posolstva na niekoľko konfliktných tém, večné moralizovanie a neschopnosť sprostredkovať ľuďom oslobodzujúcu moc evanjelia – že to všetko je vlastne OK?
Určite nie! To by sme naozaj prepadli frustrácii. Podobenstvo o štvorakej pôde nám chce touto paradoxnou rečou povedať čosi iné: Kráľovstvo Božie 1. nie je záležitosťou každého; 2. je Božou záležitosťou; 3. je určite mojou záležitosťou.
1. Kráľovstvo Božie nie je záležitosťou každého. Ako to? Či vari ideme popierať jednu zo základných právd evanjelia, že Ježiš svojim pôsobením, svojou smrťou na kríži a posolstvom o vzkriesení otvoril brány kráľovstva Božieho každému? Znamená to, že toto podobenstvo potvrdzuje predstavu o rozdelení ľudí na tých, čo sú v Božích očiach privilegovaní a tých ostatných? 75% ľudstva je odpad a 25% je elita? A ide vlastne len o to, aby sme sa uistili, že sme na tom správnom brehu?
Tak to teda určite nie. To by bolo závažné prekrútenie. Aj podobenstvo o štvorakej pôde je podobenstvo o raste. A vôbec neprotirečí ostatným podobenstvám o tom, že kráľovstvo Božie sa podobá kvasu, čo nakvasí celé cesto a horčičnému zrnu, z ktorého vyrastie obrovský strom. Potenciál zvesti o kráľovstve Božom je neobmedzený. Z jedného zrna stonásobná úroda.
Ale čo teda s tými tromi zrnami, čo neprinášajú úrodu? Teológovia sa sporia o tom, či alegorický výklad podobenstva, ktorý je súčasťou textu, bol aj pôvodnou súčasťou Ježišovej formulácie. Z množstva Ježišových podobenstiev len dve majú takýto alegorizujúci výklad. Okrem tohto ešte podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou. A zdá sa dosť pravdepodobné, že raná cirkev v čase spisovania ústnej tradície o Ježišovi pripojila tento výklad práve preto, aby si ospravedlnila rôzne problémy v šírení zvesti o kráľovstve Božom.
A práve v tom je významné poučenie pre cirkev dnes. Je úplne prirodzené, že sa ako ľudia žijúci v cirkvi, ako ľudia, ktorí cítime lojalitu s našou špecifickou evanjelickou tradíciou v tejto spoločnosti, trápime nad stratami počtov, významu, dôveryhodnosti. Je úplne prirodzené, že analyzujeme, hľadáme príčiny zlého stavu presne tak, ako ich hľadali ľudia v prvotnej cirkvi. A vtedy ľahko prepadneme akémusi sebautešovaniu, keď si povieme: veď to nie je naše zlyhanie, to tie starosti ľudí, skúšky, diabol, rozkoše, sekularizácia, zosvetáčnený Západ, konzum, relativizmus a všetko to ostatné, na čo ľudia v cirkvi tak radi ukazujú prstom. My vlastne za to ani nemôžeme. My sme tá jedna štvrtina, čo je OK. S tým zbytkom to tak musí byť.
To je však veľký omyl. O tom toto podobenstvo vôbec nie je. Takáto aplikácia je jeho hrubým prekrútením. Neúspešnosť v zvesti Božieho kráľovstva, o ktorej hovorí podobenstvo, je síce realitou. Jej cieľom ale je poukázať na obrovskú silu, ktorú napriek tomu má zvesť o Božom kráľovstve. Preto nemá a nesmie byť zdrojom pre elitárske pocity a pohŕdanie inými ľuďmi. Áno, kráľovstvo Božie nie je záležitosťou každého. To sa musíme naučiť rešpektovať. Je predsa tisíc dôvodov, pre ktoré sa ľudia vo svojej slobode rozhodujú inak, než si to predstavujú rôzni misijní stratégovia.
Ale Ježišovo podobenstvo nám chce povedať, že Boh sa vo svojej trpezlivosti s človekom nevzdáva. Je veľkorysý. Rozhadzuje. Prihovára sa aj tam, kde je to úplne zbytočné. Zvesťou o láske a odpúšťaní mieri aj tam, kde sa takéto myšlienky odrážajú ako ten príslovečný hrach od steny. A to má byť pre nás tým hlavným povzbudením.
