3. nedeľa po Sv. Trojici – Deň otcov (16.6.2013, BA – Malý kostol)
Už vyše 100 rokov je tretia júnová nedeľa nedeľou, kedy oslavujeme deň otcov. Hoci tento sviatok nie je tak známy ako deň matiek alebo deň detí, a málokto si ho pripomína, predsa má svoje veľmi dôležité miesto v ľudskom živote. Úloha muža – otca je nezastúpiteľná. Otec by mal byť ten, ktorý dáva správny vzor a príklad pre svoje deti. Otec by mal byť ten, ktorý má byť oporou, ktorý vychováva s láskou, ale aj s veľkou spravodlivosťou, zodpovednosťou. Jeho deficit, alebo zlý príklad pocíti jednak rodina, ale aj celá spoločnosť.
Pozrime sa teda spoločne na to, čo hovorí Božie slovo o úlohe otcov. Prosím, z úcty k slovu Božiemu vstaňte a vypočujme si spoločne Božie slovo, ktoré je napísané v liste ap. Pavla Efezským, 6. Kapitole, v 4. verši: “A vy, otcovia, nedráždite si dietky, ale ich vychovávajte v kázni a napomínaní Pánovom.”
Milí bratia, otcovia, drahé sestry!
Mnohí z vás, ktorí tu sedíte v tomto chráme Božom, ste otcovia. Iste by ste dokázali rozprávať o dôležitých veciach, skúsenostiach, ktoré ste prežili počas svojho života pri výchove vašich detí. Možno by ste dokázali vymenovať všetko pozitívne, čo sprevádzalo vašu výchovu a snáď by ste aj realisticky dokázali opísať to, v čom ste pochybili. Dnešná nedeľa, ktorá je nedeľou – dňom otcov, sa chce k vám prihovoriť. V počutých slovách z dnešného textu sa môžu nájsť nielen otcovia, starí otcovia, ale aj matky, staré matky, my všetci, ktorým Pán Boh zveril dôležitú úlohu vychovávať. Vplývať na mne zvereného človeka. Odovzdať mu zo svojich poznatkov. Viesť ho po jeho ceste života.
A práve pri tomto premýšľaní sa nám otvára otázka výchovy: Ako máme vychovávať? Ako byť dobrým otcom, starým otcom, ale aj matkou, starou matkou, či učiteľkou, priateľkou, ktorá môže veľmi ovplyvniť život blízkeho človeka? Čo znamená vychovávať? Ako byť dobrým vzorom?
Myslím si, hoci ja túto skutočnosť môžem potvrdiť len svojimi teoretickými poznatkami a malou skúsenosťou, ktorú som počas svojho života získala, že výchova je omnoho viac, ako len zaopatrenie detí, starostlivosť o to, aby mali čo jesť a piť, aby boli oblečené, aby mali dobré vzdelanie. Výchova je omnoho viac, pretože sa dotýka celej osobnosti nám zvereného človeka, a naše vplývanie na nich ohraničuje ich budúcnosť.
Výchova je ako strihanie mladých stromov. Je to málo, aby ste k stromu priniesli živiny, ktoré potrebuje, ale už v mladom veku treba vytvoriť korunu. A tak je to aj s výchovou, už od narodenia, od detstva treba dbať o to, aby sme smerovali, vychovávali prirodzeným spôsobom svoje zverené deti! Veď aj apoštol v našom texte spomína: Nedráždite si dietky! Otcovia – máte neľahkú, dôležitú úlohu. To znamená, buďte vždy hotoví odovzdať deťom to, čo ich duša potrebuje. To znamená, buďte verní a stojte si za svojim slovom. Deti veľmi rýchlo vycítia, ak si ich najbližší nestojí za svojim slovom. Buďte tí, pri ktorých budú vždy cítiť bezpečie, oporu, ochranu. Buďte tí, ktorí hľadia na cieľ. Na dlhodobý cieľ. Buďte tí, ktorí si pre svoje deti nájdu čas. Pre ktorých nie je zamestnanie dôležitejšie ako vlastné dieťa. Buďte tu pre nich.
