Kázeň na Veľký piatok, 10.4.2020

Anna Polcková
Celé služby Božie s čítaním pašií v podaní Františka Kovára a s uvedením častí Jánových pašií J. S. Bacha v podaní Solamente naturali vrátane tejto kázne si môžete vypočuť na odkaze: https://soundcloud.com/user-469034317/sb-velky-piatok

Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, ďaleké národy! Hospodin ma povolal už od života matky, od lona mojej matky myslel na moje meno. Ústa mi urobil akoby ostrým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vyhladeným šípom, schoval ma do svojho tulca.  Riekol mi: Si mojím služobníkom, Izraelom, ktorým sa oslávim. Ja som však povedal: Nadarmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť strávil som svoju silu, ale moje právo je u Hospodina a odmena za moju prácu je u môjho Boha. Teraz však hovorí Hospodin, ktorý si ma stvárnil za sluhu od života matky, aby som vrátil Jákoba k Nemu a aby sa Izrael k Nemu zhromaždil. Preto som vzácny v očiach Hospodinových a môj Boh sa stal mojou silou.“ Iz 49,1-5

„Zvládneme to,“ „spolu to zvládneme“ znie v týchto dňoch zo všetkých strán ako motivácia pre optimistické nastavenie prekonania súčasnej krízy. Snažíme sa myslieť pozitívne, zorientovať sa v nových okolnostiach a … fungovať. Naučili sme sa, že niekedy sa treba len  zaprieť, prekonať prekážky, uniesť stres a podať výkon. Tak sa nám to v živote osvedčilo.

Teraz sme sa však všetci spolu, všetci bez rozdielu ocitli v podmienkach, ktoré sú pre nás všetkých úplne nové. Život sa radikálne spomalil a my sme v ňom omnoho viac ako inokedy vystavení myšlienkam, ktoré väčšine z nás v bežnom životnom rytme prekrýva práca a množstvo podnetov. Naše odhodlanie všetko zvládnuť, vydržať, však časom ochabuje a my sa stávame cudzincami v realite, ktorú nepoznáme.

Veľký piatok je vyvrcholením dramatického životného príbehu Ježiša Krista, príbehu lásky Boha k človeku. Lásky, akú nezničili intrigy, klamstvo, zrada a násilie, ani smrť. Ježiš na kríži považuje svoje dielo za „dokonané“. Naplnené. Zvládnuté. Ale okrem všetkej akcieschopnosti, uzdravovania, odpúšťania, kriesenia a porozumenia outsiderom prejavuje Ježiš svoju solidaritu s človekom aj tým, že sa vystavuje nepochopeniu. Osamelosti. Strachu.

Aj Hospodinov služobník, o ktorom autor starozmluvného prorockého spisu hovorí ako o tom, koho Boh povolal do služby svojmu ľudu v období babylonského zajatia, dlhodobej krízy, je vystavený frustrácii. Ľuďom okolo seba má tlmočiť pravdu a to aj vtedy, ak sa nepočúva príjemne. Napriek tomu, že vie o Božej ochrane a je odhodlaný naplniť Boží príkaz, sú časy, kedy o zmysle svojej námahy pochybuje: „nadarmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť strávil som svoju silu…“ Ako dobre mu rozumieme!

Bratia a sestry,

k tomu, aby sme vypäté situácie zvládli, je rovnako ako odhodlanie a pozitívny prístup potrebné to, aby sme pomenovali svoj strach, hranice, dotkli sa vlastnej bezmocnosti.

Sú medzi nami mnohí, ktorí sa jej dotýkali dávno pred tým, ako začala pandémia: vyčerpaní, nedocenení, chudobní, osamelí, chorí. Muži aj ženy, deti aj starci. Všetci, ktorí nespĺňajú nároky a očakávania, ostávali vo svojej biede izolovaní, ponechaní sami na seba.

Vystaviť sa vlastnej bezmocnosti, zraniteľnosti si žiada  odvahu. A tú nemáme. Preto sa, kým sa dá, radšej tvárime, že sme silní. 

My kresťania sa cítime byť povolanými, prorokmi, tými, ktorí majú prinášať iným svetlo a nádej. No pre skutočné problémy sveta a človeka v ňom zatiaľ veľa porozumenia neprejavujeme. Záujem často iba predstierame.

Predstavitelia cirkví sa opakovane vyjadrujú, že sme povinní chrániť život  a tzv. tradičnú rodinu, ale menej často sa pýtajú, do akých podmienok sa deti narodia, a čím všetkým prechádzajú naše vzťahy a rodiny. Etické otázky, týkajúce sa hlavne intímneho spolužitia sa stali zaujímavými natoľko, že hlas zástupcov kresťanov v spoločnosti sa aj v ostatnom roku sústredil na volanie po sprísnení interrupcií a deklarovanie zásadného NIE partnerstvám párov rovnakého pohlavia. Možno by stačilo vyjadriť viac dôvery, že ľudia chcú a vedia byť vo svojich vzťahoch zodpovední.

Keby sme toľko energie, ktorú v cirkvách venujeme neustálym zápasom medzi konzervatívnymi a liberálne zmýšľajúcimi venovali vzájomnému rešpektu a spolupráci, bolo by medzi nami menej nenávisti. Menej obetí, ktorí v tomto boji prichádzajú o hodnotu a dôstojnosť.

Unavení, sklamaní, zranení ľudia dnes očakávajú viac. Jasné, zásadné prorocké „nie“ od nás kresťanov chýbalo a stále chýba voči podvodom a korupcii, chýba jasné „áno“ prejavom spolupatričnosti, solidarity s tými, ktorí môžu a majú veľmi málo.

