Kázeň na 2. nedeľu po Zjavení, 19.1.2014

František Ábel
Služby Božie — 2. nedeľa po Zjavení (19. 1. 2014) vo Veľkom kostole

Text: Ozeáš 8, 2 – 10
V ten deň – znie výrok Hospodinov – budeš ma volať: Muž môj, a nebudeš ma už volať: Baal môj. Odstránim z jej úst mená baalov a na ich mená si už nespomenú. V ten deň uzavriem pre nich zmluvu s poľnou zverinou, s nebeským vtáctvom a s plazmi; zničím luk, meč i vojnu v krajine a dám im líhať v bezpečí. Zasnúbim si ťa na večnosť, zasnúbim si ťa spravodlivosťou a právom, láskou a milosrdenstvom; zasnúbim si ťa vernosťou, a ty budeš poznať Hospodina.

Bratia a sestry.
Ozeášovo proroctvo je pestrou zbierkou rečí a výrokov, ktoré majú charakter napomínania, hrozieb, ale aj zasľúbení spásy, adresovaných Izraelu, ktorý sa opakovane dopúšťal nevery voči svojmu Bohu a upadal do modloslužby. Prorok sa narodil a pôsobil v izraelskom kráľovstve, pravdepodobne v druhej polovici ôsmeho storočia pred Kristom, za vlády Jarobeáma II. Bola to doba, ktorá sa vyznačovala na jednej strane relatívnym pokojom a vnútornou stabilitou, na strane druhej formálnym dodržiavaním náboženských úkonov, hlbokou mravnou skazou a sociálnou nespravodlivosťou. K tomu všetkému sa pridávala hrozba spojená so silnejúcou a expandujúcou Asýrskou ríšou, ktorá na Blízkom Východe rozširovala svoju nadvládu na okolité drobné kráľovstvá a začala ohrozovať aj izraelské kráľovstvo. Ozeášovo proroctvo opakovane, ako morský príboj, dorážalo na Boží ľud s varovaním pred týmto politickým nebezpečenstvom, ale aj naliehavou výzvou obrátiť sa k Bohu srdcom, myslením, ale aj skutkami. Hlavnú príčinu tohto neutešeného stavu nachádzal prorok predovšetkým v náboženskej nevere Izraela, v jeho kompromisnom postoji voči kanaánskej modloslužbe, čo sa prejavovalo uctievaním pohanských božstiev a kultov plodnosti.
Práve pozadie tejto historickej situácie nám umožňuje v plnosti porozumieť bohatej symbolike tohto prorockého spisu. Ozeáš musel neveru Izraela nielen zvestovať, ale musel ju aj predstaviť symbolickým konaním, a to vlastným manželstvom. Symbolika nešťastného manželského zväzku proroka s nevernou ženou, mená, ktoré dal svojim deťom, ako aj vlastný vzťah proroka k svojej manželke, to všetko vyjadruje veľmi názorne hlavnú teologickú myšlienku celej prorockej knihy, ktorou je paradox Božej lásky. Túto lásku prorok nádherným spôsobom ilustruje prostredníctvom obrazu nežnej a trpezlivej otcovskej, a vytrvalej manželskej lásky. Táto symbolika zobrazujúca kladnú i zápornú stránku manželstva dokázala výstižne vyjadriť vzťah medzi Bohom a jeho ľudom. Neskôr oslovila aj ďalších prorokov, Jeremiáša, Ezechiela a Izaiáša a svoje uplatnenie našla aj v Novej zmluve, v evanjeliách, kde sa Ježiš sám prirovnáva k ženíchovi (Mk 2, 19 – 20), ale rovnako aj v apoštolskej zvesti, kde je tajuplný vzťah Krista s cirkvou v Liste Efezským kresťanom prirovnaný k manželskému zväzku (Ef 5, 25). To všetko poukazuje nielen na realitu vzťahu Boha k svojmu nevernému národu, ale rovnako aj na posvätnosť manželstva a manželskej zmluvy, ktorá si vyžaduje vernosť oboch zúčastnených strán.
Časť Ozeášovho proroctva, ktorú sme čítali je prísľubom spásy. Napriek všetkej nevere, ktorej sa Izrael dopúšťal voči svojmu Bohu, napriek viacnásobnému porušovaniu zmluvného vzťahu medzi Bohom a jeho ľudom sa Boh nevzdáva. Zápasí o svoj národ, trestá ho, ale zároveň mu dokáže odpustiť a uisťuje ho o svojej neskonalej, dokonalej láske, ktorá je schopná pretvárať ľudské srdcia, zmazať pálčivý pocit viny, výčitky svedomia a trápnosť, ktoré so sebou prináša vedomie vlastnej nevery a spáchaného hriechu. To všetko dokáže Božia láska k človeku. Dokonalé spoločenstvo s Bohom vyjadruje prorok slovami: V ten deň – znie výrok Hospodinov – budeš ma volať: Muž môj, a nebudeš ma už volať: Baal môj.
