Veľký, pôvodne Nemecký, evanjelický kostol postavil staviteľ Matej Walch v období 1774 až 1776 v strohom slohu barokového klasicizmu. Podľa cisárskeho dovolenia nemá vežu a nesmel byť ani výstavný. Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor.
Prosbu o možnosť postavenia nového chrámu zaslal zbor do Viedne vo februári 1774. Povolenie na stavbu s určitými výhradami zbor dostal začiatkom júna 1774 a už 24. júna 1774 položil základný kameň. Na stavbe pracovali projektanti M. Walch, R. Wimmer a palier D. Zimnach. Dňa 5. septembra 1775 stavba tak pokročila, že hamburský tesár (podľa mena neznámy) postavil na múry kostola krov, ktorý je zo stránky architektonickej, umeleckej i pamiatkovej skvostom a v celej Európe nemá obdoby. Chrám dnes známy ako Veľký evanjelický kostol bol dokončený v novembri 1776.
V sobotu dňa 30. novembra 1776 odbavil duchovný Samuel Dubay ešte v starom drevenom chráme služby Božie a popoludní duchovný Michal Klein odbavil prvé služby Božie už v novom chráme. Na druhý deň, v nedeľu, bol mohutný chrám s impozantným interiérom, ktorého autorom je Matej Walch, posvätený. Stál presne 46 546 zlatých a 42 gr. a treba upozorniť, že celý náklad bol hradený iba z milodarov veriacich.
Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser. Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený v roku 1923 firmou Gebrüder Rieger — Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko–výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.