Kázeň na 13. nedeľu po Svätej Trojici, 6.9.2020

Ondrej Prostredník

Služby Božie – Veľký kostol

  1. nedeľa po Trojici, 6. septembra 2020 – Amos 5,21-24

Oslovenie a modlitba za dar Ducha svätého

Obsah dnešných služieb Božích sústreďuje naše mysle na ľudí okolo nás, na našich blížnych. Prorok Amos, nad ktorého textom sa budeme zamýšľať, už dávno vyslovil veľmi kritické myšlienky na adresu veriacich ľudí a odhaľoval ich pokrytectvo a ohýbanie práva vo vzťahu k blížnym. Jeho slová obviňujú aj nás dnes. Nie sú to príjemné slová. Najradšej by sme ich nechali zavreté v minulosti. A predsa sú súčasťou posolstva cirkvi a nemôžeme ich zamlčať. Volajú nás k zodpovednosti a zároveň v nás upevňujú nádej na spravodlivosť.

Prosme preto na začiatku týchto služieb Božích o dar Ducha svätého, aby v nás oživil silu prorockého slova a viedol nás po ceste spravodlivosti:

Všemohúci Bože, prenikni nás svojím Duchom svätým, aby sme tu zhromaždení vo zvesti tvojho slova rozpoznali pravdu o nás a o moci tvojej spravodlivosti. Obnov nás svojou milosťou, aby sme ako Tebou zachránení v nádeji konali všetko pre skutočnú službu našim blížnym. O to ťa prosíme v mene Pána Ježiša Krista. Amen.

Kázeň

Amos 5, 21-24

„Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky a nemôžem cítiť vaše slávnostné zhromaždenia. Keď mi totiž prinášate spaľované a pokrmové obete, tie neobľubujem a obeť spoločenstva z vášho vykŕmeného dobytka ani neokúsim. Odstráň odo mňa hluk tvojich piesní, brnkanie tvojich hárf nechcem počúvať. Ale nech prúdi ako voda právo a spravodlivosť ako nevysychajúci potok!“

Aj vy sa stretávate s kritikou, že cirkev žije akoby v nereálnom svete? Iste máte vo svojom okruhu priateľov, ktorí sú voči tomu, čo cirkev robí, veľmi kritickí. Najmä ľudia v našej blízkosti, ktorí sa neidentifikujú ako veriaci ale ako agnostici alebo ateisti, zvyknú hovoriť o tom, že cirkev sa odcudzila reálnemu svetu a životu v ňom. Pestuje si akýsi uzavretý, od skutočných problémov ľudí odtrhnutý svet. Otvára témy a rieši problémy, ktoré v skutočnosti nie sú problémami dnešného človeka.

Nie je jednoduché na takú kritiku reagovať. Aj my sami totiž v mnohom cítime, že taká kritika je oprávnená. Keď sme teraz pozorne počúvali slová proroka Amosa, možno nám tak trochu odľahlo. Aj on kritizuje, a veľmi ostrými slovami pranieruje náboženské prejavy ľudí svojej doby. A nečítali sme to z nejakej príručky ateizmu ani z programu nejakej liberálnej politickej strany. Čítali sme to z Biblie. Prorok Amos pritom nie je jediný biblický autor, ktorý sa takto otvorene púšťa do kritiky náboženského života. Podobne to robí prorok Izaiáš a mnohí ďalší. Robil to celkom iste sám Ježiš Kristus a robil to aj apoštol Pavel, ktorého považujeme za zakladateľa cirkvi – v tom zmysle, že zanietene šíril učenie Ježiša Krista vo svojej dobe a jeho myšlienky spísané v jeho listoch sa stali základom učenia kresťanskej cirkvi.

Kritické napätie medzi osobnou vierou a náboženskou praxou je teda podstatou existencie toho, čo zvykneme nazývať ako judeo-kresťanská tradícia. Toto napätie je prirodzene sprevádzané obrannými reakciami nositeľov inštitucionálnej identity jednotlivých náboženských komunít. Oni sú strážcami určitej podoby náboženskej praxe. Na druhej strane tento Amosov protest ukazuje, že súčasťou DNA našej náboženskej tradície je ostrá kritika deformácií náboženskej viery. Je to to, čo ako dedičia reformácie označujeme heslom eccelsia semper refromanda est – cirkev sa musí stále obnovovať.

