Michael Bünker, biskup evanjelickej cirkvi v Rakúsku
1. adventná nedeľa, Slávnosť 240. výročia posvätenia Malého kostola
3. 12. 2017, Veľký kostol
Milosť Vám a pokoj od Boha, nášho Otca a Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa.
Jedno z pravidiel našej doby znie: Kto sa nepodriadi, bude vyčlenený. Tak to chce zákon moci. Musíme sa tomu podriadiť aj my? Čo nám hrozí, ak tak neurobíme? Zjavenie Jána nás chce posmeliť a hovorí: Svet sa nenachádza v rukách nejakej svetskej moci. Nie sme jej vydaní napospas. Sme slobodní. Niekomu inému je daná všetka moc na nebi aj na zemi. Čo Ján vidí, to budeme počuť na prvú adventnú nedeľu. Čítam z 5. kapitoly Zjavenia Jána.
Zjavenie Jána 5, 1 – 5
V pravici Sediaceho na tróne som videl knihu, popísanú zvnútra i zvonku, zapečatenú siedmimi pečaťami. Videl som aj mocného anjela, ktorý hlásal mohutným hlasom: Kto je hoden otvoriť túto knihu a zlomiť jej pečate? Ale nikto na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu ani nazrieť do nej. Nato som veľmi plakal, že nikto nebol hoden otvoriť knihu ani nazrieť do nej. Vtedy mi povedal jeden zo starších: Neplač, ajhľa, zvíťazil lev z Júdovho kmeňa, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí!
Milý zbor!
Máte radi tajomstvá? Advent a Vianoce, to predstavovalo v mojom detstve čas tajomstiev. Vtedy niečo vznikalo, niečo sa pripravovalo. Niečo, čo som s veľkým napätím očakával. Plný nedočkania a napätia! Svetlo sviečok, tmavé večery, zvláštne cukrovinky a ešte mnoho ďalšieho, to všetko to ešte zdôrazňovalo. A keď k nám dnes prídu naše vnúčatá, vtedy to môžem opäť prežívať: Je to tajuplný čas. Preto sa pýtam: Máte radi tajomstvá? Aj dnes, keď už adventný čas vnímame s inými očami ako dospelí ľudia, prajem Vám, aby ste si spomenuli na to tajuplné, čo prinášajú so sebou tieto štyri týždne až do Štedrého dňa.
Zjavenie Jána tiež hovorí tajuplne. Nie všetko sa dá ľahko pochopiť, väčšine porozumieme len veľmi ťažko a niečomu dokonca vôbec. Kniha so siedmymi pečaťami – nie je to vrchol všetkého tajuplného? Čo sa v tom len nachádza? Čo musí byť zapečatené siedmymi pečaťami, aby to zostalo tajuplné? Kniha so siedmymi pečaťami – pod týmto sa označuje v nemčine všetko tajuplné. Príslovečne sa vyjadrujeme: To je pre mňa kniha so siedmymi pečaťami. Možnože moderná kvantová fyzika? Alebo teória čiernych dier? Alebo ominózna čierna hmota, o ktorej skoro nikto nič nevie, len to, že musí jestvovať. Aké je to len tajomstvo! Niekedy mám môžu aj ľudia pripadať ako kniha so siedmymi pečaťami. Sú takí nepriehľadní, nevyspytateľní a uzavretí.
Preto by som chcel položiť ešte druhú otázku: Poznáte nejakú konšpiračnú teóriu? Konšpiračná teória objasňuje tajomstvo tak, že za ním stoja ľudia, ktorí zamýšľajú niečo nepriehľadné a nevyspytateľné. Nikto nevie, kto za tým stojí. Je to ako kniha so siedmymi pečaťami.
Najstaršia konšpiračná teória pochádza podľa Wikipédie z 12. storočia. Je to takzvaná legenda rituálnych vrážd, podľa ktorej sa predpokladalo, že Židovky a Židia unášajú a vraždia deti kresťanov. Okrem tejto teórie nie je v 12. storočí zaznamenaná už žiadna iná konšpiračná teória. Potom sa ešte objavujú nejaké teórie, ale nie je ich mnoho. Až v 19. storočí ich počet zázračne narastá, aby sa v 2O. storočí vymrštil až na samotný vrchol. Začína to potopením Titanicu, následne smrťou J.F. Kennedyho, pristátím na Mesiaci až k útoku na Svetové obchodné centrum 11. septembra 2001. Zmena klímy – výmysel! Konšpiračné teórie sú v súčasnosti v móde! V minulosti to bolo niečo výnimočné, dnes sú široko rozšírené. Každých sto rokov sa nejaká objavila, dnes sa ich objavujú stovky! Prekvapuje ma však, že táto túžba po tajuplnom a nepriehľadnom je tak rozšírená v našej modernej, osvietenej a racionálnej dobe. Takmer všetko sa môže stať knihou so siedmymi pečaťami. Politika, obchodovanie na burze, budúcnosť, vlastný život, susedia, a tak ďalej.
