Večerné Služby Božie, 24.4.2014

Ondrej Prostredník
Večerné Služby Božie, Malý kostol, 24. 4. 2014

Text: J 21,1-14
Potom sa Ježiš zase zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Ježiš sa ukázal siedmim učeníkom. Boli tam pospolu Šimon Peter a Tomáš, prímenom Dvojča, Natanael z Kány Galilejskej, synovia Zebedeovi a dvaja iní z Jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. Hovoria mu: Ideme aj my s tebou. I vybrali sa a vstúpili na loď, ale v tú noc nič nechytili. Už na úsvite stál Ježiš na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. Riekol im teda Ježiš: Deti, či máte niečo zjesť? Odpovedali Mu: Nemáme. A On im riekol: Spusťte sieť napravo od lode a nájdete. Spustili teda, a ani ju nevládali vytiahnuť pre množstvo rýb. Tu povedal Petrovi učeník, ktorého Ježiš miloval: To je Pán! Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť – bol totiž nahý – a hodil sa do mora. Ostatní učeníci prišli však na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi na dvesto lakťov, a ťahali sieť s rybami. Keď vystúpili na zem, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im kázal: Doneste z rýb, čo ste teraz chytili. Šimon Peter vstúpil (na loď) a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb; bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im riekol: Poďte a jedzte! A ani jeden z učeníkov sa Ho neodvážil spýtať: Kto si Ty? Lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš prišiel, vzal chlieb a dal im, podobne aj rybu. To sa Ježiš už po tretí raz zjavil učeníkom potom, ako vstal z mŕtvych.

Milí bratia a sestry!
„Idem na ryby!“ – takto prozaicky cituje Petra rozprávanie o stretnutí učeníkov so vzkrieseným Kristom. Akoby po tých vyčerpávajúcich a dramatických udalostiach počas veľkej noci v Jeruzaleme mal všetkého dosť. Akoby sa chcel vrátiť tam, kde prestal. Akoby celý ten čas strávený s Ježišom bol len nejakou epizódou, ktorá skončila a treba sa vrátiť k práci. Peter pokračuje tam, kde prestal pri prvom stretnutí s Ježišom. Vracia sa z veľkého Jeruzalema na galilejský vidiek. Od vznešeného poslania po boku mesiáša späť k loveniu rýb. Chce, aby jeho život pokračoval tam, kde ho prerušil Ježiš, keď ho povolal za učeníka. Na brehu toho istého jazera.

Stáva sa to aj nám. Nadchne nás niečo. Necháme všetko tak. Zmeníme svoje priority. Vložíme všetku energiu a čas do toho, čo nás upútalo. A keď to nevyjde, keď náš projekt stroskotá, nezostáva nám iné než sa vrátiť tam, kde sme prestali. Od toho, čo sa javilo ako niečo, čo môže radikálne zmeniť náš život, späť k tomu, čo dôverne poznáme a s čím nie sme až takí spokojní. Myslím, že ľudia, ktorí hľadajú lepšie zamestnanie, prežívajú čosi podobné. Šanca získať lepšie postavenie, lepší plat, zmysluplnejšiu prácu – to všetko „vybudí“ človeka k príprave na pohovor, k tvorivým predstavám o novom živote. Keď ale miesto nedostane, musí sa vrátiť k tomu, čo poznal doteraz.

Je Veľká noc tiež takouto epizódou? Bez stretnutia so Vzkrieseným sa ňou určite stáva. Pre siedmich učeníkov všetko nasvedčovalo tomu, že nemajú inú možnosť. Veľké plány, veľké očakávania, ktoré v nich vzbudil Ježiš, zhasli. Je koniec. „Mám toho už dosť. Idem na ryby!“ – hovorí Peter. A ďalší učeníci zdieľajú jeho frustráciu a odvetia: „Ideme aj my s tebou!“

A predsa je tu iná skúsenosť, ktorá obracia ich život naruby. Vzkriesený Kristus je prítomný vo svojej cirkvi. Dáva jej 1. Spoločenstvo, 2. Poslanie 3. Jednotu.

1. Vzkriesený dáva cirkvi spoločenstvo. Peter a jeho spolu-učeníci sú po udalosti ukrižovania spolu. Nie všetci. Je ich sedem. Peter sa pokúsi frustráciu z prežitého veľkonočného fiaska prekonať návratom k svojej pôvodnej práci. Pritom mu iste trpko zneli v ušiach slová, ktoré ho dávnejšie nadchli. Mal byť rybárom ľudí! Teraz už vie, že z tejto vznešenej vízie nič nebude. A keď sa pokúsi spolu s ostatnými vrátiť k tomu, čo vedeli robiť, frustrácia je ešte väčšia. Sú späť tam, kde boli. Márna, namáhavá práca. Za celú noc nič nechytili.

