Kázeň na 4.nedeľu po sv. Trojici (23.6.2013, BA – Veľký kostol)Ján 8, 3 – 11
Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.
Milé sestry, drahí bratia!
Ľudský život sprevádzajú rôzne kamene. Kamene, ktoré hrajú rôzne role v našom živote. Kamene, s ktorými sa stretávame vždy znova a znova.
Kamene, ktoré môžu byť prínosom, ale ktoré môžu byť aj negatívom.
Napríklad, ak nám nejaké kamene ležia v žalúdku, ktoré nás ťažia, dokážu mám narobiť veľké problémy. Cítime bolesť a akútne to potrebujeme nejako riešiť.
Na druhej strane, ak niekto pred nami vysloví: Spadol mi kameň zo srdca. Hneď nám je jasné, že vyriešil nejaký problém, ktorý ho dosiaľ ťažil, ktorý mu ležal na srdci. A tak spolu s ním sa môžeme tešiť z jeho úspechu.
Kamene majú v sebe mnoho dobrého. Budujú, prinášajú niečo nové. Vďaka nim môžu vznikať nové mosty, domy, ulice…
No, kamene majú v sebe aj niečo zlé: Môžu ležať na ceste, kde blokujú istý prechod a my sa nevieme dostať na miesto, kde sme chceli. Alebo kameňom môžeme ublížiť. Ak kameňom hodíme do niekoho z nenávisti, z beznádeje, alebo zo zúfalstva, môžeme ich silou spôsobiť bolesť, ba možno aj smrť.
Kameň, kamene hrali veľkú rolu aj v našom prečítanom kázňovom texte. A tak prenesme sa na chvíľu do doby a do situácie, o ktorej sme počuli. Predstavme si, ako to vtedy, tam v Jeruzaleme mohlo prebiehať. Ako zákonníci a farizeji, učitelia Božieho zákona a zbožní muži, prichytili jednu ženu pri cudzoložstve a teraz ju obviňujú a chystajú sa ju ukameňovať. Majú v pláne hodiť kameň do ženy, ktorá zhrešila. Každý jeden, ktorý tam bol, bol pripravený na tento skutok.
Ale, prečo to robia? Prečo takáto krutá reakcia? Lebo v starom zákone je to tak napísané. Mojžiš to tak prikázal: Koho pristihnú pri cudzoložstve, pri nevere, ten si zaslúži trest. Kto poruší zákon, ten neľútostne, bez milosti, musí za to zaplatiť. Takto to stojí v zákone, príkazoch starého zákona a tie nemožno obísť. Zákon jasne prikazoval, aby takúto hriešnicu ukameňovali. Veď neverou svojmu manželovi prestúpila šieste Božie prikázanie. A preto odplata za jej hriech bola jasná – smrť. Poriadok predsa musí byť.
Bratia a sestry, áno, poriadok musí byť.
Zákony chránia náš život, naše spolužitie s ostatnými ľuďmi. Dávajú nám pocit bezpečia a istoty. A je správne ich dodržiavať, napĺňať. No, tu sa vynárajú otázky: naozaj nás zákony stále chránia? Nestávajú sa niekedy zamrznutou, nemennou formou? Neubližuje niekedy dodržiavanie zákona viac slabému, bezmocnému človeku, akoby mu pomohol? Zákony sú pre človeka alebo človek pre mŕtvu literu zákona?
Mnohokrát sa stáva, že zákony neberú ohľad na individuálnu osobu. A tak neľudské zákony neraz ničia ľudský život.
Musíš dodržiavať sabbat, odznelo neraz v tej dobe. Musíš zachovávať zákon! A čo na toto dodržiavanie zákona hovorí Ježiš? Bola sobota ustanovená pre človeka, alebo človek pre sobotu?
Preto aj reakcia Ježiša, keď priniesli nahnevaní zákonníci túto ženu k nemu, bola zaujímavá, prekvapujúca, vôbec neočakávaná. Dobre pozná zmýšľanie zákonníkov a farizejov. Dobre vie, o čo im ide. Oni chcú len za každú cenu naplniť zákon a nevidia slabého, zničeného človeka. Chcú vyskúšať aj jeho samotného. Jeho postoj k danej veci. Ale, On sa nenechá nimi chytiť do pasce. Dobiedzajú, pokúšajú: Tak, čo ty – Ježiš – čo na to povieš? Je toto v poriadku? Ako sa ako učiteľ zachováš? Čo povieš?
Ale, Ježiš mlčí. Až po chvíľke ticha zdvihne svoj pohľad a vysloví vážne slová: “Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.” Kto nikdy nič zlého vo svojom živote neurobil, kto nikdy nič zlého nepovedal, kto nikdy na nič zlého nepomyslel, ten nech vezme do ruky kameň a ten nech vykoná skutok, ten nech zadosť učiní zákonu. Tak hovorí Ježiš v našom príbehu k ľuďom.
