Kázeň na 6. pôstnu nedeľu – Kvetná nedeľa, 9.4.2017

Ondrej Prostredník
Kvetná nedeľa, 9. apríla 2017, Veľký kostol, Kantátové Služby Božie – Markove pašie

Text: Lk 22,31-35
Pán, Hospodin, mi dal jazyk učených, aby som vedel unaveného posilniť slovom. Ráno čo ráno mi prebúdza ucho, aby som počúval ako učeníci. Pán, Hospodin, mi otvoril ucho a ja som sa nebúril, späť som neustúpil. Chrbát som nastavil tým, čo bili, a líce tým, čo mi trhali bradu, tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. Pán, Hospodin, mi však pomáha, preto nebudem potupený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že nebudem zahanbený. Blízko je ten, čo mi vymôže spravodlivosť. Kto chce so mnou viesť spor? Postavme sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne! Hľa, Pán, Hospodin, mi pomáha, kto ma obviní? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, mole ich zožerú.

Posolstvo Kvetnej nedele je posolstvom o napätí dvoch veľkých tém: triumf a poníženie, alebo sláva a pokora. Ježiš Nazaretský prichádza do Jeruzalema. Má to byť triumfálny príchod v sláve. V spoločnosti to vrie. Predstavitelia náboženského a spoločenského života čelia vážnej kritike. K slovu sa hlásia aj extrémisti. Vraj legitímni predstavitelia národa a náboženstva nebránia dostatočne zvrchovanosť krajiny. Vraj sú tolerantní voči cudzej úpadkovej kultúre šíriacej sa zo západu. Vraj bez boja odovzdávajú príliš veľa národných právomocí cudzej politickej moci. Vraj hrozí, že čistá tradícia národa a náboženstva bude vymazaná z dejín, ak to takto pôjde ďalej. – Musí sa to zmeniť. Boh sa musí ujať svojich verných. Musí zasiahnuť. Musí poslať svojho pomazaného! Veď to zasľúbil.
A skutočne – odrazu je tu ktosi, kto by ním mohol byť. Očakávaný mesiáš prichádza, aby sa ujal vlády. Oči ponížených a tých, ktorým svet upiera spravodlivosť hľadia na neho. Atmosféra v meste je nabitá nádejou na veľké zmeny. Všetci sú presvedčení, že tento muž zjedná nápravu, „prejaví silu svojím ramenom; rozptýli tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú; mocnárov zosadí z trónov a povýši ponížených, hladných nasýti dobrotami a boháčov prepustí naprázdno.“ (Lk 1,51-52) Tak to vyjadruje dobová poézia, ktorá sa premietla aj do známeho magnificatu. Vo vzduchu sa miesia veľké spoločenské a politické očakávania rehabilitácie národa a náboženstva s celkom osobnými túžbami po spravodlivom a pokojnom živote bez strádania. Zdá sa to byť na dosah. Ten, kto to môže urobiť, prichádza. Kto by mu nevolal na slávu? Kto by nejasal?
A predsa ten, na ktorého sa upínajú oči všetkých, príchod v sláve odmieta. Pri svojom príchode volí symboly, ktoré sú veľavravné. Neprichádza na koni. Nesprevádza ho armáda. Ježiš z Nazareta sa celým svojím účinkovaním hlási k úplne zabudnutej predstave mesiáša. Tej izaiášovskej. Boj o nápravu človeka a pokrivených vzťahov medzi ľuďmi a ich spoločenstvami sa nevyhráva frenetickým pokrikom na slávu, ani burácajúcim volaním do boja, ani zástupmi vojsk so zbraňami. Človeka možno zmeniť len pokorou, len bezpodmienečným uznaním Božej zvrchovanosti.

To je teda víťazný program Mesiáša Ježiša: 1. Posilňujúce slovo 2. Odolnosť v utrpení 3. Priznanie spravodlivosti.