Možno si v kútiku duše aj praje, aby sa tam znova objavil Ježiš. Túži po spoločenstve s Ním. Predstavuje si, ako by sa znova mohlo zopakovať to, čo zažil s Ježišom prv – plné siete! Ale neodváži sa, niečo také si pripustiť. Skúsenosť kríža je silnejšia. Evanjelista dokonca poznamenáva, že vzkriesený Kristus je prítomný. Už na úsvite stál na brehu. Ale učeníci nevedeli, že je to on. Nie len to. Už pred tým sa s ním stretli dva krát! Vedia už, že je vzkriesený, ale nemajú na Neho dosah – nemajú ho v moci. A to ich mätie a zneisťuje.

Spoločenstvo so vzkrieseným vzniká z iniciatívy vzkrieseného! Vzkriesený Kristus nie je objekt, ktorý možno uchopiť. On je konajúci subjekt, ktorý poznávame, keď sa on rozhodne konať v našom živote.

V živote Petra a učeníkov na brehu tiberiadského mora začal konať tak, že im ponúkol spoločenstvo. Ponúkol im to, čo stratili ukrižovaním. Ich izoláciu, frustráciu a pocit prehratého zápasu mení na nové spoločenstvo. Dáva sa im poznať podľa toho, čo muselo byť pre nich neprehliadnuteľné. Zopakuje sa bohaté lovenie rýb, ktoré prežili pri svojom povolaní. Vzkriesený tak obnovuje spoločenstvo so svojimi učeníkmi. Pozýva ich, aby s ním stolovali. Hoci oni nemajú nič, aby ho pohostili, vzkriesený im dáva do rúk to, čo je pre spoločenstvo stola nevyhnuté – rybu a chlieb.

Často v našich vzťahoch upadáme do depresie. So sklamaním sledujeme, ako životné okolnosti menia charaktery ľudí okolo nás. Prežívame naše osobné Golgaty, na ktorých troskotajú naše nádeje na lepšie vzťahy, hlbšie a úprimnejšie spoločenstvo, na prajnejšie prostredie, v ktorom sa dá lepšie žiť a pracovať. Často nás naše sklamanie vedie podobne ako Petra k tomu, aby sme rezignovali na vyššie ciele, prestali v nádeji zápasiť a vrátili a ako on – loviť ryby. Ale vzkriesený Kristus je prítomný vo svojej cirkvi. Aj nám sa vždy znova dáva poznať, keď zasahuje do nášho života. Koná a pozýva nás do nového spoločenstva s ním a s tými, ktorí v Neho veria. Často bývajú naše rozhovory aj v prostredí cirkvi naplnené sklamaním z nedostatku spoločenstva v cirkvi, medzi jej pracovníkmi. Dnešné evanjelium nám dáva uistenie. Vzkriesený Kristus stojí opodiaľ. Keď príde čas, zasiahne do našich životov. Pozve nás do spoločenstva s ním. Posilní nás a vystrojí do novej služby!

2. Vzkriesený dáva cirkvi poslanie. Jediné, čo si Peter a ďalší učeníci po Veľkom piatku vedeli predstaviť ako ďalšiu činnosť bolo – lovenie rýb. Na nič z toho, na čo ich Ježiš pripravoval, nedokázali v tej chvíli pomyslieť. Ježiš – Mesiáš – príchod jeho kráľovstva? Nie! To všetko sa zrútilo. A keby aj nie – po tom, ako sa zachovali na Veľký piatok nie sú hodní toho, aby pracovali pre vec Kristovu! To si zrejme uvedomovali.

Zopakovanie bohatého lovenia rýb nie je iba riešením hladu učeníkov. A už vôbec nemá byť posilnením ich zraneného ega – že aspoň tie ryby ešte vedia loviť. Je to oveľa viac! Vzkriesený Kristus im pripomína, že ich predsa chce použiť vo svojej službe! Tým, že opakuje tento div, pripomína im aj výzvu k loveniu ľudí – teda misijný príkaz. Ten je potom naplno vyslovený v nasledujúcej perikope v trojnásobnom misijnom poverení Petrovi.

Často si kladieme otázky o misijnom povedomí dnešnej cirkvi. 15% pokles počtu prihlásených členov našej cirkvi v poslednom sčítaní ľudu oproti roku 2001 je znepokojujúci. Nech už boli dôvody nepriznať sa k ECAV akékoľvek, je to jasný dôkaz, že s našim misijným povedomím niečo nie je v poriadku. Zdá sa akoby to mnohí pracovníci cirkvi už vzdali. Ako Peter po Veľkom piatku. Radi sa obzeráme na našu slávnu minulosť. Hľadáme v nej inšpiráciu a posilnenie. A – rečou nášho príbehu povedané – hoci aj rozhadzujeme siete, namáhame sa, vyťahujeme ich prázdne. Nie len to. Strácame aj tých, ktorých sme mali. Strácame prorocký a formujúci hlas v spoločnosti. Strácame schopnosť osloviť dnešného človeka.

