Kázeň na Nedeľu Cantate, 3.5.2015

Anna Polcková
Text: Matúš 21,14-17
Tu pristúpili k Nemu v chráme slepí, chromí a uzdravoval ich. A keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré činil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosana Synovi Dávidovmu! – namrzeli sa a povedali Mu: Či počuješ, čo títo hovoria? Ježiš im odpovedal: Áno! Či ste nikdy nečítali: Z úst nemluvniatok a kojencov pripravil si si chválu? Nato ich opustil, odišiel z mesta do Betánie a tam prenocoval.Milí bratia, milé sestry,
po triumfálnom vstupe do Jeruzalema ide Ježiš do chrámu. Podľa podania Matúšovho evanjelia tu zruší obchodníkom predajné miesta a vyženie ich. Svoj hnev zacieli na tých, ktorí svojich blížnych vykorisťujú – a robia to v mene náboženstva, v mene Božom. Ježiš neznáša, keď sú zneužití jednoduchí ľudia, keď niekto na ich úkor profituje.
Prečítaný kázňový text nadväzuje na správu o vyčistení chrámu.
4. nedeľa po Veľkej Noci je nedeľou pomenovanou „cantate“ – spievajte. V našom cirkevnom zbore je nedeľou cirkevnej hudby. Tým, že v našom zbore kladieme na hudbu veľký dôraz, sa hlásime k tradícii našej cirkvi a pripájame k múdrym vodcom v histórii nášho zboru. Za hudobné stvárnenie Služieb Božích vďačíme aj dnešným hosťom.
Luther tvrdí: „Hudba je najlepšie umenie. Zaháňa smútok.“ Do toho, aby sme sprostredkovali dar hudby v prepojení s evanjeliom, vkladáme veľa úsilia a financií. Robíme tak v presvedčení, že tieto vzácne dary v nás prebudia túžbu po úprimnom pokání a zmene toho, čo náš život obmedzuje a pripravuje o radosť.
Stať o vyčistení chrámu pokračuje správou o tom, že Ježiš uzdravoval. Z chrámu nevyhodil všetkých. Odišli len tí, ktorí nemali čisté svedomie.
Ježišov hnev nie je nekonštruktívny. Nezostáva pri ničení, rúcaní falošného. Zmenu uskutočňuje. Tým, ktorí sú v núdzi, pomáha.
Skutočné osobnosti vedia využiť, prepojiť prísnosť a dobrotu, hnev a lásku. Hnevajú sa, nemôžu ustáť ľudí, ktorí sa pretvarujú a plienia. Hnevajú sa na tých, ktorí bránia uplatňovaniu práva a spravodlivosti. K tomuto hnevu ich vedie láska! Láska, ktorá hľadá spôsob, ako pozdvihnúť, posilniť, kriesiť.
To, že Ježiš v chráme uzdravuje, niektorým ľuďom prekáža. Personál chrámu – veľkňazi a zákonníci sa podľa Matúšovho podania pohoršujú na tom, že uzdravuje – aj na správaní detí, ktoré do chrámu priviedli rodičia.
Niektorí teológovia majú s výkladom tejto perikopy problém. Zdá sa im nepravdepodobné, aby sa deti v hlúčikoch zdržiavali v priestoroch chrámu. Keby to tak bolo, keby boli v chráme kričali, určite by mal kto zasiahnuť a utíšiť ich.
Evanjelista Lukáš o tom hovorí tak, že sa táto scéna odohrala ešte pred vyčistením chrámu na Olivovom vrchu. Tam sú to učeníci, kto Ježiša oslavuje ako Syna Dávidovho a farizeji, ktorí sa pokúšajú umlčať ich. Žiaci Rabbiho bývali totiž označovaní ako jeho deti. Preto niektorí predpokladajú, že Matúš aj Lukáš opisujú tú istú udalosť, a že sa aj v tomto texte jedná v skutočnosti o učeníkov, nie o deti.
Je však vždy možné, že to deti boli. V chráme sa totiž v ten deň odohralo to, čo sa tam nedialo bežne. To, že obchodníci museli odísť, čo iste sprevádzali búrlivé reakcie, to, že tu Ježiš uzdravoval chorých, muselo byť pre všetkých zúčastnených prekvapením. Šokom. Preto by práve takáto atmosféra umožňovala aj voľný pohyb a spontánne reakcie detí.
Evanjelista tvrdí, že deti pokrikujú: „Hosana Synovi Dávidovmu“, presne – doslovne to, čo volali zástupy, keď Ježiš vchádza do mesta na osliatku.
Deti museli byť pritom, lebo odkiaľ by nabrali
také presné formulácie? Ešte stále majú v ušiach to, čo počuli.
Deti napodobňujú, čo im niekto ukáže. Deti hovoria a spievajú, čo im hovoria a spievajú dospelí. Deti v chráme opakujú to, čo počúvali. Cítia, že prítomnosť Ježiša je niečo, čo je pre ich rodičov veľmi významné, čo ich nadchlo. Preto to, čo sprevádzalo slávny vstup tohto muža do Jeruzalema, opakujú. Jedno dieťa zrejme začalo, a ostatné sa pridali.

