Kázeň na Štedrý večer, 24.12.2015

František Ábel
Služby Božie — Štedrý večer (24. 12. 2015, Veľký kostol)

Text: Iz 9, 5 – 6
Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.

Bratia a sestry.
Opäť sú Vianoce, čas, na ktorý sa väčšina z nás teší po celý rok, akoby sa práve tu ponúkal jedinečný priestor pre stíšenie, kľud a nefalšovanú radosť v kruhu blízkych, aspoň na krátku chvíľu. Povieme si, áno, to je to pravé, preto sú Vianoce dôležité, lebo nám pripomínajú, ako veľmi potrebujeme zadosťučiniť týmto elementárnym ľudským potrebám a emóciám, pretože ich nedostatok si v dôsledku každodenného zhonu a stresu uvedomujeme čoraz viac a naliehavejšie.
Vianoce by však nemali byť iba o týchto pocitoch. Pokoj a radosť z Vianoc totiž silno kontrastujú s tou odvrátenou stranou života v tomto svete, so všetkou biedou, utrpením a bolesťou, ktoré každodenne, aj počas Vianoc prežíva množstvo ľudí po celom svete. O to viac nás má tento čas upomínať predovšetkým na význam a dôsledky, ktoré Božie dielo v Ježišovi Kristovi prináša do života každého z nás. To veľké tajomstvo Vianoc, v ktorom sa zjavila milosť Božia na spásu všetkým ľuďom dobrej vôle, nás má zároveň meniť k lepšiemu a pomáhať nám v sebe nachádzať to dobré, aby sme dokázali žiť v pokore a vzájomnej láske, spravodlivo, a to nielen počas sviatkov, ale aj vo všedné dni.
Áno, je to výzva pre každého z nás. Pýtajme sa preto práve teraz a spoločne aj my, bratia a sestry, čo sme tento rok pre naplnenie tejto výzvy urobili. Táto otázka nás totiž konfrontuje s realitou okolo nás a rovnako nás konfrontuje aj s tým, ako sú Vianoce spoločensky prezentované. Viac ako radikálna výzva k sebareflexii a k zmene sa totiž do popredia dostáva len tá ligotavá pozlátka iluzórneho stvárnenia odvekej ľudskej túžby po dokonalom svete, šťastí, radosti a hojnosti, žiaľ, stále viac zneužívanej komerciou, v dôsledku čoho dostávajú tieto sviatky trpkú príchuť gýču a teatrálnosti.
K tejto výzve nás privádzajú aj slová kázňového textu. Boh odpovedá na neutešenú situáciu tohto sveta tým, že presvieti temnotu ľudského srdca svetlom skutočného života, v ktorom je zápas o ľudskosť, spravodlivosť a pokoj hlavným motívom a zároveň aj jediným prostriedkom, ktorý človeka dokáže vyslobodiť z temnoty všetkých deštruktívnych síl a závislostí a priviesť ho k životu, ktorý má skutočnú hodnotu a zmysel. To vytúžené vyslobodenie a radosť sú spojené práve s narodením syna a budúceho kráľa, v ktorom sa k svojmu ľudu skloní sám mocný Boh. Slová proroka Izaiáša sa tak stávajú vyznaním viery prvých kresťanov, že práve v živote a diele Ježiša Nazaretského sa naplnili mesiášske zasľúbenia dané Izraelu. On je Kristus, v ktorom sa svetu ponúka Božia milosť a spása.
Prorok o ňom píše ako o „predivnom radcovi“. Znamená to, že bude svojmu ľudu oporou, bude ich učiť ceste spravodlivosti, bude s nimi v každej núdzi a v každom nebezpečenstve a nikdy ich nenechá opustených. On sám totiž dostáva moc a silu od Hospodina, a preto má schopnosť zvíťaziť aj nad hriechom a smrťou. Prorok ho ďalej nazýva „Otcom večnosti“. To vyjadruje nielen trvalú otcovskú starostlivosť, ale aj smer, ktorým svoj ľud povedie: od časnosti k večnosti. Napokon prorok píše, že bude „Kniežaťom pokoja“. Jeho vláda privedie Božie stvoriteľské dielo k dokonalej harmónii a k pokoju, ktorý neznamená len opak vojny, mlčanie zbraní, ale zahŕňa všetko, čo je potrebné k spokojnosti, blaženosti a skutočnému šťastiu, v poslušnosti voči Bohu a v bratstve medzi ľuďmi.