Vy, ako otcovia, ale aj my ostatní, vychovávame totiž so všetkým, čím sme. Aj vtedy, keď si to nemyslíme, aj vtedy, kedy by sme si to možno nepriali. So svojou púhou existenciou, postojom, dôrazom, výrazom tváre, nielen slovami, ale celou svojou osobnosťou vplývame na svoje deti. A práve toto vyjadruje aj náš prečítaný text: “vychovávajte v kázni a napomínaní Pánovom.” My sa musíme najprv nechať vychovávať Pánom Bohom, v Božej škole. Počúvať, čo a ako nás Pán Boh vychováva. Jeho musíme najprv spoznať. Jeho musíme nechať, aby nás formoval, viedol, aby smeroval naše kroky v našom živote, aby sme potom i my dokázali správne formovať a smerovať nám zverených.
Vychovávajte ich v kázni a napomínaní Pánovom. To znamená s povzbudením, oduševnením, ohodnotením, zdravou chválou.
Ak naša výchova bude len negatívne kritizovanie, prísne napomínanie, tak je možné, že dieťa bude stále pociťovať strach. Alebo, naopak, keď ho budeme len chváliť a neurčíme mu mantinely, ktoré má dodržiavať, tak sa stane nevhodný pre spoločenský život. Stane sa z neho osobnosť, ktorá bude vidieť len seba. Stane sa z neho možno násilná osobnosť, ktorá nevie a ani sa nechce nikomu a ničomu prispôsobiť.
Však zdravé napomínanie je preto potrebné, pretože tak, ako obrovské oceány majú svoju pláž, a ako rieky majú svoje korytá, aby sa nevyliali, tak aj v živote každého jedného z nás musia byť hranice, ktoré nás chcú chrániť.
Preto vychovávať s napomínaním znamená, že naučíme naše deti hraniciam a tomu, že každé ich konanie, ktoré prekročia, ma svoje dôsledky. Musíme ich naučiť, aby dokázali nad svojimi túžbami, pudmi, citmi byť pánmi.
Musí sa pre nich stať prirodzeným, že majú nielen práva, ale aj povinnosti. Sú v živote odkázaní jedni na druhých. Ale, zároveň môžu byť jeden pre druhého aj veľkým darom. To však so sebou prináša neraz aj sebazapieranie, obetu. Ako hovorí jedna moja známa: prvých 15 rokov výchovy je pre rodičov jasná jednosmerka. Kedy my, vychovávajúci investujeme do detí, ale výsledok – ten príde až po rokoch.
Neodlučiteľnou súčasťou výchovy musí byť povzbudzovanie. Motivovanie k dobrému. Motivovanie k lepšej budúcnosti.
To znamená, že im dovolíme aj padnúť, robiť chyby a potom spoločnými silami sa snažíme tieto chyby odstrániť. Dovolíme im vždy začať znova a znova s trpezlivosťou. A ako rastú, tak im nechávame viac slobody, pretože vtedy sa stanú samostatnou, zodpovednou, rozhodovania prinášajúcou dospelou osobou.
Teda, apoštol Pavel nám v prečítanom texte radí vychovávať s napomenutím, ale i s povzbudením.
Áno, počúvajúc tieto slová si uvedomujeme obrovskú zodpovednosť. Dôležitú rolu, ktorú hráme v ľudskom živote. Otcovia, starí otcovia, matky, staré matky, učiteľky, priateľky, kazatelia… veľa záleží od nás.
Bratia a sestry! Teda, v dnešnú nedeľu, keď si pripomíname deň otcov -kedy slová apoštola platia pre všetkých nás, si uvedomujeme aj to, že sami od seba to nezvládame. Preto potrebujeme pomoc zhora. A tak prosme všemohúceho Boha, aby nám dal dostatok múdrosti, aby sme my boli dobrým vzorom pre nám zverených. Aby sme my neboli nehodní, keď iným kážeme. Prosme o múdrosť od Toho, ktorý pre nás chce len to najlepšie. Prosme o trpezlivosť od toho, ktorý bohate rozdáva. A buďme príkladní vychovávatelia. V tom nech nám pomáha Ten, pre ktorého nie je nič nemožné. Amen