1. Posilňujúce slovo.
„Pán, Hospodin, mi dal jazyk učených, aby som vedel unaveného posilniť slovom. Ráno čo ráno mi prebúdza ucho, aby som počúval ako učeníci. Pán, Hospodin, mi otvoril ucho a ja som sa nebúril, späť som neustúpil.“
Žijeme v dobe inflácie slova. Mediálny trh je presýtený informáciami. Strácame orientáciu v tom, čo je pravda a čo manipulácia. Dôsledkom je to, že rastie nedôvera ľudí v slovo. Hoci moderné elektronické médiá uľahčujú a zrýchľujú prístup k faktom, ľudia sú stále náchylnejší uveriť lžiam. Napriek rozvinutej vede a pokročilému poznaniu sa spoločnosť topí v klamstvách, polopravdách a v zavádzaní. Vznikajú najrôznejšie služby, ktoré nám chcú pomôcť overovať si tvrdenia politikov alebo odhaľovať tzv. „hoaxy“ – lživé senzačné informácie. Napriek tomu mnohí ľudia dávajú prednosť klamstvu. A keď ich konfrontujete s tým, že šíria nepravdy, tak vás odzbroja úžasným eufemizmom – sú to vraj „alternatívne fakty“.
Zdá sa, že rôzne spoločnosti vždy čelili podobnému problému. Diagnostikuje ho vlastne aj prorok Izaiáš. Preto hovorí o liečivej sile slova. Toto slovo má byť slovom tých, čo sa učia. A neprestávajú sa učiť. Ráno čo ráno sa zobúdzajú, aby prehlbovali svoje poznanie. Schopnosť učiť sa označuje Izaiáš ako dar Boží – Pán, Hospodin, mi otvoril ucho. Učenie je proces zbierania informácií a ich kritického triedenia. To je slovo učených, ktoré posilňuje unaveného.
Krízy spoločnosti v dejinách ľudstva rozuzľovali vždy len ľudia, ktorí do zmätku povier a lží prinášali pravdivé slovo poznania. Naopak nevedomosť, dezinformácie a zavádzanie boli a sú výsadou ľudí, čo spoločnosti vháňajú do nenávisti a vražedných vojen.
K pokornej moci slova sa napriek frenetickému pokriku na slávu hlási aj Mesiáš Ježiš z Nazareta. Volá k nemu aj nás. Volá nás, aby sme ho nasledovali ako učeníci. Byť učeníkom neznamená byť nekritickým preberačom dogiem, ktoré ktosi kedysi sformuloval. Byť učeníkom znamená vstupovať do dialógu so slovami svojho učiteľa. Konfrontovať ho s vlastnou skúsenosťou, vlastnou perspektívou, vlastným poznaním. Slovo, ktoré vzchádza z kritického procesu učenia, je Božím darom. Je slovom, ktoré posilňuje. Žiadne magické odriekanie a opakovanie posvätných formuliek, ktoré nám niekto naservíruje. To, čo aj dnes v našej situácii inflácie slova potrebujeme, čo dnes posilní unavených, je poznanie – každý deň nanovo získané s námahou a preskúšané kritickým skúmaním.

2. Odolnosť v utrpení
Izaiáš ďalej píše: Chrbát som nastavil tým, čo bili, a líce tým, čo mi trhali bradu, tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. Pán, Hospodin, mi však pomáha, preto nebudem potupený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že nebudem zahanbený.
Aj túto črtu nachádzame naplno rozvinutú v pôsobení Mesiáša Ježiša z Nazareta. Pašiové príbehy ju zdôrazňujú. Myšlienka neprotivenia sa zlému, ktorá je formulovaná v Ježišových rečiach na vrchu, je poslednými hodinami Ježišovho života doložená ako jeho reálna prax.
Zdá sa nám to nepochopiteľné, sebazničujúce. Takéto konanie predsa nemôže byť modelom. Možno aj preto sú nám sympatickejší hrdinovia, ktorí sa nevzdávajú bez boja. Možno aj preto spoločnosťou hýbu skôr tí, čo volajú heslá spravodlivej pomsty. Alebo tí, čo mobilizujú do boja. Túžba nosiť zbraň, vedieť sa biť, cvičiť sa v kontaktnom boji muž proti mužovi, patriť do skupiny polovojenskej domobrany – to všetko sú trendy, ktoré v našej spoločnosti nadobúdajú na sile.
Ježiš koná inak. Je modelom na prvý pohľad iracionálneho konania. A predsa je to konanie, ktoré má svoju hlbokú vnútornú logiku. Začarovaný kruh reaktívneho násilia sa nedá prerušiť inak, len tým, že proti sa nemu postaví odzbrojujúce nenásilie. Evanjeliá nám stavajú pred oči túto črtu Ježišovho konania ako reálnu cestu. Tým povyšujú jeho dobrovoľnú martýrsku smrť na kríži na vykupiteľský čin.
Jeho vykupiteľská sila však nie je v spoliehaní sa na akési jej magické pôsobenie. Je opäť v nasledovaní. Je v odvahe konať ako on a odzbrojovať násilie nenásilím. Je v presvedčení, že láskavé slovo je viac ako právo nosiť zbraň; že cvičenie sa v znášaní urážok a výchova k pokojnému riešeniu konfliktov zachráni viac životov ako tréning boja.

3. Priznanie spravodlivosti.
Izaiáš zakončuje týmito slovami: Blízko je ten, čo mi vymôže spravodlivosť. Kto chce so mnou viesť spor? Postavme sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne! Hľa, Pán, Hospodin, mi pomáha, kto ma obviní? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, mole ich zožerú.
Hodnota učeného slova a hodnota nenásilného odporu má zasľúbenie spravodlivosti. Izaiáš to približuje obrazmi súdneho sporu. Ideál nenásilného konania založeného na moci slova sa opiera o priznanie spravodlivosti samotným Hospodinom. Je to presvedčenie, že takéto konanie je Božia vôľa. Je to vyjadrenie istoty, že to je Boží zámer s ľuďmi. Totiž, aby zmätok okolo seba, ktorý im pôsobí úzkosť, prekonávali múdrosťou, učením sa, argumentovaním, hľadaním pravdy a nie vzájomným násilím, ktoré vedie do pekla vojen.
To je odkaz toho, čo odmieta slávu a v pokore vstupuje do Jeruzalema. Božia spravodlivosť je na strane trpiaceho Mesiáša. Preto má jeho vykupiteľský skutok moc získať spravodlivosť tým, čo ho nasledujú.
Nie náhodou pašiové deje inšpirovali ľudí naprieč dejinami. Najmä ich úžasné umelecké spracovania sú esenciou moci, ktorú prináša víťazný mesiášsky program Ježiša z Nazareta: 1. Posilňujúce slovo 2. Odolnosť v utrpení 3. Priznanie spravodlivosti. Amen.