Misia, v ktorej je vzkriesený Kristus len objektom našej zvesti, objektom našich spomienok, pekných rečí – taká misia je neúčinná. Pri tiberiadskom mori je vzkriesený Kristus konajúcim subjektom. Až keď si toto učeníci uvedomili, zahrnuli veľké množstvo rýb. Toto je azda skúsenosť, ktorou musíme prejsť. Dostať sa až na dno našej misijnej sebaistoty a pochopiť, že niečo nerobíme správne. Keď touto skúsenosťou prešli siedmi učeníci, niečo sa zmenilo. Z frustrovanej hŕstky sa stal nespočetný ľud Boží. Nie z večera na ráno. Ani nie za desaťročie. Ale v trpezlivej misijnej práci, ktorej stredom je vzkriesený Kristus. Potom možno zahrnúť onen symbolický počet – 153 rýb – podľa Hieronyma je to počet všetkých vtedy známych druhov rýb. Teda evanjelium všetkým národom. Alebo inak – evanjelium všetkým, ktorí sú v našej blízkosti. To je to, čo sa môže dariť so vzkrieseným Kristom, ktorý je prítomný v cirkvi.

3. Vzkriesený dáva cirkvi jednotu. Na prvé počutie si to asi ani neuvedomujeme. Ale tento príbeh naráža aj na problém jednoty v cirkvi. Je to nenápadná poznámočka o tom, že vzkrieseného najprv rozpoznal „učeník, ktorého miloval Pán“. Až ten to povedal Petrovi. Keď si teraz všimneme poznámku v správe o vzkriesení, že „ten druhý učeník predbehol Petra a prišiel prvý ku hrobu“ – tak už tušíme, že tu prebiehala akási súťaž o prvenstvo. Lukáš otvorene hovorí o tom ako sa medzi učeníkmi strhla hádka o prvenstvo. A to hneď po ustanovení večere Pánovej. Ale aj v tomto príbehu sa opakuje to čo prv: Peter je rozhodnejší. Ihneď koná. Aj keď je v poznaní Vzkrieseného pomalý, predsa chce byť pri Ňom prvý. Zdá sa nám to detinské?

Cirkev vždy bola poznačená osobnými zápasmi. Rivalita a razantné znemožnenie oponentov. Odstrániť každého, kto zmýšľa inak – a to všetko v mene jednoty a identity cirkvi? Alebo otázky: Kto vykonal pre cirkev viac? Kto ju viac zviditeľnil? Kto je lepší rečník? Kto je pravovernejší luterán? Kto je lepší organizátor? Kto zohnal viac financií na projekty? – Zdá sa vám to ako príliš podobné našej realite? Nuž ani v kruhu učeníkov to nebolo iné.

Autor nášho textu nerobí rozhodnutie, ktorý z tých dvoch učeníkov je prvý. Oboch predstaví v ich odlišnosti a necháva im ich miesto. Obaja zostávajú učeníkmi vzkrieseného Pána. Cirkev je miestom rôznosti, ktorá sa zjednocuje a zmieruje vo Vzkriesenom Kristovi. Táto nádej sa nám zvestuje aj dnes – či práve dnes, keď možno viac než jednotu cítime v cirkvi rozdelenosť na rôzne skupiny a smery.

Vzkriesený Pán Ježiš Kristus aj teraz sám prichádza ku nám, aby nám dal 1. spoločenstvo, 2. poslanie, 3. jednotu. Amen

Pomodlime sa slovami Gustava Jensena:
Pane Bože, zhliadni milostivo na všetkých tých spomedzi Tvojich kresťanov, ktorí boli pv zápalistého a horlivého ducha, ale teraz sú unavení a skleslí. Príď im na pomoc so svätým povzbudením a prebuď ich, aby sa ich duch obnovil. S láskou milujúcej matky pripomeň im bývalé časy. Pripomeň im, akí bývali kedysi silní v Tebe. Pane Bože myslím aj na seba samého a prosím za seba, lebo aj so mnou je to už inak, ako tomu bývalo v minulosti. S bolesťou pociťujem, že mi chceš povedať: Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Pane, vráť sa, odožeň ducha lenivosti, ktorý na mne spočíva. Túžim po Tvojej spáse. Stvor vo mne čisté srdce, obnov môjho ducha a daj, aby slabá iskra, ktorá je z Tvojho duchovného života vo mne, opäť vzplanula. Tak Ťa prosím v Ježišovom mene za seba a za všetkých, s ktorými je to tak ako so mnou. Vypočuj túto moju modlitbu. Amen.