Bohužiaľ však teraz musím všetkých sklamať. Všetkých tých, ktorí milujú tajomstvá, aj tých, ktorí sú fascinovaní konšpiračnými teóriami. Pretože kniha so siedmymi pečaťami, ktorú nikto nemôže alebo nechce otvoriť, neobsahuje žiadne tajomstvá ani žiadne temné sprisahania. Je – ako sa to opisuje – popísaná zvnútra i zvonku. To bolo vo vtedajšej dobe bežné, nazýva sa to dvojitá listina. Na dvojitej listine sa dvakrát píše to isté, raz zvnútra a raz zvonku. Všetci si to môžu prečítať, nespája sa s tým žiadne tajomstvo. Ale jedna polovica tejto knihy – musíme pritom myslieť na zvitok, na pergamenový zvitok – je špeciálne zapečatená. Túto nemôže hocikto otvoriť, ale len tí, ktorí ju uzatvorili. A keď sa pečate otvoria, potom vstúpi do platnosti to, čo je na listine zaznamenané. Možno manželská zmluva, obchod alebo mierová dohoda medzi dvoma štátmi. Takáto bežná dvojitá listina je aj kniha so siedmymi pečaťami, o ktorej hovorí Zjavenie. Ale obsah zjavenia nepredstavuje žiadnu maličkosť, nič každodenné. Žiadnu manželskú zmluvu ani obchod. Jeho obsahom je mierová zmluva, ale nie len medzi dvoma štátmi, ale mierová zmluva pre celý svet, šalom pre celý svet. Pre svet, ktorý je rozhádaný, ohrozovaný a zraniteľný, formovaný nespravodlivosťou, strachom a vojnou. Budúcnosť – to je obsahom tejto knihy. Božia budúcnosť pre túto zem – spravodlivosť a mier, život v plnosti pre všetkých.
Pokým je kniha uzavretá, pokiaľ zostáva zapečatená, hovoríme len o budúcnosti. Avšak po otvorení sa to začne. Potom sa stane skutočnosťou to, čo je tam napísané, všetko čo Boh povedal a prisľúbil. Je jedno, ako je tomu dlho. Teraz to začína. Teraz je začiatok. Nič a nikto to nezastaví.
Niekedy sa príchod Boha opisuje v Biblii ako narodenie. Nezadržateľný, spojený s bolesťou, ale nakoniec odmenený novým životom.
Kto si to vezme na starosť? Kto rozlomí sedem pečatí, otvorí knihu a začne týmto skutok, ktorý prinesie nový život? Nikto to nedokáže. Nikto nie je toho hodný. Pre proroka Jána by to bolo k plaču, keby tu nebolo Toho jedného, ktorý prekonal smrť aj peklo. Vzkrieseného. Je levom z Júdovho kmeňa, koreň z kmeňa Dávidovho, hviezda z Jakoba, svetlo z výšin.
S ním sa to začína. S ním to už začalo. Nehľadíme už do temnoty so strachom v očiach. Pozeráme sa do svetla. Ešte je to len sviečka, ale svetlo stále rastie a bude narastať aj ďalej. Božia budúcnosť, Boží advent rastie medzi nami.
Božia budúcnosť začína už teraz. Teraz to začína. Už teraz svieti dobrá hviezda nad tvojím životom. To je radostná zvesť adventu. Tajomstvo lásky Božej. Kvôli tejto radostnej zvesti, pre pravé evanjelium, podstupovali naši predkovia veľké ťažkosti. Boli vyčleňovaní, potlačovaní, prenasledovaní. Ale aká veľká bola ich radosť, keď konečne mohli žiť ich vieru slobodne a bez prekážok. Toho dôkazom sú aj kostoly, ktoré mohli postaviť. Dnes oslavuje Malý kostol svoje 240. výročie. Prvú adventnú nedeľu roku 1777, teda ešte pred samotným prijatím Tolerančného patentu, bol vysvätený a prenechaný jeho účelu. Je taký ako všetky kostoly – dom modlitby a slova Božieho, dom slobody, dôvery a presvedčenia, dom spoločenstva a budúcnosti. Preto musia byť naše kostoly otvorenými domami, naše zbory otvorenými spoločenstvami otvorenej cirkvi, kde sú všetci vítaní. Dnes si pripomíname výročie vášho kostola. To sa deje vo svetle prvej adventnej sviečky.
Vo vianočnom období roku 1942 napísal Dietrich Bonhoeffer z väzenia: „Verím, že Boh zo všetkého, aj z toho najhoršieho, vie a chce vytvoriť dobré. Nato potrebuje ľudí, ktorí nechávajú všetky veci slúžiť dobrému. Verím, že Boh očakáva a odpovedá na úprimné modlitby a zodpovedné činy. V tejto viere musí byť prekonaný akýkoľvek strach z budúcnosti.“
Túto vieru nech nám daruje Boh všetkým!
A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, nech zachováva Vaše srdcia a zmysly v Kristu Ježišovi. Amen
Modlime sa:
Ježiš Kristus, svetlo sveta. Teba môžeme očakávať. Ty chceš byť s nami. Pri Tebe sme zachránení. Ty nám daruješ dôveru a vzpriamuješ nás. Buď s nami, aby naše svedectvo Tvojej pravdy jasne svietilo do sveta. Tvoj dobrý Duch života posilňuj nás a daj nám k tomu silu a srdce. Amen.