Kázeň na Nový rok, 1.1.2015

Nový rok (1. 1. 20115 BA – VK s VP)

Milosť nám a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen

Text: Rímskym 15, 7
Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu.

Drahí bratia, milé sestry!

Vstupujeme do nového roka a sme plní očakávaní, čo nám tento rok prinesie. Možno sme si stihli dať aj nejaké predsavzatia, ktoré v tomto roku chceme splniť. Hovorili sme o plánoch, ktoré chceme uskutočniť. Premýšľali sme nad tým, ako čo najlepšie prežiť tento rok 2015.

Som presvedčená, že spoločným menovateľom nás všetkých je prianie, aby sme sa v tomto roku 2015 cítili dobre.

Ale, kedy a kde sa človek cíti dobre?

Vtedy, keď môže byť tým, kým v skutočnosti je. Kde sa nemusí na nič hrať, aby sa zapáčil, aby zabodoval. Kde ho budú brať vážne a s úctou aj napriek jeho slabým stránkam, nedostatkom, zlyhaniam, nedokonalostiam. Napriek rôznosti. Kde nemá strach pred tým, že bude odpísaný, ak nesplní to, čo sa od neho očakáva. Áno, človek sa dobre cíti tam, kde je prijatý.

A práve toto je odkaz pre celý 2015-ty rok pre nás. Pretože heslom roka sa stal počutý verš od apoštola Pavla z listu Rímskym: Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu.

1. prijať jeden druhého
Tak táto výzva bola veľmi ťažko zvládnuteľnou už aj pre ľudí v prvotnej cirkvi. V cirkevnom zbore v Ríme žili kresťania, kde jedni mali pohanské a druhí židovské korene. A práve z tohto dôvodu vznikali medzi nimi rozdielne názory a prejavy viery. Pohŕdali a odsudzovali sa navzájom. Ich vzťahy neboli hodné príkladu. Hrozil im rozkol. Neexistovala pre nich oáza vzájomného povzbudzovania a mieru. To bolo len snom. Zdá sa, akoby Pavel písal na riadky strany konfliktu a v mysli chcel mať miesto pre radosť a nádej, ktoré túžil vybudovať medzi veriacimi v Ríme. A tak im dal veľkú výzvu: Prijímajte sa navzájom. To znamená, rešpektujte sa, naučte sa žiť vedľa seba. Nebuďte sebeckí, ale ani sa nepodceňujte. Snažte sa navzájom prijímať.

Bratia a sestry, hoci storočiami sme vzdialení od vtedajších rímskych kresťanov, v mnohom sme im blízki. Riešime podobné záležitosti aj v dnešnom 21. storočí.

Len sa obzrime okolo seba. Ako rýchlo dokážeme odsúdiť. Nerešpektovať. Nehľadieť na potreby toho druhého. Dokážeme byť individualisti, sebci, egoisti. Ten, kto nejde v našej línii, je náš nepriateľ. Ten, kto má iný názor, je zlý a intolerantný. Ak nie sme dostatočne dobrí, tak nie sme obľúbení. Dokonca neraz pod rúškom zdanlivo dobrej myšlienky a aktivity ubližujeme tým, ktorí sú iní. Tolerancia, prijatie a jednota v rôznosti sú však na míle vzdialené.

V akej spoločnosti sa to nachádzame? V akej cirkvi to žijeme? Aké vzťahy to pestujeme? Čo je to za budúcnosť v roku 2015?

2. Apoštolova výzva však pokračuje: Prijímajte sa navzájom, ako aj vás Kristus prijal
Toto je evanjelium. Dobrá správa. Máme dobrý príklad. Príklad v tom, ako nielen o veciach hovoriť, ale ako ich aj žiť. Boží Syn nám ukázal príklad. Dal nám možnosť, príležitosť zmeniť niečo aj vďaka našej snahe. Môžeme sa Ním inšpirovať.

Kristovo prijatie bolo viac než len tolerancia. Viac než len pocit jednoty. Stretával sa so špecifickými ľuďmi svojej doby. Nebál sa spojiť s tými, ktorí boli vtedajšou spoločnosťou vyhnaní. Neostýchal sa pustiť do rozhovoru s chorými a malomocnými. Ale šiel do ich blízkosti, aby im porozumel, aby vedel, ako premýšľajú. Stretol sa s colníkmi, s prostitútkami, vyvrheľmi svojej doby. Ale ani proti zbožným farizejom v zásade nijako nenamietal. Naopak, pokúsil sa ich získať. Žiaľ, okrem Nikodéma, boli ostatní úplne uzavretí a nechceli počúvať Jeho názory, Jeho prístup.