2. Kráľovstvo Božie je totiž Božou záležitosťou. Nie je záležitosťou kvalít a výkonov tých, čo sa považujú za Božích nasledovníkov. Tu musíme spomenúť na všetky Ježišove výroky o tom, ako sa súčasťou kráľovstva Božieho stávajú tí, o ktorých sa to vôbec nedá predpokladať. Kráľovstvo Božie je spoločenstvo tých, ktorých spoločnosť odpísala. V tom je Božou záležitosťou. Je radikálnym prerodom vzťahov medzi ľuďmi. Poslední budú prví a prví poslední. Človeku, čo si zakladal na svojej zbožnosti Ježiš odkázal – „kto sa povyšuje bude ponížený“.
To je posolstvo podobenstva o štvorakej pôde, ktoré je výsostne aktuálne pre nás dnes. Zvesť Božieho slova mení spoločnosť. Mení vzťahy strachu a nenávisti na vzťahy nádeje a lásky. Vzťahy povýšenectva na vzťahy úcty. Vzťahy založené na pomste mení na vzťahy založené na odpustení.
Áno, transformujúca moc Božieho slova pôsobí tam, kde je na to pripravená pôda. A opäť by sme sa radšej pustili do úvah o tom aká masívna zatvrdilosť voči zvesti o Božom kráľovstve panuje v dnešnom svete. Ale práve o to v tomto podobenstve nejde. Ide v ňom o povzbudenie nádeje. Boh koná prostredníctvom slova milosti a lásky. A koná s doslova mrhajúcou energiou. Rozhadzuje plným priehrštím. Až sa nám to zdá nepochopiteľné a neprijateľné. Až by sme chceli zvolať a zastaviť ho: Bože, veď musíš už potrestať tých s kamenným srdcom, tých, čo dusia tvoje posolstvo inými prioritami svojho života. A veru neraz sa radšej kazatelia stávajú radšej kazateľmi Božieho hnevu a Božiu spravodlivosť predstavujú ako trestajúcu a nie zachraňujúcu.
Ale toto podobenstvo hovorí čosi iné. Božie kráľovstvo je záležitosťou jeho veľkorysej ponuky. A kde tá zapustí svoje korene, tam 100-násobne, s nepochopiteľnou mocou mení ľudí, aby pochopili, že dôvera je viac ako strach a zmierenie viac ako hnev.
3. Kráľovstvo Božie je určite mojou záležitosťou. To všetko, čo sme doteraz povedali sa predsa týka osobne, každého z nás. Ale kde je v tom všetkom moje miesto a tvoje miesto?
Dennodenne opakujeme prosbu „Príď kráľovstvo tvoje…“ Nie je to len akýsi automatizmus modlitby. Je to úprimná túžba každého človeka. Každý prosí a teda túži po tom, aby sa medzi nami zmenilo to, čo nás trápi, ochromuje, rozdeľuje, vyostruje naše konflikty, rozleptáva naše vzťahy nedôverou a v konečnom dôsledku rozkladá túto spoločnosť. V tom je kráľovstvo Božie našou osobnou záležitosťou. Jeho princípy sa dotýkajú najhlbších a najcitlivejších miest nášho bytia.
Iste poznáte ako Luther vysvetľuje prosbu a predstavu o príchode kráľovstva Božieho. Našou prosbou nemusíme Boha prehovárať, aby sa ujal vlády vo svete. My máme prosiť o to, aby sa ideály Božej moci, ktorá je mocou lásky a odpustenia, stali skutočnosťou pri každom jednom z nás. Rečou nášho podobenstva povedané: Aby sa mrhajúca energia Božej lásky už konečne dotkla aj môjho srdca a vykonala v ňom ten div stonásobnej premeny.
Pretože kráľovstvo Božie 1. nie je záležitosťou každého; 2. je Božou záležitosťou; 3. je určite mojou záležitosťou. Amen.
Modlitba po kázni:
Bože, ktorý si mocný vo svojom slove,
ďakujeme Ti za to, že svojou veľkorysou a mrhajúcou energiou neprestávaš zahŕňať tento svet slovami lásky a odpustenia.
Prosíme Ťa za ľudí, ktorí strácajú nádej, keď sa vždy znova sklamú vo svojich najbližších. Zasiahni ich svojim milostivým slovom a naplň ich srdcia nádejou, aby sa stali iniciátormi a nositeľmi odpustenia a zmierenia.
Prosíme Ťa za ľudí, ktorých premáha strach a obavy, keď sa pozerajú na dianie okolo seba. Zasiahni ich svojim povzbudzujúcim slovom odvahy a naplň ich srdcia dôverou, aby sa stali poslami dobrej mysle a odpor a obavy premáhali mocou otvorenej náruče a prijatia.
Moc Tvojho slova nech neprestáva prichádzať k nám. Amen.
Otče náš…. Sláva…