Erika Sokola, 31.10.2020
Milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen
Mt 10,26 – 33
6 Preto nebojte sa ich, veď nieto skryté, čo by nevyšlo najavo; a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo. 27 Čo vám hovorím potme, hovorte na svetle, a čo pošepky, rozhlasujte zo striech. 28 A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle. 29 Či nepredávajú dvoch vrabčekov za groš? A ani jeden z nich nespadne na zem bez vôle vášho Otca. 30 A vám aj všetky vlasy spočítal na hlave. 31 Preto nebojte sa, vy ste viac ako mnoho vrabcov! 32 Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; 33 kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.
Bratia a sestry!
Žijeme zvláštne časy. Atmosféra je napätá. Cítiť neistotu. Strach. Obavy. Hnev. Sklamanie.
Mnoho ľudí prežíva krízu. Či už psychickú alebo ekonomickú. V rodinách sa stupňuje tlak. Stres ich paralyzuje. Majú existenčné problémy. Firmy sú na pokraji bankrotu. Ľudia strácajú zamestnanie.
Strácame dôveryhodnosť v autoritách. Mnohým veciam nerozumieme, alebo veľmi dobre rozumieme, a predsa sa strácame v slede mnohých nejasných informácií a to všetko nás znervózňuje a hnevá.
Cítime sa sami, bezbranní a slabí. Cítime sa ohrození neviditeľným vírusom, ktorého účinky a dôsledky sú desivé.
Náš rutinný život je hore nohami, pretože to na čo sme boli zvyknutí a čo bolo samozrejmosťou je zrazu iné. Naša sloboda je obmedzená.
Vnímame násilie a útoky na nevinných. Kedy sa jeden človek postaví proti druhému a neváha vraždiť.
Kedy chýba porozumenie, prijatie, akceptovanie, vzájomný dialóg.
Tak radi by sme sa zobudili a verili tomu, že to bol len zlý sen a nás čaká nový deň s lepšou perspektívou. Tak radi by sme sa dočkali zmeny.
Ale život nie je sen. Realitu nie je možné popierať. Nie je možné skryť alebo zatajiť. Je to výzva, s ktorou sa musíme popasovať. Ktorej sa musíme pozrieť tvárou v tvár. Ku ktorej musíme zaujať postoj. Nabrať odvahu, brániť slobodu. Vidieť pravdu pravdou. Stáť za spravodlivosťou. Odmietnuť napätie a nenávisť. Snažiť sa vytvoriť pokoj. Bojovať za mier. Odstrániť faloš a deštruktívnu pretvárku. Je dôležité eliminovať strach. Vidieť človeka. Je dôležité povzbudzovať k dôvere, k nádeji, k blízkosti ľudskej i tej Božej.
V období stredoveku ľudia žili tiež zvláštne časy. Vtedajšiu atmosféru by sme mohli opísať ako napätú, kedy bolo cítiť strach, hnev i sklamanie. Spoločnosť i cirkev prežívali krízu. Bolo potrebné pomenovať dobré dobrým a zlé zlým. Bolo potrebné poukázať na pýchu, nenásytnosť, falošnú moc a úpadok. Bola potrebná kritika, ktorá prinesie zmenu. Bolo potrebné začať diskusiu. A tú Luther začal zverejnením svojich 95. téz proti odpustkom. No vrchnosť reagovala odmietnutím. Nedokázala prijať kritický hlas, ktorý prišiel z vnútra. Chcela ho umlčať.
Kiežby cirkev v dnešnej dobe našla silu, chuť počúvať kritiku z vonka aj z vnútra. Nebála sa zmeny. Nebála sa počúvať, zvažovať, skúmať a prijať vedomosti, argumenty, skúsenosti, tých, ktorí volajú po zmene. Nebála sa pozrieť sa na vec a situáciu z perspektívy kritika. Kiežby našla silu k otvorenej diskusii.
Nájsť túto silu nie je jednoduché, ani samozrejmé. Vyžaduje si to sebareflexiu. Pokoru. Pochopenie. Prijatie. Ale len ak to dokážeme, bude mať odkaz reformácie význam a zmysel pre dnešnú dobu a dnešného človeka. Iba v zrozumiteľnosti a akceptácii doby pochopí sekulárny človek, o čo cirkvi ide.
Evanjelista Matúš, autor nášho prečítaného biblického textu, nás uvádza do situácie, kedy Ježiš posiela svojich učeníkov do sveta. Konfrontuje ich s realitou. Nič neskrýva. Budú čeliť výzvam, ťažkostiam. Prežijú faloš a pretvárku. Pocítia hnev i sklamanie. Nebudú v tom všetkom však sami. Povzbudzuje ich, aby sa nebáli. Majú hovoriť o svojej viere, o živote. Dáva im praktické rady. Ale, bude veľa záležať od nich. Ako k tomu pristúpia. Ich autentickosť, ich dôveryhodnosť pomôže vniesť do sveta Božie pravdy. Ich život, ich slová, ich skutky budú tlmočiť Kristovu zvesť v tomto svete.
A táto úloha je teraz pred nami.
Nás Kristus posiela, aby sme čelili realite.
Nás Kristus posiela, aby sme v danej situácii ukázali ľudskú tvár.
Nás Kristus posiela, aby sme ku konkrétnym veciam, situáciám dokázali zaujať postoj. Postavili sa za pravdu, slobodu.
Nás Kristus posiela, aby sme vyjadrili svoju vieru láskou k blížnemu.
Nás Kristus posiela, aby sme svoju vieru vyjadrili svojim životom.