Zamyslime sa nad touto črtou našej viery. Ona je totiž napätím medzi Bohom a jeho ľudom: 1. Boh nenávidí neúprimnú bohoslužbu. 2. Boh si nepraje prekrúcanie práva. 3. Boh pripravuje neodvrátiteľný súd.

  1. Boh nenávidí neúprimnú bohoslužbu. Keď prorok Amos hovorí o bohoslužbe, má pred očami nepochybne celkom iný typ bohoslužby ako je tá, ku ktorej sa schádzame my v nedeľu na tomto mieste. A predsa vo svojej podstate triafa jeho kritika aj to, ako dnes mnohí kresťania pristupujú ku svojej zbožnosti.

Súčasťou bohoslužby v Jeruzalemskom chráme bolo prinášanie obetí. Úlohou kňaza bolo vysloviť rozhodnutie o tom, či niekoho obeť Hospodin prijal alebo nie. Toto rozhodnutie kňaz vyslovoval medzi modlitbou pokánia a ďakovnou modlitbou. Spravidla kňazi vyslovovali súhlasné stanovisko, keďže kritériom bol bezvadný stav obetných zvierat a väčšina ľudí si nedovolila priniesť do chrámu zviera, ktoré by nebolo v stave, aký predpisovali pravidlá kultu.

Zdá sa, ako keby Amosovo zvolanie zaznelo presne vo chvíli, keď sledoval bohoslužbu v chráme (H. W. Wolff). V momente, keď mal zaznieť kňazov súhlasný výrok, zvolal prorok svoj opačný výrok, ktorým odmietol obetné konanie. To samozrejme muselo všetkých vyrušiť. Jednak vôbec nemal – povedali by sme – úradné oprávnenie na to, aby sa smel miešať do toho, či nejaká obeť je Hospodinom prijatá, alebo nie. Veď vôbec nebol kňazom. Jeho zvolanie tiež bolo rušením bohoslužby.

Bolo to konanie, ktoré by dnes nejeden predstaviteľ cirkvi označil ako rúhanie, alebo ako hanobenie náboženského presvedčenia. Niečo, za čo aj dnes padajú trestné oznámenia, keď si niekto dovolí verejne a ostro odsúdiť náboženské pokrytectvo. Je to veľmi znepokojujúce, ako sa v poslednej dobe dostáva do popredia argumentácia viacerých vrcholných predstaviteľov cirkví, podľa ktorých je oprávnenou kritikou náboženského pokrytectva ohrozená ich náboženská sloboda.

Áno, nie je to príjemné, keď niekto so sarkazmom hovorí o veciach, ktoré máme v úcte a o ľuďoch, ktorí sú nositeľmi rešpektovaných cirkevných funkcií. V takýchto situáciách by sme však nemali zabudnúť, že samotná Biblia zachovala a pozitívne hodnotí aj takúto kritiku náboženského pokrytectva.

  1. Boh si nepraje prekrúcanie práva. Prorok Amos veľmi presne pomenúva aj dôvod, pre ktorý vznáša svoju ostrú kritiku diania v chráme. „Ale nech prúdi ako voda právo a spravodlivosť ako nevysychajúci potok!“ – Iný preklad to vyjadruje ešte silnejšie – „Právo nech sa valí ako voda.“ O chýbajúcej spravodlivosti pri svojej kritike náboženského kultu hovorí aj prorok Izaiáš, keď volá: „Nech oblaky lejú spravodlivosť.“

Aj tu si musíme priblížiť, čo vlastne majú títo proroci na mysli, keď volajú po spravodlivosti. Zákonodarcom a strážcom zákona bol v ich vnímaní Hospodin. On dal Izraelu prostredníctvom Mojžiša zákon a prostredníctvom kňazov ho aj uplatňoval. Ak sa v krajine diala neprávosť, ak sa dialo to, čo Amos pomenúva na inom mieste, keď hovorí: utláčate spravodlivého, vyberáte výkupné a pri súde odstrkujete biednych; šliapete po chudobnom a dávky beriete od neho v obilí: staviate si (za ne) domy z tesaného kameňa – tak to bola skutočná urážka Hospodina ako zákonodarcu a skutočné zlyhanie kňazov ako tých, čo mali dohliadať na uplatňovanie práva. Namiesto uplatňovania, právo prekrúcali. Namiesto toho, aby právu slúžili, urobili si z neho nástroj na udržanie vlastnej moci.

