Kázeň na 9. nedeľu po Svätej Trojici, 9.8.2020

Ondrej Prostredník

Oslovenie

Dnešná nedeľa nás pozýva k úvahám o prezieravej múdrosti. Predvídavosť a schopnosť konať v živote už teraz tak, aby sme obstáli v budúcnosti je veľkou životnou múdrosťou a darom. Nie každý je toho schopný. Nie každý má to šťastie, aby si vo svojich hmotných podmienkach vôbec mohol dovoliť robiť niečo pre zabezpečenie svojej budúcnosti. Na druhej strane máme pred očami aj ľudí, ktorí sú pre svoju budúcnosť nad mieru zabezpečení a v zlomku sekundy pre choroby a tragédie sa všetka ich prezieravá múdrosť mení na zbytočnosť. Kde je tá rozumná a primeraná miera starostlivosti o našu budúcnosť? O tom chceme dnes uvažovať, keď budeme počúvať biblické texty a zamýšľať sa nad ich obsahom. Amen.

Kázeň Lk 16,1-9

A svojim učeníkom povedal: „Bol bohatý človek, ktorý mal správcu majetku. Toho obvinili, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to o tebe počúvam? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš byť ďalej správcom.‘ Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď budem pozbavený správcovstva.‘ Po jednom k sebe volal dlžníkov svojho pána. Prvého sa spýtal: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ Ten odpovedal: ‚Sto batov oleja.‘ Povedal mu: ‚Vezmi si svoj úpis, sadni si a rýchlo napíš päťdesiat.‘ Potom sa opýtal iného: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ Odpovedal: ‚Sto kórov pšenice.‘ Tomu povedal: ‚Vezmi si svoj úpis a napíš osemdesiat.‘ Pán pochválil nepoctivého správcu, že si počínal prezieravo. Veď voči seberovným sú synovia tohto sveta prezieravejší, než synovia svetla. Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov pomocou nespravodlivej mamony, aby vás, keď sa raz pominie, prijali do večných príbytkov.

Tak ešte raz – toto má byť príkladné konanie? To podobenstvo náhodou nie je v Biblii omylom? Falšovanie dokumentov o výške dlhu ako príklad rozumného konania, ktoré je hodné vyzdvihnutia a pochvaly?

Veď to len domyslime do dôsledkov. Je to ako keby sme dnes hovorili o štátnom úradníkovi, ktorý mal dlho politické krytie, aby mohol prihrávať zákazky svojim kamarátom a bral za to tučné úplatky. Teraz to prasklo, politické krytie padlo a skorumpovaného úradníka treba exemplárne potrestať. A tu dostane korupčník perfídny nápad. Vidí, že jeho situácia už je ťažko udržateľná. Preto si chce nakloniť čím viacerých, aby, keď príde o prácu vysokopostaveného úradníka, mal aj naďalej priazeň aspoň u niekoľkých a tí ho živili ďalej. Ak predtým rozhadzoval cudzí majetok, tak teraz ide rozhadzovať ešte viac. Začne odpúšťať cudzie dlhy. Veď nejde o jeho majetok. Z cudzieho krv netečie. A kto by sa nepoďakoval za to, že mu niekto odpísal časť dlhu?

Veď je to kriminálny čin. Keď sa na to pozrieme takto, je zrejmé, aké problematické to je s pokusmi doslova vykladať biblické texty. Niečo iné musí byť predsa cieľom tohto podobenstva. Nie navádzanie na podvod a ospravedlnenie konania, pri ktorom iného niekto oberá o jeho majetok.

Pozrime sa na toto podobenstvo takto: Ako si zabezpečiť budúcnosť iného charakteru?  Máme na ňu myslieť a pripravovať sa na ňu ako keby nám išlo o všetko.     

Je možné, že podkladom podobenstva bol reálny príbeh, ktorý sa mohol stať. Tak ako je podobné konanie bežné dnes medzi ľuďmi, ktorí spravujú cudzí majetok, bolo bežné aj v antike. A ako teraz, aj vtedy boli ľudia pre svoju záchranu ochotní urobiť všetko. A to je pointa tohto podobenstva. Je ňou otázka, čo urobíme, keď si uvedomíme, že naša situácia je zúfalá. Pričom toto podobenstvo pripodobňuje životnú situáciu podvodníka, životnej situácii každého jedného z nás. Môže sa nás to, pravda, dotknúť. To prirovnanie ku skorumpovanému podvodníkovi nás môže uraziť, keď sa v živote usilujeme o čestnosť a spôsoby v podobenstve opísané, sú nám ďaleké.