Boh sa stavia do pozície manžela, nielen otca. Ako otec, ktorý miluje svoje deti, tak aj manžel, ktorý berie manželstvo vážne a zodpovedne, miluje svoju manželku, robí si na ňu nárok a vyžaduje od nej vernosť, avšak nezotročuje ju, nerobí z nej iba pasívny predmet uspokojovania vlastných túžob. Takýto otrocký vzťah reprezentuje práve modloslužba, a to v akejkoľvek forme. Tá, ktorej sa dopúšťal kedysi dávno Izrael, keď vyznával a praktizoval kanaánske kulty plodnosti, ale rovnako sem patria aj dnešné, moderné formy modloslužby. Vždy keď sa dopúšťame nevery voči Bohu tým, že sa utiekame k svojim vlastným modlám, či už je to mamona, egoizmus, alebo prehnaný individualizmus, vždy keď svoju pravdu vydávame za tú Božiu, keď v mene Božom presadzujeme vlastné záujmy a pod pláštikom okázalej zbožnosti budujeme svoju kariéru, keď okolo nás zaznieva len naše vlastné „ja, ja, a zase ja,“ vtedy sa vždy my sami stávame otrokmi, a to aj napriek tomu, že sa cítime byť slobodní. Vtedy sú slová skazozvesti, ktorú adresoval prorok Ozeáš nevernému Božiemu ľudu, adresované aj nám. Treba nám na to pamätať a vytrvalo v sebe premáhať pokušenie podľahnúť akejkoľvek forme modloslužby. Dokonalosť a vytrvalosť Božej lásky sú nám v tomto zápase vzorom, stálou pomocou a zdrojom nových síl.
Božia vernosť človeku, jeho láska, ktorá dokáže odpustiť, vymazať to zlé v nás, zahladiť hriech, neveru, to všetko nás má upomínať na Boží zámer, na tú konečnú perspektívu, ktorú nám Boh ponúka a ktorá je vo všetkých smeroch pozitívna.
V ten deň uzavriem pre nich zmluvu s poľnou zverinou, s nebeským vtáctvom a s plazmi; zničím luk, meč i vojnu v krajine a dám im líhať v bezpečí. Zasnúbim si ťa na večnosť, zasnúbim si ťa spravodlivosťou a právom, láskou a milosrdenstvom.
Boh ústami proroka zvestuje svojmu ľudu blahozvesť, zasľúbenie spásy, očistenie poškvrneného manželského zväzku a jeho upevnenie prostredníctvom spravodlivosti, práva, lásky a milosrdenstva. Bolesť v srdci a pocit viny budú nahradené spoločenstvom lásky, ktoré dokáže definitívne prekonať tragiku ľudského odcudzenia, ale rovnako aj uviesť do vzájomnej harmónie človeka s prírodou a ostatným tvorstvom. To, čo človeka ohrozuje v tejto časnosti, to všetko vystrieda Boží pokoj.
Zasnúbim si ťa vernosťou, a ty budeš poznať Hospodina. Hospodin vstupuje do nového spoločenstva so svojim ľudom a ten ho vyznáva ako svojho Boha. Pri týchto slovám nám nedá, aby sme ich neinterpretovali kristologicky, i keď doba a pôvodný kontext, v rámci ktorých odzneli, boli odlišné. To všetko, o čom tu prorok vraví, sa napokon naplnilo omnoho neskôr, a opäť paradoxne, avšak raz a navždy a dokonale, v živote a diele Božieho Syna, Ježiša Nazaretského, ktorý je Kristus. Proroctvo proroka Ozeáša tak výhľadovo smeruje až k zasľúbeniu novej zmluvy, ktorej účinnosť a dosah zahŕňa celý svet, ba siaha až k novému nebu a novej zemi o ktorých píše Ján teológ vo svojom zjavení (Zj 21, 5). Ježiš svojim životom umožnil človeku prijať plnosť Božej lásky. Umožnil mu vierou preniknúť k skutočnému významu, ale aj zmyslu pojmu láska. On sám ho naplnil jedinečným obsahom, keď vydal seba samého v prospech druhých, čím poukázal na dokonalosť Božej lásky, lásky AGAPÉ, ktorá znamená sebavydávanie božského ľudskému. Takáto láska sa žiada aj od každého z nás. Máme sa stať Ježišovými vernými nasledovníkmi, aby všetci poznali, že aj my sme jeho učeníci.