Keď sa pozrieme na stav práva a spravodlivosti v našej dobe a našej spoločnosti, tak si musíme povzdychnúť – vskutku prorocké slová vyriekol Amos. Až nás možno mrazí z toho, že za takmer tri tisícročia sa toho na strane prekrúcačov práva veľa nezmenilo. Stále sú tu. Otázka tohto textu adresovaná nám znie, či sme aj my dnes schopní vo svojej viere rozpoznať, keď sa my sami dopúšťame ohýbania práva, keď vidíme ako ľudia, na ktorých sme závislí, krivia spravodlivosť, upierajú právo chudobným, slabým, príslušníkom menšín, cudzincom…  – či sme vtedy ochotní a schopní zvolať to, čo vo svojej viere a hlbokom rešpekte k Hospodinovi zvolal kedysi dávno Amos.

Silu jeho slov snáď ešte hlbšie precítime, keď si predstavíme, čo voda znamenala pre tamojšiu vyprahnutú krajinu. Prinášala život, pustatinu menila na úrodnú pôdu, na záhradu plnú ovocia a chutných plodov. Krajina, v ktorej zlyháva spravodlivosť a mocní v nej ohýbajú právo sa mení na pustatinu. Naopak spoločnosť, v ktorej je spravodlivosť tým rozhodujúcim prúdom, je miestom, ktoré je dobrým miestom na život pre každého.

  1. Boh pripravuje neodvrátiteľný súd. Prorok Amos hovorí svoje slová odsúdenia náboženského pokrytectva a prekrúcania práva v očakávaní prísneho Božieho súdu. Ten sa onedlho, 30 rokov po ukončení jeho verejného účinkovania aj udial. V roku 721 pred Kristom a čiastočne už aj v roku 733 došlo k deportácii niektorých kmeňov izraelského ľudu a izraelské kráľovstvo bolo anektované Assýrskou ríšou, čím fakticky zaniklo.

Ak by sme sa pozerali len na tento výsek dejín, tak musíme povedať, že tí, čo boli pokryteckí vo svojej viere a ohýbali právo vo svoj prospech našli svoj trest. Zároveň však pri pohľade na tento text cítime, ako je nadčasový a ako s nevídanou presnosťou kladie prst do boľavých rán aj našej doby, našich osobných príbehov a príbehov celej spoločnosti.

Náboženské pokrytectvo a ohýbanie práva je aj náš problém a problém našej doby. Preto si musíme klásť otázku, čo čaká nás? Aká je podoba súdu, ktorý vyriekne Hospodin nad našou dobou? V úvode sme si povedali, že napätie medzi Božou vôľou a tým, ako ju jeho nasledovníci plnia, je vpísané do základov každého spoločenstva veriacich. Preto môžeme mať nádej, že Hospodin sa nevzdá ani súdu nad nami a vierou našej generácie. To je nádej, ktorú zvestoval prorok Amos, zvestoval ju Ježiš Kristus a toto posolstvo zveril aj nám. Hospodin počuje volanie nespravodlivo stíhaných a utláčaných. Povoláva si prorokov, aby aj dnes pomenúvali tých, čo krivia právo. Nadovšetko nás však volá k tomu, aby sme spolu s ním 1. odmietli pokryteckú bohoslužbu, 2. zriekli sa ohýbania práva, a 3. s nádejou očakávali jeho súd. Amen.

Modlitba

Všemohúci Bože,
prosíme za ľudí so zatvrdilým srdcom a vyznávame, že často k nim patríme aj my sami. Prosíme ťa za všetky obete ľahostajnosti a náboženského pokrytectva, otvor naše uši a naše srdcia, aby sme počuli a cítili volanie hladujúcich a tých, čo trpia bezprávie; tých, čo sú na úteku; tých, čo sa musia skrývať pred nespravodlivosťou svojich prenasledovateľov, pred tvrdosťou tých, čo urážajú, ponižujú a vysmievajú sa ľuďom pre ich inakosť. Prosíme ťa, nauč nás byť poslami nádeje proti strachu, aby sme sa vedeli dotknúť sŕdc ponížených a zranených, ale aj sŕdc tých, ktorí sú vo svojej pokryteckej viere nemilosrdní a bez lásky. Nauč nás rozpoznávať štruktúry nespravodlivosti a s nádejou pracovať pre tvoju spravodlivosť, ktorú čakáme. Amen.