Služby Božie na začiatok šk. roka 2019/2020, 2. septembra 2019 vo Veľkom kostole.
za sebou máte dva mesiace prázdnin. Dva mesiace zážitkov. Každý z Vás prežil niečo iné. Niektorí ste boli s rodičmi na dovolenke pri mori, na poznávacom zájazde, na turistike, mnohí ste strávili dni alebo týždne v táboroch, či u starých rodičov.
Ľudia majú z ostatných dvoch mesiacov rôzne zážitky.
16 ročné dievča, Monika z Bratislavy o jednom prázdninovom dni napísala: dnes som nemala dobrý deň. Von bolo len 25 oC, nemohla som ísť na kúpalisko. Dokonca nám doma nefungovala wifi. Čítala som si a poobede som sa stretla s kamoškou a boli sme nakupovať. Začali výpredaje. Moja sestra ide na Erazmus do Španielska, konečne budem mať izbu pre seba. Onedlho začne škola. Nechce sa mi skoro vstávať a každý deň učiť, ale to zvládnem. Chcem byť lekárka.
Celkom iný zážitok z bežného augustového dňa má Selakem ktorý žije v Etiópii, v Afrike. On by svoj deň opísal asi takto: Som unavený, dnes som prišiel domov z práce neskoro. Stále je sucho a pre vodu musíme chodiť ďaleko. Kým žila mama, bolo všetko jednoduchšie, no minulý rok zomrela, mala týfus. Otec sa stará o dobytok, ja chodím do mesta tkať látky, no môj zárobok nestačí. Rád by som chodil do školy, ale ako všetci prežijeme? Otec hovorí, že urobí všetko preto, aby sa to podarilo, aby som sa vrátil do školy, aby som raz študoval.
Títo dvaja mladí ľudia majú rovnaké sny a túžby. Ale jedno sa narodilo v Bratislave a druhé na Etiópskom vidieku. A to určuje ich podmienky pre život, ich zážitky.
Raz sa možno títo dvaja ľudia niekde stretnú. Možno sa z nich stanú priatelia, ktorí sa budú zaujímať o svet toho druhého, o to, kde a ako žije ten druhý.
Záujem o to, kde a ako žije ten druhý, tí iní, však dnes nemusí vychádzať len z toho, či sa nám podarí stretnúť sa osobne. Náš záujem o svet, ľudí závisí od toho, čo chceme vedieť, aké informácie chceme získať. Môže sa stať, že niektoré nami otrasú, prinútia nás začať nielen inak premýšľať a začať inak aj žiť.
Biblia hneď v úvode hovorí, že Pán Boh stvoril svet. Prírodu, rastliny, zvieratá a nakoniec aj človeka. Človeka stvoril na svoj obraz, na obraz lásky. Dôveroval mu, že bude celý svet, všetko, čo stvoril pred ním, šľachtiť, kultivovať a chrániť. Boh svojmu človeku veril, že keď je stvorený na Jeho obraz, bude vládnuť tak ako On, s láskou. To znamená, že bude mať z práce radosť a to, čo má, veľkoryso dopraje aj inému. Vládnuť s láskou znamená slúžiť. Tak ako nám to ukázal Ježiš Kristus. Len z lásky sa dá naozaj žiť.
Ale človek to nepochopil, alebo pochopil po svojom. Tak, že si má užívať. Používať, využívať rastliny, zvieratá a dokonca aj iných ľudí, aby sa on mohol mať vždy lepšie, mohol mať vždy vyšší životný štandard. Luxus. To, čo budú mať ostatní ľudia okolo neho, ako sa budú mať rastliny a zvieratá, ho nezaujímalo.
A kto, kto je ten človek? Sme to my, Ty a ja. Aj my sa zaujímame najviac o to, ako dosiahnuť a postarať sa o to, aby sa nám darilo, čo by sme ešte mohli mať, chcieť a dosiahnuť. Ale dosť málo sa pýtame na to, čo to znamená pre iných ľudí na zemi, a áno, aj pre prírodu, pre našu zem.
Vo Švédsku žije tiež jedno 16 ročné dievča. Volá sa Gréta Thunberg. Počula som, že sa v ostatných dvoch týždňoch plavila cez Altlantik do USA na plachetnici, kde sa zúčastní klimatickej konferencie OSN. Čudná je, povieme si, veď by tam lietadlom preletela za 8 hodín.
Ale Gréta vie, že využívanie lietadiel produkuje obrovskú uhlíkovú stopu, že zhoršuje naše životné prostredie.