Ale ruku na srdce, kto sa už raz ocitol vo vážnej, život ohrozujúcej situácii, alebo v nej videl svojich najbližších, tak veľmi dobre vie, ako sa mení jeho životná perspektíva a hodnoty.

Toto podobenstvo vlastne hovorí o tom, ako s ohľadom na budúcnosť iného charakteru,  budúcnosť večnosti,  musíme dokázať vidieť našu situáciu triezvo, bez prikrášľovania. Lebo len vtedy sme schopní urobiť niečo radikálne pre svoju záchranu.

Otázka teda znie, či je naše postavenie pred Bohom s ohľadom na našu budúcnosť také zúfalé, ako bolo postavenie nespravodlivého správcu pred jeho pánom? Toto podobenstvo hovorí, že áno. Je to typické podobenstvo, ktoré je motivované apokalyptickým pohľadom na svet. Konečné zúčtovanie určite raz príde a je nezodpovedné nepripravovať sa naň.

Spôsob, akým viedol svoj život nespravodlivý správca odráža postoj nezodpovednosti. Domnieval sa, že všetko môže v jeho živote pokračovať tak, ako bol zvyknutý. Nič netreba meniť. Nepočítal s tým, že ho niekto niekedy môže brať na zodpovednosť.

Niečo podobné hovorí aj text proroka Jeremiáša, ktorý sme čítali. Upozorňuje ľudí, ktorí žili v zabehnutom spôsobe života na fakt, že všetko sa môže zmeniť. Tou zmenou je rozhodujúci zásah všemohúceho Boha do behu dejín. Zásah, ktorý všetko mení. V tej jeremiášovskej vízii je to v podobe politickej katastrofy pre vtedajší izraelský národ. Takto sme to čítali: „Vystúpil lev zo svojej húštiny, vyrazil ničiteľ národov, vyšiel zo svojho miesta, aby tvoju krajinu premenil na púšť. Tvoje mestá budú zničené, zostanú bez obyvateľov. Preto oblečte si vrecovinu, plačte a nariekajte, lebo pálčivý Hospodinov hnev sa od nás neodvrátil. V ten deň,“ znie výrok Hospodina, „kráľ i kniežatá stratia odvahu, kňazi stŕpnu a proroci zmeravejú. Povedia: ‚Ach, Pane, Hospodin, veľmi si sklamal ľud i Jeruzalem.‘ Veď si povedal: ‚Budete mať pokoj;‘ no teraz meč ohrozuje život.“

Ak sily a schopnosti, ktoré nám dal náš Stvoriteľ na budovanie života, používame na rozširovanie utrpenia, svojho vlastného, svojich najbližších a ľudí vôbec, ak nakladáme s Božími darmi presne naopak, než ako chcel Darca, musíme si byť vedomí, že za to ponesieme zodpovednosť.

Povedali sme si, že sa nás prirovnanie k zlodejskému a korupčnému správcovi môže dotknúť. Nemalo by sa. V reči podobenstva nejde o podrobnosti. Ide o – rečou filmárov by sme povedali – ide veľmi široký záber z veľkej diaľky, na ktorom máme vidieť celé dejiny sveta v skratke. A nielen to. Máme dokázať vidieť seba ako súčasť tohto mohutného diania, ktoré sa nás určite dotýka.

Pointou podobenstva je, aby sme si uvedomili, že musíme radikálne pracovať na svojej záchrane. Čo to ale znamená? To sa nám tak trochu prieči, keď ako dedičia reformácie máme na mysli reformačný dôraz o záchrane jedine milosťou. Nuž aj, keď platí, že tento dôraz je pevnou súčasťou biblického posolstva, toto podobenstvo nás opäť raz upozorňuje na to, aké široké a mnohoznačné je biblické posolstvo.