Bratia a sestry,
aj pre nás je v živote dôležité, aby spoločnú oslavu Boha, víťazstva života nad smrťou, víťazstva pravdy nad šikanou, mal kto začať! Nie je to jednoduché. Je to niekedy riskantné.
Existuje okolo nás veľmi veľa vecí, ktoré sú zrelé na zmenu. Znášame, trpíme, desíme sa zneužitia moci, vydierania, korupcie, mobbingu. Ale naša najväčšia bieda je v tom, že nemá kto podnietiť zmenu. Niet nikoho, kto by sa odvážil problém nielen vidieť, ale aj pomenovať. Niet toho, kto by bo ochotný vziať na seba riziko, že sa k nemu nikto nepridá a on výjde na posmech. .
Niekto však môže začať!  Ako jednotlivec, ale aj ako spoločenstvo. Aj náš zbor sa snaží tvoriť zmeny – v oblasti nového pochopenia a interpretácie bohoslužobných poriadkov, uvedomuje si potrebu otvoriť dlho tabuizované témy kresťanskej etiky. Ale sú kresťania, ktorí sa na ne pozerajú s nedôverou a podozrievaním nevernosti Bohu a Písmu.
Vždy je jednoduchšie ostať v tom, čo je zaužívané, poznané, bezpečné, vytvoriť si spoľahlivé obranné mechanizmy na to, aby sa nás vlastná bieda, aj bieda iných nedotýkala tak bolestivo.
Ostať mlčať, alebo naučiť sa odôvodňovať svoju pasivitu citovaním biblických veršov spravidla vytrhnutých z kontextu – bez ochoty porozumieť tomu, čo ľudí trápi, nemôže byť v súlade s Ježišovým uzdravením bolestí nášho sveta.
Témy a bolesti ukrivdených a vyhorených, ktorí sú sami príliš slabí na to, aby sa vedeli brániť útokom, posmechu a vydieraniu, sa dajú aj dnes podľa vzoru zákonníkov a veľkňazov ignorovať. Ale zodpovednosti pred Bohom za to, aké podmienky, aké prostredie ľuďom okolo seba vytvoríme, sa takto nezbavíme.
Na to, aby v našom svete prišlo k uzdravujúcim zmenám, mentorovanie nestačí. Je potrebné vytvoriť priestor, kde by mohol byť v kontakte s Bohom, a súčasťou spoločenstva naozaj každý. Nielen tí, ktorí sa javia zbožní.
V tejto súvislosti vnímame v cirkevnom zbore ako dôležité urobiť všetko, čo je z našej strany možné, aby sa služby Božie mohli stať zážitkom, ktorý budeme vyhľadávať. Zážitkom, ktorý pôsobením slova a hudby na náš rozum, ale aj cit, otvorí cestu Božiemu pôsobeniu. A to, veríme, neostane neúčinné! Už 1. kniha Kronická prináša správu o tom, že sa hudobníci pre bohoslužby špeciálne školili.
Deti, mladí ľudia, ale aj tí, ktorí sa zo zásady nemôžu a nechcú prispôsobiť predstieraniu, že je vlastne všetko v poriadku, tí, ktorí sú nároční a kritickí, vzbudzujú strach, obavy. Nároky, ktoré prinášajú, a nutnosť zmien, ktorá z nich vyplýva, sú pre mnohých nepohodlné a …neakceptovateľné.
To, čo sa deje v chráme, veľkňazov a zákonníkov vyrušuje. S pohoršením sa obracajú na Ježiša a pýtajú sa: „Počuješ, čo títo hovoria?“ Za touto otázkou je apel: napomeň ich, nech zmĺknu, nech sú spôsobní a slušní.
Ježiš pánom v chráme odpovedá len protiotázkou: Či ste nikdy nečítali – „z úst nemluvniatok a kojencov pripravil si si chválu?“ Slová, ktoré cituje z 8. žalmu, kňazi a zákonníci veľmi dobre poznajú, len uplatniť ich nevedia.

