Kázeň na Nedeľu Svätej Trojice, 7.6.2020

Michaela Kušnieriková
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy. 1M 1, 1-4Ako si predstavujete Boha?

Dobrý. Mocný. Ochranca. Otec. Stvoriteľ. Spasiteľ. Láska. Syn, Víťaz. Skala. Slávny. Veľký. Milosrdný. Spravodlivý. Radca. Pomocník. Duch.

No v Písme dokonca čítame, že Hospodin má chrbát, hlas, kráča. Opísaný je Boží sluch, aj emócie. Dokonca je unavený. Aj po stvorení odpočíval. Celý deň.

Keď sa zjavuje, dejú sa rôzne prírodné úkazy – oheň, víchor, ticho, hromy blesky, zemetrasenie, oslepujúce svetlo…

Máme o Bohu prirovnania k ľudským výtvorom – Hrad prepevný. Prirovnania z vojenského, či politického prostredia danej doby – bojovník, vládca, kapitán, veliteľ, ale aj sluha.

No Pán Boh je pripodobnený aj k starostlivosti a nehe matky. Dokonca ku kvočke, ktorá si pod krídla schováva svoje kuriatka. Taký je opatrný a úzkostlivý, keď ide o jeho deti. Keď ide o nás.

Toľko rôznych obrazov a pomenovaní. Niektoré nás viac rušia, ako pomáhajú. Napr. pre niekoho, koho otec bol násilný, je ťažké prijať predstavu Boha ako Otca alebo predstavu Boha ako láskavej matky, ak ich vlastná mama ich napríklad zanedbávala. Chvála Bohu, Pán Boh presahuje slová, obrazy, metafory. A nedá sa nimi zošnurovať, zaškatuľkovať. Naše slová sú podmienené časom. Našou skúsenosťou. Hoci Pána Boha nie je možné zadefinovať, predsa o ňom máme slobodu hovoriť.

Čo Pán Boh určite nie je – nie je človek. Ani človek podobný mužom, ako by sa z mužského rodu mohlo zdať. Pokojne môžeme mužský rod, v ktorom o Bohu hovoríme, zameniť za ženský. Z nášho Hospodina neubudne. Môžeme závidieť tým, ktorých jazyky nemajú gramatický rod.

Aký je Boh? Dnešný text je o Hospodinu, ktorý spolupracuje. Už pri stvorení sa spomína Boh trojako – Hospodin – Duch – Slovo. Otec nie je stvoriteľ sám. Boh tvorí ako tím, ako spoločenstvo, ako vzťah.

Aký je to vzťah? Jednoducho – dobrý. Ak by nebola medzi Otcom, Synom/Slovom a Duchom láska, Nehádali sa. Nepretekali. Nedopriali si. Každý by si chceli uchmatnúť čas sveta pre seba, pre svoje dobré meno. Bol by to ostražitý Boh, ktorý sa bojí a stará len o seba. Kto vie, či by vôbec stvoril svet. A ak áno, či sa v ňom dával spoznať.

Stvorenie je dielom Boha ako vzťahu lásky bez strachu. Vzťah, v ktorom každý a každá môže byť tým, kým je a chce sa stávať. V tom je tvorivá sila, z ktorej je stvorený svet.

Príbeh stvorenia je o Bohu, ktorý si lásku nenechá pre seba. Ale tvorí svet, aby bol milovaný. A prizýva jeho ľudských obyvateľov, aby milovali Boha. Nenúti ich. Nenúti nás.

Hospodin nás volá, pozýva. Aby sme sa pridali do tohto tímu, do vzťahu s ním. Vzťah starostlivosti a lásky o druhých aj o svet. Môžeme spolu-tvoriť svet, v ktorom žijeme. Nie je hračkou v rukách despotického Boha a my jeho pokusné zvieratá. Tvorivosť je dielom lásky.

Lebo Boh tak veľmi a vážne miluje svet… v Ježišovi sa stelesnilo to, čo Boh je a čo hovorí – aby sme videli a žili lásku. Hoci ona stvorila svet, vo svete chýba. Ani v snahe o lásku Boh neznásilňuje našu dušu.

Biblia to vyjadruje láskavými, až nežnými metaforami o kuriatkach, hojení rán, milosti, odpúšťaní.