Práve teraz je na to najlepší čas.
Verím, že aj dnes je mnoho tých, ktorí sa chopia zodpovednosti a riskujú svoje vlastné životy.
Mnohí lekári, zdravotníci, sanitári, sestričky, medici a mnohí ďalší dnes vydávajú maximum zo seba, aby tu boli pre druhého človeka. Svoje vedomosti a skúsenosti aplikujú pre tých, ktorí sú zranení.
Mnohí učitelia, vychovávatelia, pedagógovia hľadajú formy, ktoré by pomohli deťom a rodičom v tomto tak náročnom období. V období dištančného, online vyučovania. Sú kreatívni, vynaliezaví, povzbudzujúci. Pretože svoje povolanie vnímajú ako poslanie a záleží im na tých, ktorí im boli zverení.
Mnohí vedúci, riaditelia firiem vidia závažnosť situácie a hľadajú riešenia pomoci ekonomike, ale aj svojim zamestnancom, ktorí majú existenčné problémy. Mnohí vidia, vnímajú, cítia, že robia pre nich, aby sa mali dobre. Sú vďační za podporu, ktorá im je prejavená v núdzi.
Mnoho je tých, ktorí uprostred chaosu dokážu vytvoriť pokoj.
Mnoho je tých, ktorí na egoizmus dokážu reagovať empatiou, spolupatričnosťou, solidaritou. Ľudí, ktorí nezištne pomáhajú. Ktorí sa starajú o rany – fyzické či psychické, ktoré človek na ceste svojho života získal. Starajú sa, sú nablízku. Oni prikázanie lásky nielen poznajú, nielen vyznávajú, ale ho žijú. Svoju vieru nevyznávajú len chrámoch, ale prejavujú ju tam, kde je to potrebné. Tam, kde sa deje krivda. Kde človek zažíva trpkosť a bolesť. Ich vyznanie neostáva prázdne a neúčinné, ale spolupatričnosť, solidaritu prejavujú každému človeku.
Mnohí…vy, bratia a sestry, ktorí svojim drobným skutkom pomáhate práve tam, kde sa nachádzate. Vytvárate bezpečie pre svojich partnerov, pre svoje deti, vnúčatá. Neváhate obetovať zo svojho času, svojej energie, svojich peňazí. Ste príkladom pre svoje rodiny, pre svoje okolie, pre svojich blízkych, pretože poverenie milovať beriete vážne. Žijete ho. A to, že tak konáte, k tomu vás vedie láska. Láska k Bohu, ktorá sa prejavuje k láske k blížnemu.
Boh zasľúbil svoj podiel na tomto diele. Uisťuje človeka, že sa nemusí báť. Jeho starostlivosťou a prítomnosťou môžeme stále rátať. Neopustí nás.
Ak toto budeme konať, potom sme pochopili Kristove slová: Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.
Práve teraz je šanca, príležitosť ukázať, že svoju vieru nežijeme len provizórne, nielen v priestoroch nášho kostola, ale vieme ju pretaviť v medziľudských vzťahoch. Vieme sa postaviť za človeka. Vieme sa postaviť k človeku. A nerobíme to z povinnosti, je to našou podstatou, našou existenciou. A toto svet i ľudia v ňom potrebujú vidieť I počuť. Amen
Pomodlime sa:
Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoje slovo, ktoré je silou v každých časoch života. Za Tvoj príklad, ktorý nás motivuje a dodáva nám silu bojovať za dobrú a správnu vec. Za pravdu, slobodu, spravodlivosť. Bože, daj aby sme dokázali vnímať Tvoju blízkosť, Tvoj záujem, Tvoju vôľu. A Tebou menený, pomôž nám smelo konať a žiť život, ktorý bude zodpovedný, súcitný, odvážny. Život schopný dobrých rozhodnutí.
Bože, uvedomujeme si, v akej ťažkej situácii sa nachádza svet a v ňom mnohí ľudia. Mnoho je tých, ktorí trpia. Nevládzu. Sú sami. Sú chorí. Prežívajú strach. Bezmocnosť. Hnev či sklamanie. Odpusť nám Bože, ak týchto ľudí ľahostajne obídeme. Ak sa pri nich a ich problémoch nezastavíme a nie sme ochotní konať. Prosíme, zmeň nás a naše postoje. Prosíme, daj nám pocit zodpovednosti voči tým, ktorých nám posielaš do nášho života. Daj, aby sme všetci spoločne, medzi sebou dokázali žiť zmysluplný, rozumný, kreatívny život. Taký, ktorý napĺňa obe strany.
Pomôž nám, aby sme vďaka každodenným povinnostiam neostali apatickí, ľahostajní voči druhým a voči aktuálnemu dianiu vo svete. Pomôž nám nájsť pramene, ktoré nás občerstvia, obnovia, dodajú novú silu, nový elán. Ďakujeme Ti, však za tých, ktorí dokážu lásku odovzdávať. V maličkostiach, úprimne. Ktorí nevávajú využiť príležitosti, aby pomohli, aby chápali, aby boli blízko. Ďakujeme Ti za tých, ktorí pomáhajú.
Prosíme daj nám, silu byť tu pre druhých.
Vypočuj nás Bože, a posilňuj nás všetkých tou nádejou, že náš život má zmysel a cieľ, vyššiu perspektívu. Daj, nech sme požehnaní a pre ostatných požehnaním.
Otčenáš…
Požehnanie:
Nech vás požehná Hospodin svojou silou, ľudskosťou, ktorá môže byť pre iných posilnením. Nech On sám vás vedie a sprevádza od teraz až naveky. Amen