O čo paradoxnejšie vyznievajú jeho slová, ak si uvedomíme, že všetky tieto vlastnosti a všetka moc spočíva práve v tomto narodenom dieťati. Akoby už to samé naznačovalo, že k vyslobodeniu a záchrane nemôže nikdy dôjsť násilím, ale iba láskou a obetavosťou, príkladom vlastného života. Práve tu sa dostávame k hlavnej myšlienke a tým aj k najdôležitejšiemu posolstvu Vianoc. Narodenie Ježiša Krista v podmienkach extrémnej núdze a chudoby, bez prostriedkov, neskôr na úteku pred nenávisťou politickej moci, to samé o sebe vypovedá nielen o stave, v akom sa svet a spoločenstvo národov nachádzajú, no súčasne ukazuje aj na priority v našich životoch, na to, čo treba riešiť a o čo zápasiť, ako aj na spôsob, akým sa to dá robiť. Ak vnímame vianočné posolstvo týmto spôsobom, porozumieme, že v ňom Ježiš neustále prichádza k všetkým ľuďom, v každom čase a na každom mieste, ku každej generácii starých i mladých.
Aj dnes prichádza posolstvo Vianoc k tým, ktorí sú znevažovaní a ponižovaní, na ktorých iní ukazujú prstom a pohŕdajú nimi, na všetkých, ktorí boli kvôli predsudkom vytesnení na perifériu spoločenského života. Majú znovu pocítiť, že Boh ich obdaroval ľudskou dôstojnosťou, na ktorú nesmie nik siahnuť. Áno bratia a sestry, aj dnes toto posolstvo ponúka každému takému človeku istotu, že Boh sa ho zastane, pretože on sám je garantom ľudskej dôstojnosti, ktorá nesmie byť žiadnemu človeku upieraná. Žiaľ, práve v tomto roku prešlo naše kresťanstvo ťažkou skúškou a utrpelo bolestnú ranu, keď v konfrontácii s masovou hystériou, ktorá sprevádzala februárové referendum o rodine, na túto povinnosť mnohí kresťania zabudli. Dnešná zvesť nám má preto pripomenúť, že pri spolužití s druhými ľuďmi treba bezpodmienečne rešpektovať ich ľudskú dôstojnosť.
Vianočné posolstvo prichádza aj k tým, ktorí sa cítia príliš sebaistí, sú do seba zahľadení a svoj úspech, kariéru a významné postavenie pokladajú za dôkaz svojej výnimočnosti. Oslovuje všetkých, ktorí žijú štýlom „mať“ a nie „byť“, ktorí sú ustarostení o pominuteľné hodnoty a život okolo seba posudzujú iba optikou hmotného štandardu, a preto už nedokážu vidieť a citlivo vnímať problémy a starosti, ktoré zmenili každodenný život veľkého množstva ľudí doslova na zápas o prežitie.
Príbeh Ježišovho narodenia nám tak všetkým pomáha vidieť, koľko chýb, nedostatkov, nečistoty a neúprimnosti sa skrýva pod maskou zdanlivej dokonalosti, snaží sa nás tak ochrániť pred týmto sebaklamom a priviesť k novému, čistému životu, ako aj k schopnosti porozumieť tomu, čo znamenajú a prečo sú tak dôležité Ježišove slová: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné bude vám pridané.“
Posolstvo Vianoc prichádza aj k tým, ktorí trpia v chorobe, či osamelosti. To nám pripomína, aké dôležité je zaujímať sa viac o svojich blížnych, tráviť s nimi svoj čas a týmto spôsobom im pomáhať žiť dôstojne, aj napriek spomínaným ťažkostiam. Už len samotná prítomnosť dokáže týmto ľuďom pomôcť tento údel znášať a neprestať veriť tomu, že žijeme jeden pre druhého. Človek prirodzene túži po blízkosti niekoho, kto by ho vedel skutočne pochopiť, mal ho rád a kto by ho dokázal akceptovať s láskou takého, aký je. Boh nám všetkým v Kristovi ponúka svoje spoločenstvo, tak ako to vyjadruje aj meno Emanuel, čo znamená „Boh s nami“. Preto aj my máme ponúkať spoločenstvo iným.