Boh sa stará o núdznych, chorých, zaopatruje ich. Trpí so závislými, aj s ich blízkymi. Bojuje o nich. O ich rodiny. Varí jedlo pre núdznych aj pre tých, ktorí majú problém s prijímaním potravy. Presviedča ich, počúva, aj všelijako motivuje, ako mama, ktorá sa bojí o svoju dcéru, svojho syna, ktorí telu nedoprajú, aby dobre vyzerali. Lebo podľa nich, sú tuční, škaredí, neatraktívni – nikto ich nebude chcieť. A Boh ich cez blízkych presviedča a prijíma. Môžeme byť takí, akí sme.

Boh lásky nie je despota. Ale nie je slabý. Trápi sa pre tých, ktorí sú utláčaní, núdzni, chorí, prenasledovaní, umierajú. Ale aj hromží. Tie obrazy sú niekedy ťažšie stráviteľné.

Ale naozaj nechceme, aby sa vedel naštvať? Keď vidí, ako sa niekde deje domáce násilie? Nespravodlivosť? Ako niekomu uberajú jeho/jej práva? Nekričí, keď bijú na smrť na Obchodnej? Nesnaží sa páchateľov odtrhnúť od umierajúceho Georga Floyda? Nesnaží sa ľudí vyburcovať, aby ľudia nezomierali v opustení? Či dokonca bez pomoci? Od hladu? Chŕli hromy blesky…

Nie to Boh dvoch, či viacerých tvárí. Tá prísna vyjadruje, že to s prikázaním lásky myslí vážne. A že sa jej – Boha rodiča – osobne dotýka, keď je ubližované jej deťom.

Aký teda Boh je? Taký, akého potrebujeme. Nie že by sa Pán Boh menil podľa našich predstáv. Božie láska kričí ústami tých, ktorí sa neprizerajú, ktorí protestujú. Pomáha v tých, ktorí sa obetujú, nakupujú, odpúšťajú, obväzujú, počúvajú, dávajú druhým priestor…

Boh prehovoril životom Ježiša – aby sme videli, ako to môže vyzerať. Aby sa nás dotkla láska Božia. Potom sme obdarení tvorivou silou. Sme oslobodení od toho, aby sme druhých zhadzovali, aby sme posilnili seba.

Láska je tvorivá. Až tak, že vzniká to, čo nikdy nebolo – prahlbina sa zmenila na nepoznanie. Boh je láskavý vzťah. Energia, ktorá premieňa všetko ľudské na láskavé.

Stvorenie sveta Hospodinom, ktorý je vzťah – je výzva. Prijímať druhých tak, aby sme s nimi vedeli spolupracovať. Aby sme ich vedeli prijať. Aby sme sa neuspokojili len s tzv. zdravou súťaživosťou. Energiu k tomu nám dáva sám Boh svojím Duchom. Boh je láskavý vzťah. V ňom môžeme zažiť prijatie a prijímať druhých.

Hospodin nás stvoril, aby sme boli plne ľuďmi. Sme utvorení pre lásku, aby sme neničili, ale tvorili niečo láskavé a dobré.

 

Modlitba

Hospodine, drahý náš Otec a naša Matka, ďakujeme Ti, že sme Tvoje deti. Že sa o nás staráš, dávaš na nás pozor, si nám pomocou.

Hospodine, Boží Syn, Ty si obnovil Božie svetlo na zemi. Daj, nech nás Tvoja láska oslobodí od strachu pred druhými. Odpusť nám, keď druhých vnímame ako konkurenciu a bránime tvorivosti.

Hospodine, Duchu, daj nám inšpiráciu, aby sme sa nielen rozčuľovali nad nespravodlivosťou a násilím, ale by sme mu vedeli predchádzať.

Modlíme sa za o osamelých, chorých, umierajúcich. Prosíme ťa za prenasledovaných, za tých, ktorí sa ich zastávajú a tých, ktorí ich bránia.

Dávame Ti do rúk tých, ktorí niekoho blízkeho stratili. Potešuj ich srdcia nádejou vzkriesenia a Tvojou prítomnosťou.

V tichej chvíli predostrime Bohu naše myšlienky a prosby…

Nebeský Otče, do tvojich rúk porúčame všetkých, za ktorých sa modlíme, dôverujúc v Tvoju milosť. Amen.

Otče náš…