Bratia a sestry,
krátky text z Matúšovho podania Ježišovej služby v chráme nás povzbudzuje, aby sme vedeli byť ako deti. Vedie nás k tomu, aby sme sa odvážili byť tými, ktorí veci pomenúvajú jasne a pravým menom aj za cenu nepochopení a pohoršenia.
Všetci dávame najavo to, čo plní naše vnútro – lebo z plnosti srdca hovoria ústa. Deti hovoria priamo a jasne len to, čo im dospelí vštepujú. Bolo by prospešné, keby sme si všímali, čo vkladáme do vnútra našim deťom – ako rodičia, starí rodičia, učitelia, farári. Nie všetko, čo deti kričia, je dobré a správne. Deti vedia byť aj bezohľadné, surové. Ale to, čím žijú, čo pokladajú za hodnotné, nemajú sami zo seba. Zrkadlia len to, čo odpozorovali, odpočúvali.
Je teda našou úlohou vplývať na nich tým, čo sami považujeme za dobré, vštepiť im kvalitný repertoár. V hudbe, ale aj v hodnotách, ktorými sa budú môcť v živote riadiť.
Naše úvahy o tom, že deti sa pre to, čo sa im bude v budúcnosti páčiť, rozhodnú samé, je náš alibizmus. To, čo si budú o sebe, o ľuďoch, o svete a živote myslieť, záleží od nás.
Dnes väčšina rodičov nemôže skontrolovať, čo sa deti denne naučia, odpozorujú z TV a internetu. Ale vždy je a bude dôležité, aký obraz im popri tom virtuálnom ponúkneme ako skutočnosť, čo – bez toho, aby sme o tom veľa hovorili – pred nimi žijeme.
Chválospev nie je len vecou spevu. Je vecou nášho prejavu, postoja k ľuďom.
Keď sa vzdáme roly tých, ktorí už vedia všetko, keď pripustíme, že sa podmienky života menia, že ľudí okolo nás zraňujú vždy iné veci, zistíme, že musíme byť neustále hľadajúcimi a skúmajúcimi. Môžeme byť deťmi aj v dospelosti.
A ak to v dokážeme, stane sa náš krik predpokladom pre uzdravenia. Talenty, vzdelanie, kompetencie a zodpovednosť máme na to, aby sme sa tomu uzdraveniu jednoducho otvorili. S pokorou, ale aj s vďačnosťou a radosťou.

Amen.

Pane Ježiši Kriste,
ďakujeme za slovo, ktoré prináša nádej pre dobré zmeny.
Aj my potrebujeme Tvoje uzdravenie od všetkého, čo nás trápi, čo vedome alebo nevedome skrývame pred sebou, pred Tebou aj pred inými.
Osloboď, očisti nás od pokrytectva, od predstierania zbožnosti. Očakávame, že potvrdenie našej dobroty nám zabezpečí zásluhy pred Tebou aj pred ľuďmi, že povedie k naplneniu toho, čo nám chýba. Ukáž nám, Pane, že cesta k uzdraveniu tadiaľ nevedie. Odpustenie toho, čím sme ostali ukrivdení, uzdravenie od viny a hanby, je Bože, u Teba, pomôž nám pochopiť, že si ho nemôžeme vynucovať od ľudí. Odpusť, ak je naša ochota pomáhať len obchodom, v ktorom nám viac záleží na tom, čo získame ako na to, čo dáme.
Prosíme o odvahu povedať pravé slovo v pravý čas, uniesť riziko nepochopenia. Chráň nás pred tým, aby sme svoju zbabelosť, ktorou sa vyhýbame riešeniu dôležitých problémov, považovali za cnosť.
Buď s nami, aby sme vedeli rozlíšiť, kedy môžeme byť spontánni a priami ako deti, a zároveň dospelými pri hľadaní vhodných možností na to, aby mohli byť nové riešenia uskutočnené.
Prosíme za všetkých ľudí, ktorí vo svete trpia:

  • za obete zemetrasenia v Nepále: za tých, ktorí stratili svojich blízkych, domovy, a sú vystavení neistote a nedostatku. Zmiluj sa nad nimi a pomôž im nezúfať.
  • za ľudí, ktorí opúšťajú svoje krajiny v snahe nájsť si dôstojné miesto pre život, za migrantov, ktorí sú vždy v ohrození života. Prosíme za všetkých, ktorí priamo alebo aj nepriamo nesú zodpovednosť za vývoj situácie, aby hľadali riešenia.
  • Prosíme za ľudí, ktorí nemajú základné podmienky pre život, jedlo, zdravotnú starostlivosť, prístup ku vzdelaniu a prácu, pomôž im, aby neprestali dôverovať Tvojej pomoci a našej spolupatričnosti – a aby sa dožili, že táto ich dôvera nebola márna.

Amen.