Toto posolstvo prichádza aj k tým, ktorí sú bolestne zasiahnutí stratou svojich blízkych. Chce im pomôcť, aby dokázali prejsť z úzkeho horizontu smútku a bolesti k otvorenému pohľadu do večného sveta, pretože v tejto perspektíve dostáva aj smrť celkom novú tvár. Už to nie je definitívny koniec, tma a prázdnota, ale vstup do novej budúcnosti, ako dar Božej milosti, ktorého predpokladom je vykupiteľská smrť a vzkriesenie nášho Pána a Spasiteľa. Táto perspektíva nám má pomáhať v hraničných situáciách zvládnuť bolesť spôsobenú stratou milovanej osoby, a srdce naplniť Kristovým pokojom.
Posolstvo Vianoc prichádza aj k ľuďom trpiacim rôznymi závislosťami, ku každému, kto sa už vzdal nádeje vrátiť sa späť na cestu života. Človek od vekov balansuje na samom okraji priepasti, medzi životom a smrťou, priťahovaný z oboch strán a nezriedka pri tom stráca orientáciu a žiaľ, často zamieňa jedno s druhým, s fatálnymi dôsledkami nielen pre neho samého, ale aj pre ostatných. Preto aj my, ktorí sa na tento neutešený stav dívame z diaľky, no i tí, ktorých sa to dotýka bezprostredne, by sme sa nemali vzdávať nádeje, že to množstvo ľudí bez domova, či v zajatí rôznych závislostí, má ešte stále nádej opäť nájsť tú vnútornú oporu, ktorú im Boh ponúka práve v príklade života Ježiša Krista. Nezabúdajme na to, že len dobrovoľne prijatá láska, pomoc a zodpovednosť za život svoj, no aj životy iných, len tie dokážu človeka priviesť k novému, slobodnému životu.
Vianočné posolstvo prichádza aj k tým, ktorí utekajú pred vojnou, prenasledovaním, pred násilím a nenávisťou, v túžbe po lepšom a spravodlivejšom živote. Konfrontuje tým aj nás, ktorí žijeme v relatívne zabezpečenom prostredí a dostatku toho, čo týmto ľuďom chýba. Aj v tejto oblasti je žiaľ naše kresťanstvo vystavené ťažkej skúške a musíme si priznať, že v nej stále zlyhávame. Preto aj v tento večer prosíme Boha, aby nám pomohol nachádzať v sebe odvahu pomáhať, prejaviť dôveru a úprimný záujem, a tým aj vnútornú oporu a perspektívu smerujúcu dopredu, aby títo ľudia vedeli, že nie sú v slepej uličke, ale že sú na ceste, ktorá vedie k cieľu.
Bratia a sestry. Posolstvo Vianoc zasahuje životy všetkých ľudí a ponúka vždy novú príležitosť začať odznova, lepšie a zodpovednejšie. Chce nám pomôcť objavovať v sebe to dobré, to čo nášmu životu udeľuje nový smer namierený do večnosti. To všetko veľmi výrazne poukazuje na všadeprítomný konflikt temnoty a svetla, zápas dobra so zlom, zápas Jediného Boha o človeka a jeho spásu. Svetlo napokon prežiari temnotu hlbokej noci a s ňou zakryje aj neútulnosť prostredia, v ktorom spočíva novonarodené dieťa so svojou matkou a tým malým spoločenstvom obyčajných ľudí dobrej vôle, ktorí reprezentujú ľudstvo všetkých čias, národov a pokolení, ktoré sa namáhajú a túžia len po jednom, po dosiahnutí pokoja, ktorý prevýši všetko trápenie, námahu a temné stránky tohto života.
Od nášho rozhodnutia závisí, či tieto Vianoce prežijeme plytko a povrchne, alebo či sa tieto sviatky stanú pre nás veľkým stretnutím s naším Pánom a Spasiteľom. Nie stretnutím imaginárnym, prostredníctvom spirituálneho exhibicionizmu, či vyhľadávaním nevšedných duchovných zážitkov. Naopak, pôjde o stretnutie reálne. Stačí len odvaha akceptovať skutočnosť, že to pravé stretnutie s Kristom prežívame vždy, keď podáme pomocnú ruku, keď prejavíme úprimný záujem, pochopenie, lásku a milosrdenstvo tým, ktorí to potrebujú. Keď takéto stretnutie prežijeme, potom to pre nás budú nezabudnuteľné Vianoce. Amen.