A čo sa stalo? Tieto slová zaskočili odhodlaných sudcov. Všetci, naozaj všetci, jeden za druhým, pustili kamene zo svojich rúk. Kamene jeden za druhým padali na zem. A ľudia, ktorí pred malou chvíľkou kričali a obviňovali, teraz so sklopenou hlavou, s výčitkami svedomia, s pocitom viny odchádzajú jeden po druhom. Všetci boli vinní vo svojom živote. Každý z nich sa dopustil nejakého hriechu. Každý z nich si uvedomil: áno, aj ja som hriešny. A nemám právo vidieť triesku v oku druhého, bez toho, aby som videl brvno vo vlastnom oku. Nemám právo obviňovať, alebo odsúdiť.
Bratia a sestry, každý z nás sa občas veľmi rád postaví do role zákonníkov a farizejov. Do role zbožných ľudí, kedy dokážeme poukázať na chyby, slabosti, hriechy ďalšieho človeka. Aj my obrazne berieme tvrdé kamene do svojich ruky a sme pripravení zaútočiť so slovami: „Ty si vinný”! „Ty za to môžeš!” A akosi nám to aj pohladí naše svedomie, naše ego, keď môžeme prebrať túto úlohu. Upevňuje sa naše sebavedomie, že iný je na tom horšie, ako ja. Že jeho poklesky sú väčšie, ako tie moje.
Ale tu sa každý z nás musí na moment zastaviť. A musí si sa rozpamätať na slová: Nesúďte, aby ste neboli súdení! Radšej buďte milosrdní!
Uznajme sami pred sebou, že aj my mnohokrát ubližujeme. Uznajme sami pred sebou, že aj my chtiac, nechtiac konáme to, čo nie je správne. Buďme čestní pred Bohom, pred ľuďmi, i sami pred sebou a nehrajme sa na hrdinov. Majstrov sveta, ktorý sú bez hriechu. Pochopme, že všetci sme na jednej lodi. To je Ježišovo posolstvo. To je jeho evanjelium pre nás a pre naše životy. Aj dnes, keď budeme pristupovať k spovedi pred Večerou Pánovou úprimne, čestne, pozrime na svoje životy. A s pokorou v srdci aj my uznajme svoju vinu, ktorej sme sa neraz dopustili.
No, bratia a sestry, náš príbeh sa neskončil odchodom zbožných mužov. Ale, pokračuje dialógom Ježiša a obvinenej ženy. Keď ostali na mieste činu len oni dvaja. A v tejto chvíli sa Ježiš pozrel na ustráchanú ženu a opýtal sa jej: “Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?” Odpovedala: “Nikto, Pane!” Nato jej povedal: “Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš!” Tvoj dlh je odpustený! Kameň bolesti, kameň odsúdenia je z tvojho srdca odstránený. Tvoje srdce môže biť znova. Môžeš žiť slobodne. Máš novú príležitosť, aby si svoj život režírovala inač, ako doteraz. Ži svoj život znova, s odpustením, s vďačnosťou, so zodpovednosťou, v pokoji. Všetci, ktorí ťa chceli súdiť, sú preč. Nikto tu nie, kto by ti chcel ublížiť. Máš šancu začať znova a lepšie! Nie je neskoro! Minulosť uzavri, nech ťa nebrzdí. To, čo si urobila, je ti odpustené. Hľaď do budúcnosti s novou perspektívou. Hľaď do budúcnosti s novou výzvou. Vytváraj nový život. Boh ťa prijíma takú, aká si, s celou tvojou históriou života. Nech si ľudia hovoria, čo chcú. Ty, však môžeš na sebe pracovať a môžeš zmeniť seba a svoj život. Si stále na ceste, ktorá ešte neskončila. A preto ži svoj život v láske, milosrdenstve, spravodlivosti, v odpustení. Ži ho ináč, ako doteraz.
Ježišovo posolstvo, bratia a sestry, nie je evanjeliom o treste smrti, ale je evanjeliom života. Aj nám dnes znejú Jeho slová, že môžeme k nemu prísť takí, akí sme. So všetkým, čo je pre nás charakteristické. Aj nám pri Jeho stole milosti a odpustenia znejú slová: Kamene hriechu padli na zem. Tvoja minulosť je uzavretá, nech bola akákoľvek. Ty môžeš vstať a začať úplne nový život. Aj tebe znejú slová, ako kedysi žene hriešnici: “Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš!” Viera tvoja ťa zachránila a chráni, úmyselne viac nehreš, milosť Božia nech je s tebou, choď v pokoji! Amen