Ježišove prijatie však nie je možné zamieňať s bezhraničnou toleranciou. Jeho prijatie neznamenalo, že so všetkým súhlasí. On vedel aj kritizovať. Kritizovať hriech, pochybenie, ale nikdy ľudí neponižoval. Chcel im pomôcť, aby sa zbavili toho, čo je zlé a dokázali budovať to dobré. Zmeniť spôsob myslenia, spôsob života.

On k svojmu stolu pozýval nielen uzavretú spoločnosť, ale privítal každého. Každý si mohol nájsť svoje miesto. A toto platí i dnes. Ježiš poukazuje na chyby, ktoré robíme, skutky, ktorými ubližujeme, slová, ktorými raníme, ale zároveň pozýva do živého spoločenstva každého. Voľného miesta je dosť, nie sú prenajaté privilegovanými osobami. Prístup k Jeho stolu je otvorený aj dnes, pre každého. Napriek tomu, že je človek v mnohých očiach, ba možno aj vo vlastných neoceniteľný, môže prísť. Jeho stôl milosti a prijatia je pripravený. Prijíma každého. Akceptuje nás. Postavil most, aby sme mohli prejsť zo smrti do života. Mohli prejsť mostom z odsudzovania k prijatiu. A to je veľká výzva pre rok 2015. Prijať iných. A to nielen venovať im trochu lásky. Nielen si ich vypočuť, aby som potom mal pokoj. Nielen ukázať slušné gesto. Ale treba byť aktívne pri tom človeku, vynaložiť snahu pomôcť tomu druhému, mať dobrú vôľu na zmenu a zlepšenie. Premýšľať nad tým, prečo reagoval tak, ako reagoval? A potom hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás delí. Napriek predsudkom, ktoré voči niekomu máme, skúsme ich preklenúť.

My sme prijatí, tak aj my prijímajme iných.

Ak my, ľudia nazývaní kresťania, ukážeme horší príklad prijatia ako ľudia zvonku, neveriaci, niekde je veľký problém. Musíme byť otvorení a ukázať, že pre nás majú cenu. Aj keď sú iní. Mozaiku života doplníme len tak, ak sa budeme prijímať a rešpektovať. Cirkev, cirkevný zbor sa musí stať miestom, kde sa rád vrátim, kde sa cítim dobre. Pretože to celé má omnoho širší kontext. Prijatie v cirkvi nie je vyžadované len kvôli dobrým vzťahom, ale má hlbší význam. Pretože podľa nás posudzujú ľudia Boha a celé kresťanstvo. My prezentujeme Krista v tomto svete. My ľuďom dokážeme priblížiť, ale aj vzdialiť Boha. Našou úlohou je konať to na Božiu slávu. To dopĺňa aj apoštol Pavel, keď hovorí: Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu.

3. Kristus nás ľudí prijíma na Božiu slávu
Preto, aby ukázal, aký je Boh. Ako to s nami myslí. A že nám chce dobre. Cez Krista nám chce ukázať, že aj my môžeme zakúsiť Božiu slávu. Hľadieť za horizont svojho piesočka. Kristus nám ukázal, že to ide aj ináč. Náš život, náš životný štýl môže byť odrazom Jeho slávy. Pretože sme tu,, aby sme tiež žili na Božiu slávu. Boli jej súčasťou. A to nielen keď sa nachádzame v kostole alebo v spoločenstve veriacich, ale stále. A to je výzva na rok 2015. Byť OK. Byť prijatý a prijímať. Žiť z Božej slávy a na Božiu slávu.

Nepôjde to stále, budeme robiť chyby, ale nesmieme to vzdať. Stojí to za to! Výsledok bude potešiteľný.

Bratia a sestry! Naberme dostatok síl k tomu, aby sme dokázali žiť na Božiu slávu v konkrétnych situáciách bežného života. V našich vzťahoch. Cesta možno nebude jednoduchá, neraz sa potkneme a možno aj spadneme. Ale, verím, že naberieme odvahu vstať a vykročiť v ústrety niečomu novému. Naberme dostatok síl byť féroví k Bohu, k sebe i k iným.

Bratia a sestry, máme pred sebou nový rok. S mnohými výzvami, pokušeniami, tajomstvami. Ale ak sa počas tohto roka chceme mať dobre, tak pamätajme: navzájom sa prijímajme, ako nás aj Kristus prijal na Božiu slávu. Amen