Grétu obdivujem. Trpí Aspergerovým syndrómom a netají sa tým. Hovorí: „V podstate to znamená, že rozprávam, len keď si myslím, že je to potrebné. Jedna z takých chvíľ je teraz. Pre tých z nás, ktorí máme takéto choroby, je takmer všetko čierne alebo biele. Klamanie nám veľmi nejde. Myslím si, že v mnohých veciach sme my autisti tí normálni, a zvyšní ľudia sú dosť divní, najmä ak ide o krízu trvalej udržateľnosti, v rámci ktorej každý hovorí, že klimatické zmeny sú hrozba pre život, a úplne najdôležitejší problém a predsa ďalej žije ako predtým. Pre mňa je to čierne alebo biele. Buď budeme pokračovať ako celá civilizácia alebo nebudeme. Musíme sa zmeniť.
To, čo robíme alebo nerobíme teraz, ovplyvní celý môj život a život mojich detí a vnúčat. To čo robíme alebo nerobíme teraz, v budúcnosti moja generácia nebude vedieť vrátiť späť. Už máme všetky fakty a riešenia. Nemusíme robiť nič iné, len sa zobudiť a zmeniť sa.“
Milé deti, študenti, milí pedagógovia,
množstvo informácií, ktoré získavame, môže využiť na to, aby sme túto zem, náš život a náš svet zušľachťovali a chránili. Ale môžeme ich aj zneužiť na to, aby sme sa mali dobre bez ohľadu na iného, človeka, na iných ľudí a na životné prostredie. Každý z nás, aj z vás malých a mladých ľudí môže každý deň urobiť niečo preto, aby sme naplnili to, čo od nás Pán Boh chce.
Môžeme si navzájom pomáhať. Môžeme sa deliť s tými, ktorí majú menej ako my. Môžeme triediť odpad. Môžeme sa vzdať jednej návštevy rýchleho občerstvenia alebo reštaurácie a zaujímať sa, či nie je aj v Bratislave niekto hladný, komu by urobilo radosť obyčajné jedlo. Nemusíme chcieť nový mobil alebo Iphone, kým nám slúži, ten čo máme – alebo zistiť, komu by sme mohli darovať ten náš.
Minulý týždeň som bola v rómskej osade. Na Slovensku. V Sirku, 300 km východne od BA.
Keď som prichádzala autom s obnoseným šatstvom a použitými hračkami, celá osada vyšla na úzku cestu. Musela som jazdiť úplne pomaly, aby som desiatkam malých (mnohých) bosých detí neprešla po nohách, alebo nevyplašila okolobežiaceho psa. Autá do tej osady bežne nechodia. Všetky deti chodia 2 km do školy po poriadne strmom kopci. Peši. Keď veľmi prší alebo sneží, nechodia. Nie preto, že by nechceli. Preto, že nemajú vhodné oblečenie a obuv, ani pršiplášte. V jednom dvojizbovom dome vlastne chatrči žije, varí, jedáva a spí 8 ľudí. Na betóne majú starý koberec, ktorý niekto z dediny vyhodil. A v zime kúria do sporáka v kuchyni a do dvoch izieb otvoria len dvere. V osade v Sirku žije 120 detí.
Zatiaľ o nich veľa nevieme. Iba vieme, že aj takí sú. Špinaví a zaostalí, nemajú základné veci, peniaze ani prácu. Nechceme ich vidieť, poznať. Niekedy by sme ich biedu, alebo biedu iných extrémne chudobných ľudí na Slovensku mali zažiť. Myslím, že tento „zážitok“ by mohla byť šanca k zmene.
Viem, nezachránime všetkých. Ale náš záujem môže zmeniť život jednému, alebo niekoľkým. Aj náš nezáujem život človeka aj tejto zeme mení tiež, ale k horšiemu.
Väčšine z nás sa dobre darí, máme všetko, čo potrebujeme, často aj to, čo si prajeme. Ale to nás nerobí šťastnými, niekedy sme unudení, unavení, prázdni. Aj každý z nás – mladých, zdravých, úspešných potrebuje zažiť, spoznať, že niekomu na nás záleží. A tento zážitok môžeme dopriať jeden druhému. Aj tým, že na nejaký čas denne odložíme svoje smartfóny alebo iphony a budeme sa namiesto chatovania jednoducho rozprávať.
Gréta Thunberg, 16 ročná aktivistka o tom, čo v tomto svete nie je v poriadku, čo je v ňom absurdné, hovorí. Núti tak iných, politikov na celosvetovej úrovni, aby neostávali pri slovách. Aby nezastali pri poznaní faktov, ktoré už vedci majú, ale aby našli cestu ku konkrétnym postojom a činom.
Je dôležité, aby mal kto začať. A kto iný, ako tí, ktorí o láske a o Pánu Bohu na cirkevnej škole tak často hovoria, nie? Nikto z nás nie je pre dobré zmeny príliš starý, ale ani mladý alebo malý. Ale začať treba ihneď. Už teraz. Dnes. Amen.