Nový rok, 1. 1. 2018, Malý kostol, Bratislava
Kázeň:
Text: Jer 14,7-9
Ak naše viny hovoria proti nám, konaj, Hospodin, kvôli svojmu menu. Veď mnoho je našich odvrátení, ktorými sme sa prehrešili proti tebe. Nádej Izraela, jeho záchranca v čase úzkosti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pútnik, čo sa uchýli na noc? Prečo si ako zastrašený človek, ako silák, ktorý nevládze zachrániť? Hospodin, ty si medzi nami, voláme sa podľa tvojho mena, neopúšťaj nás!
Je Nový rok 2018. Nemali by sme však príliš podliehať magickej moci počítania času. Sú to len čísla. Ich moc je azda iba v tom, že nám pomáhajú lepšie si utriediť a zapamätať čo sa deje v našich životoch a vo svete okolo nás. Dôležité, prelomové udalosti priraďujeme k jednotlivým rokom. Pripomíname si ich výročia, kladieme ich do súvislostí a v plynutí času sa snažíme nájsť nejaký zmysel. Nuž a v deň, keď v našich kalendároch otvárame prvú stránku, to robíme o niečo intenzívnejšie.
Cirkevná tradícia začiatok nového roka zvlášť nezdôrazňuje. Dokonca sa skôr zdá, ako keby bola v polemickom napätí s kultúrou silvestrovských osláv a polnočných prípitkov. Udalosť, ktorá sa v kostoloch pripomína v prvý deň kalendárneho roka má totiž úplne iný dôraz. Je to deň, v ktorý podľa tradície judaizmu na narodenom dieťati Ježiš vykonali zákonom predpísanú obriezku. Nezmazateľný vonkajší znak príslušnosti k spoločenstvu zmluvy medzi Hospodinom a jeho ľudom.
Tu niekde sa stretáva odkaz dávneho textu z knihy proroka Jeremiáša, o niekoľko storočí neskoršia udalosť narodenia Ježiša Nazaretského, mesiáša – Krista a naše otázky a pocity, ktoré prežívame na prelome rokov. Máme ešte nádej. 1. Lebo naše zlyhania nás desia. 2. Lebo mlčanie Boha nás zahanbuje. 3. Lebo nosíme v sebe meno Hospodinovo.
1. Máme ešte nádej, lebo naše zlyhania nás desia. Prorok Jeremiáš používa veľmi silný jazyk. Píše: „Ak naše viny hovoria proti nám, konaj, Hospodin, kvôli svojmu menu. Veď mnoho je našich odvrátení, ktorými sme sa prehrešili proti tebe.“ Je to reflexia udalostí jeho doby. Krajinu sužuje veľké sucho. Mnoho ľudí zomiera hladom. Jeremiáš túto prírodnú katastrofu dáva do súvislosti s postojmi náboženských predstaviteľov svojho ľudu. Na veľkej scéne dejín prebieha mocenský zápas. Svoj dlhoročný vplyv v regióne stráca v roku 612 pred Kristom Asýrska ríša známa svojou brutalitou voči podrobeným kmeňom. Na niekoľko rokov sa rozhodujúcou veľmocou stáva Egypt, aby potom zasa nadlho vládla Babylonská ríša.
Pre malý, ale hrdý národ izraelský je to doba, v ktorej musia jeho predstavitelia robiť množstvo politických a vojenských rozhodnutí. Nie vždy sú však múdre. Mnohé sú chybné. Jeremiáš na ne neúnavne poukazuje. Jeho kritika sa však náboženskému establišmentu stáva nepohodlnou. Neskôr mu zakážu verejne pôsobiť a zakážu mu vstup do chrámu (36,5). Ďalej pôsobí už len prostredníctvom svojho učeníka Bárucha. Napriek tomu sa prorokove varovania ukazujú ako pravdivé. A preto sa stávajú poučením pre ďalšie generácie.
Aj my si môžeme pri pohľade na veľkú scénu dejín a pomery v dnešnej spoločnosti pripadať ako hračka v rukách mocných. To nás vedie k tomu, že za našu zlú situáciu, naše zlé vyhliadky do budúcnosti, viníme vždy niekoho iného. Na Jeremiášovej reflexii ťažkej situácie v spoločnosti jeho doby je však pozoruhodná jedna vec. Jeho kritika a hľadanie príčin smeruje do vlastných radov.
Ak toto dokážeme aj my na prahu nového roka, máme ešte nádej. Nemá to samozrejme byť nejaké iracionálne a nekonečné seba-obviňovanie a seba-podceňovanie. Má to byť celkom triezva analýza vlastných nedostatkov a chýb. V cirkevnom jazyku to voláme pokánie a vyznanie vín. To je predpokladom nádeje, ktorú tak veľmi potrebujeme. V tomto roku si evanjelická cirkev bude voliť svojich vrcholných predstaviteľov. Nádej na budúcnosť cirkvi ako otvoreného spoločenstva slúžiaceho slovom a skutkami ostatným ľuďom môžeme mať len dovtedy, kým sa kritickým okom dokážeme pozerať na seba.
2. Máme ešte nádej, lebo mlčanie Boha nás zahanbuje. Druhým dôležitým rysom Jeremiášovho prorockého zvolania je pochybnosť o Bohu. „Nádej Izraela, jeho záchranca v čase úzkosti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pútnik, čo sa uchýli na noc? Prečo si ako zastrašený človek, ako silák, ktorý nevládze zachrániť?“ Niet divu, že ho náboženské autority za takéto slová označili za pochybovača a umlčali ho. Nepatrí sa predsa práve v čase krízy šíriť pochybnosti o Bohu.