Treba však opäť pripomenúť to, čo sme už spomenuli, že táto láska je zároveň paradoxná. Preto jej nie je jednoduché porozumieť, akceptovať ju ako normu vytvárania a udržiavania vzťahov, a rovnako nie je jednoduché realizovať ju vo vlastnom živote. Správa sa totiž inak, ako by sme očakávali, inak, ako by sme konali my sami. Práve tým sa však ukazuje jej dokonalosť, jej motivácia i konečný cieľ, ktorým je záchrana človeka. Pochopiť to znamená uveriť a dôverovať Bohu, prijať s pokorou Jeho napomínanie, ale aj povzbudenie a uistenie, že to všetko má svoj hlboký zmysel.
Posolstvo proroka Ozeáša sa svojou hĺbkou a naliehavosťou dotýka samotnej podstaty viery. Ide priamo ku koreňom náboženstva, k vlastnému vzťahu človeka s Bohom. Vyzýva aj dnešného čitateľa, či poslucháča, aby sa mu neotočil chrbtom, ale naopak, aby sa ním nechal osloviť a svoj život nasmeroval tou jedinou správnou cestou, k Bohu. Vyžaduje si to sebazaprenie i vytrvalú snahu neustále sa učiť porozumieť a akceptovať paradox Božej lásky a múdrosti v tomto svete, všade, kde ľudia vyznávajú svoju kresťanskú vieru. Treba byť pripravený znášať aj sklamanie, nepochopenie, možno aj posmech, ale zároveň sa aj radovať z toho, že prirodzená túžba človeka po živom Bohu bude napokon uspokojená a naplnená vo večnosti.
Reálne vieme, častokrát z vlastnej skúsenosti, aká je naša viera krehká. Sme konfrontovaní s tvrdou realitou každodenného života. Sme unavení, strácame svoje ideály, niekedy aj samotnú vieru. To všetko je súčasťou našej existencie. Ozeášove slová nás však uisťujú o tom, že Boh to myslí s nami naozaj vážne. My sami by sme to už dávno vzdali. Zrada, nevera, to sa predsa nedá zahladiť, zmazať. To bolí stále, vytrvalo sa vtláča do nášho vedomia a negatívne vplýva na našu schopnosť vytvárať, rozvíjať a udržiavať vzťahy. Boh to však nevzdáva. V Ježišovi nám ponúka zmysluplnú alternatívu, už teraz, v tejto časnosti. Ježiš sám svojim životom potvrdzuje tieto prorocké slová. Boh má o človeka záujem, chce s ním vstúpiť do nového vzťahu, ktorého pevnosť a stabilitu už nemôže ohroziť nič, iba náš vlastný nezáujem.
Vianočné obdobie pomaly doznieva, avšak jeho posolstvo sa stále a vytrvalo hlási o slovo v živote každého, kto ho prijíma za svoje a nechá sa ním formovať. Ono samé totiž dokazuje skutočnosť a pravdivosť všetkého, čo nám Ozeáš zvestuje. Zbierka výrokov proroka Ozeáša končí slovami: Kto je múdry, nech to pochopí, a kto je rozumný, nech to pozná. Tým sa posolstvo tejto knihy stáva súčasťou histórie našich vlastných dní. Všetkým, ktorí ho prijmú sa stáva Božím slovom, ktoré je súčasne otcovským napomenutím, priateľským povzbudením, výstrahou, ale predovšetkým zasľúbením spásy. Tým sa stáva prameňom našej nádeje, silou našej viery a výzvou k neustálemu sebaskúmaniu, k poctivej analýze svojho života, k skúmaniu pravosti a hĺbky vlastnej viery.
Posilnime sa bratia a sestry v tomto každodennom zápase aj dnes, v spoločenstve s našim Pánom, v daroch jeho svätej večere, ktorá je dokonalým vyjadrením Božej lásky k človeku. Očistime naše spoločenstvo od všetkého, čo ho poškvrňuje, prijmime Božie odpustenie a upevnime náš vzťah s Hospodinom. Urobme tak, aby sa Božie zasľúbenia naplnili aj pri nás, aby sme aj my raz mohli radostne vyznať: Poznáme Hospodina. Amen.