Toto podobenstvo nás núti uvedomiť si aj druhú stránku veci: Aj keď je Božia milosť pre našu záchranu prvotná, tak predsa človek nesmie ostať nečinný. Boh nás nepovolal k duchovnej a mravnej pasivite, ale svojím dielom záchrany nám dal schopnosť ku každodennému zápasu, v ktorom sa máme podieľať na tom, aby tento svet bol miestom, ktoré sa čím viac podobá na dokonalý Boží svet. A toto dielo máme konať rozhodne a radikálne. Tak rozhodne a radikálne ako ten skorumpovaný darebák, ktorý urobil všetko pre to, aby sa zachránil, keď si uvedomil, že jeho budúcnosť je ohrozená.

Tu sa dostávame k tým, azda najťažším slovám celého podobenstva: „Robte si priateľov pomocou nespravodlivej mamony.“ Človek, ktorý zistil, že je otrokom mamony, teda majetku a peňazí; človek ktorý si uvedomil, že sa pri získavaní svojho majetku a peňazí dopustil nejedného nespravodlivého kroku a ktorý by to teraz všetko chcel nejak napraviť stojí podľa nášho podobenstva v náhlivosti pred otázkou: Čo spravím so všetkým tým, čo mám? Mám to odhodiť a znehodnotiť?

Nie, hovorí Ježiš v tomto podobenstve. Urob si vďaka tomu všetkému priateľov. Toto je ten citlivý bod, ktorý sa prieči nášmu zmýšľaniu. Čo to vlastne znamená? Mohli by sme to vysvetliť takto: Čo ťa doteraz zotročovalo, to využi na odstránenie krívd, utrpenia, aj toho, ktoré si sám spôsobil pri zhromažďovaní zabezpečení svojho postavenia a okrem toho rozširuj šťastie.

V tom veľkom, širokouhlom zábere je pán dejín, Všemohúci Boh, predstavený ako ten, ktorý v tejto zásadnej veci nepočíta drobné svojich dlžníkov. Tak radikálne nová je táto perspektíva večnosti. Tomu, ktorý prichádza súdiť nepôjde o to, kto čo dlhuje jemu, ale o to, ako sa kto zachoval v rozhodujúcej chvíli voči svojim blížnym. Preto môže v tejto perspektíve Ježiš vyzdvihnúť konanie, ktoré by sme inak určite vyzdvihnúť nemohli a naopak museli by sme trvať na jeho potrestaní.

Ide o život a keď si toto uvedomíme, tak to podstatné je, konať milosrdne a láskavo voči ľuďom, ktorí tvoria náš svet.

Ten správca z podobenstva pochopil problém svojej budúcnosti. Až tak vážne, že ho to dohnalo k zúfalému kroku: k ďalšiemu podvodu. V perspektíve toho, voči komu ten podvod spáchal, sa to však mení na chvály hodný skutok.

Uvedomiť si to, že ide o všetko – preto nám Ježiš stavia pred oči tento príklad človeka, ktorý sa s nesmiernou vážnosťou stará o svoju budúcnosť. S takouto, ba omnoho väčšou vážnosťou sa my máme starať o svoju večnú budúcnosť. Bez budúcnosti v zmysle večného života stroskotáva všetko. S touto budúcnosťou má život plný zmysel. Amen.

Modlitba

Všemohúci Bože,
ty si Pánom nekonečných darov a hodnôt. Preto ťa prosíme, nauč nás konať rozumne a ochotne, aby ľudia toto tvoje bohatstvo cítili cez nás.

Prosíme ťa o silu, fantáziu, súcit a pochopenie, aby sme sa vedeli zasadiť za unavených, preťažených, sklamaných a zaznávaných ľudí, za všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom v našej spoločnosti trpia a sú terčom znevažovania, odmietania, upierania práv a vytláčania na okraj spoločnosti.

Prosíme ťa za tých, ktorých duše sú zranené, obkľúčené temnotou a obchádzajú ich tiene smrti.

Prosíme ťa za ľudí, na ktorých doliehajú hrôzy vojny a tragédií, za ľudí v Bejrúte, za pozostalých obetí nešťastia v bytovom dome v Bohumíne, za všetkých, ktorí sú zasiahnutí bolesťou a trápením.

Prosíme ťa za ľudí, ktorým sme zverili zodpovednosť na rôznych úrovniach našej spoločnosti. Dávaj im múdrosť a milosrdenstvo, aby vedeli rozhodovať spravodlivo a mali potrebnú mieru lásky a súcitu, keď sa zasadzujú za iných.

Prosíme Ťa vypočuj nás v mene Pána Ježiša Krista. Amen.