Jeremiáš to robí. Opakovane. Celá jeho kniha je akoby zápas o vieru v existenciu Boha. Prečo Boh mlčí? Prečo nekoná? Prečo je ten, ktorého všetci označujú ako nádej, iba ako zastrašený človek, ako bezmocný silák?
Chceli by sme asi tiež odsúdiť takéto otázky. Veď sú v príkrom rozpore s podstatou väčšiny vyznaní o mocnom, konajúcom, zachraňujúcom Bohu. To je azda to, čo treba zdôrazňovať, keď Boží ľud prepadá pochybnostiam a strachu. Kazateľov pochybností nám netreba. Tých musíme umlčať. Inak nebudeme mať ako cirkev nádej.
A predsa, ako pravdivo vystihujú našu skúsenosť. Nádej v našom živote je len ako cudzinec, čo na chvíľu príde, prebudí nás a potom sa zasa na dlho stratí. Boh záchranca je pre nás ako zľaknutý človek, čo sa len výnimočne ukáže a prihovorí sa nám. Zahanbuje nás to. Sme bez slov, keď sa nás niekto pýta na dôkazy o mocnom Bohu.
Nedávno sa na trh dostala útla knižočka s príznačným názvom vystihujúcim túto našu situáciu: „Kde sa stratil Boh?“. Traja duchovní v nej uvažujú a neboja sa hovoriť o Bohu, ktorý sa nám skrýva, ktorý sa stráca z dohľadu dnešného človeka. Povzbudivé na jej obsahu je vyznanie, ktoré na konci vyjadruje zostavovateľ: „….nasvietili mi Boha trochu inak, než je to bežné v kostoloch, či sekulárnych arénach. Je to iný Boh a aj iný svet, než na aký sme si zvykli. Je nádejnejší a omnoho krajší.“
Hľadáme nádej do nového roka? Hľadajme ju v zahanbení našej viery, v našej bezmocnosti z toho, že sa nám Boh stráca z našich životov. V našej bezradnosti z toho, že nedokážeme o Bohu hovoriť ako o mocnom vládcovi našich životov, pretože nám to pripadá ako prázdna a neúprimná náboženská fráza. Lebo práve v tom je nádej, že nájdeme Boha, ktorý koná celkom inak ako to čakáme.
3. Máme ešte nádej, lebo nosíme v sebe meno Hospodinovo. Jeremiáš končí svoju reflexiu o beznádejnej situácii v čase sucha a hladu týmito slovami: „Hospodin, ty si medzi nami, voláme sa podľa tvojho mena, neopúšťaj nás!“ Jeho vyjadrenie nádeje koncentruje do jediného slovného spojenia: „voláme sa podľa tvojho mena“.
Meno zohráva dôležitú úlohu v našom živote. Je uchopiteľným znakom našej identity. Naše meno je pre ľudí okolo nás zhrnutím toho, kým sme. Je koncentrovaným vyjadrením všetkých našich vlastností a celých našich osobných dejín.
Jeremiáš nachádza odpoveď na svoje otázky a pochybnosti v spojení svojho mena s menom Božím. Uisťuje seba a ľudí okolo seba, že práve pre zmluvu, ktorú Boh dal svojmu ľudu, existuje nádej. Súčasťou tejto zmluvy sa obriezkou, ktorú si dnes pripomíname, stáva aj Ježiš Nazaretský. Vierou v neho ako Krista sa súčasťou tejto zmluvy stávame aj my. Voláme sa podľa Božieho mena. To určuje našu osobnú charakteristiku. Božia láska sa zračí v nás ľuďoch. Božie milosrdenstvo je vlastnosť, ktorú môžeme uplatňovať aj my. Božia trpezlivosť je program, ktorý môže určovať aj naše správanie.
V tom je naša nádej. V tom, že Boh z nás neprestáva tvoriť ľudí nosiacich v sebe jeho obraz. V tom, že tento obraz sme ochotní objavovať aj v ľuďoch okolo nás. V tom, že aj napriek našim rozdielnostiam, dokážeme každému človeku priznať základnú dôstojnosť, ktorú má preto, lebo je tak ako všetci, Božím dielom a nosí jeho meno.
Vstupujeme teda do Nového roka 2018 a máme nádej, (1) kým nás naše zlyhania desia a nie sú nám ľahostajné; (2) kým nás mlčanie Boha zahanbuje; (3) kým nosíme v sebe meno Hospodinovo.
Požehnaný a nádeje plný rok 2018 vám prajem. Amen.
Modlitba:
Naše pocity na začiatku roka sa zmietajú medzi nádejou a obavami, Hospodine.
Nový rok nám vkladáš do našich rúk, Bože, aby sme v ňom napísali ďalšiu kapitolu našich osobných i našich spoločenských dejín.
Prosíme o múdrosť a nádej, aby z našich rúk a našich úst vychádzali dobré veci.
Potrebujeme odvahu, aby sme sa vedeli rozísť s tým, čo je staré a prekonané a potrebujeme slobodu, aby sme vedeli prijať a tešiť sa z toho, čo si nám pripravil ako nové.
Potrebujeme dôveru a trpezlivosť, keď budeme musieť znášať, to, čo nedokážeme zmeniť.
Potrebujeme novú perspektívu pre budúcnosť nového roka.
Daj, aby sme náš čas prijímali z Tvojej ruky a žili ho vo vyváženom napätí medzi pokojom a tvorivosťou.
Ty si medzi nami, večný Boh a sprevádzaš nás. Za to Ti ďakujeme v mene nášho Pána Ježiša Krista. Amen.
(Ondrej Prostredník)