To, čo sa očakáva od nás kresťanov, nie sú len vyjadrenia našich predstaviteľov, ale to, ako svoju vieru dokazujeme, ako konáme. My, všetci.

Bratia a sestry,

Boh do diania, ktoré viedlo k ukrižovaniu a smrti Ježiša Krista, ale aj do toho, ktoré  zneužitím moci, klamstvom a nenávisťou spôsobujeme aj my, zasahuje. Po Veľkom piatku príde veľkonočné ráno. Ak tomu veríme, je to na nás vidieť. Napríklad v tom, že sa nenecháme korumpovať, nebudeme hľadať kontakty na správnych ľudí ani vtedy, keď to budú robiť všetci okolo nás. Viera vo vzkriesenie sa v časoch našich kríz, prázdna a bezmocnosti prejaví aj tak, že svoje deti budeme viesť k tomu, že pre úspech v živote je podstatná múdrosť, česť a vytrvalosť, nie dravosť a široké lakte. Viera vo vzkriesenie sa prejaví v tom, že nebudeme prehliadať obete šikany, násilia a arogantných mocných. Viera vo vzkriesenie môže byť zreteľná v tom, že podporíme ľudí, ktorí chcú dopriať slobodu a rovnaké práva všetkým ľuďom bez rozdielu.

Viac viery vo vzkriesenie, v zmeny a nové šance prejavujú niekedy ľudia, ktorí sa k nasledovaniu Krista nehlásia. Zaujíma ich však to, ako môžu človeku pomôcť, podporiť ho a nezištne mu pomáhať. Aj oni stoja v prorockej službe, v službe človeku a teda aj Bohu. Z presvedčenia, z lásky.

Proroci bývajú v našom svete nepochopení. Osamelí. Vedia, že si na výsledok svojich snáh,  úročenie svojich vkladov budú musieť počkať, ale nenechajú sa odradiť. Cítia sa povolaní prispievať k tomu, aby bolo medzi nami viac radosti a spravodlivosti.

Robia to rôzne. Vzdelávajú rómske deti. Venujú sa výskumu, aby objavili nové lieky. Vytvárajú  nové možnosti zmysluplného života starých ľudí, starajú sa o hendikepovaných.  V človeku na ulici nevidia  stroskotanca, žobráka, ale ľudskú bytosť. Hľadajú spôsoby, ako ochrániť životné prostredie a neohroziť pritom pracovné miesta. Vytvárajú umelecké diela, otvárajú cestu zážitku.

Títo a mnohí iní ľudia, ktorí za svoj život a svoju prácu cítia na svojom mieste zodpovednosť pred Bohom, prinášajú niečo výnimočné. A príde čas, kedy sa k nám zo svojich zatiaľ vzdialených ostrovov priblížia, kedy sa prepoja, aby to, do čoho investovali svoju vieru, prinieslo medzi nás nový život, slobodu.

Blízkosť, láskavé prijatie, akceptovanie potrebujeme všetci. Potrebujeme ho zažiť aj dopriať iným. Bezpečné miesto, kde budeme môcť  prejaviť aj svoje obavy a zlyhania, kde si budeme naozaj rovní, sa stane naším domovom. Tam, kde sa nájdu ľudia, ktorí vidia  v rozmanitosti a tvorivosti potenciál a podporia ho. V našom cirkevnom zbore sa o to snažíme.

Vždy sú a budú otázky, na ktoré nenájdeme uspokojivú odpoveď. Sú a budú veci, v ktorých

sa môžeme mýliť. Keby sme si to dokázali priznať, boli by sme autentickí. Dôveryhodní. Aj z takéhoto postoja by sa dala odčítať naša pravdivosť a pokora. Poctivá sebareflexia, pokánie, ktoré je východiskom k novým perspektívam. Život totiž pulzuje tam, kde hľadanie a nachádzanie pravdy a lásky k človeku vnímame ako nikdy nekončiaci proces. Ako dobrodružstvo.

Odvaha skúmať a porozumieť, skutočná, nefalšovaná láska v nás každý deň znova kriesi obraz Boží, aby sme sa života nikdy nevzdali. Amen.

 

Bože náš,

ďakujeme za prorokov medzi nami. Hovoria to, čo nepočúvame radi. Svojím pôsobením nás konfrontujú  s pohodlnosťou, ľahostajnosťou, egocentrizmom, či alibizmom. Preto sa z prorokov stávajú často obetní baránkovia, ich výzvy k pokániu, k zmene by sme najradšej umlčali.  Prosíme, daj nám odhodlanie hľadať pravdu o Tebe, o živote aj o sebe.

Ďakujeme za Tvoju lásku a trpezlivosť. Za to, že náš prijímaš takých akí sme. Za nádej. Za radosť aj bolesť, všetko, čo nás vedie k tomu, aby sme boli k sebe láskavejší.

Prosíme za tých, ktorí sú zranení natoľko, že nedokážu odpustiť iným ani samým sebe.   Prosíme za ľudí, ktorí nevedia dúfať v lepšiu budúcnosť, sú zlomení a zatrpknutí.

Prosíme o milosrdenstvo pre tých, ktorí sú úplne odkázaní na iných: za tých, ktorí trpia bolesťami a úzkosťami, za nevyliečiteľne chorých, za tých, ktorí si prajú zomrieť.

Prosíme Ťa o silu a vytrvalosť prekonať toto obdobie nevyhnutnej izolácie, o odvahu a nádej. Ochráň a posilňuj tých, ktorí sú v týchto časoch v službe: lekárov, zdravotné sestry, ošetrovateľov, záchranárov, vedcov, pracovníkov v predajniach, hasičov a policajtov, za všetkých, ktorí dbajú o zdravie a bezpečnosť nás všetkých. Amen.