Kázeň na Pamiatku reformácie, 28.10.2018

Jakub Pavlús
Pamiatka reformácie, 22. nedeľa po Svätej Trojici, 28. 10. 2018, Veľký kostol

Text: Mat 5, 1-12
Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch, sadol si a jeho učeníci pristúpili k nemu. Prehovoril a začal ich učiť: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť. Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu. Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.

Milí priatelia,

Prišiel som medzi vás ako hosť zo zahraničnej ekumény, a mal by som vám asi zablahoželať. To sa predsa patrí, zablahoželať, keď sa človek, alebo ľudské spoločenstvo ocitá na akomsi míľniku.
A Slovenskí evanjelici sa ocitli na pomyselnom prahu čohosi nového. Je predsa po voľbách, a i keď musíte počkať do konca apelačnej doby, predsa len cítiť vo vzduchu napäté očakávanie čohosi nového. Čakáme. Niektorí radostne, iní radšej s veľkou dávkou opatrnosti, či vôbec a ako sa bude profilovať nové vedenie cirkvi.
To ale nie je jediný dôvod pre zdvorilé blahoželanie. Súčasné napätie v cirkvi, ale aj v spoločnosti sa, skoro až symbolicky, odohráva na pozadí osláv 501. výročia Lutherovej reformácie a stého výročia vzniku československej republiky.
Oba tieto míľniky sú v našich dejinách neprehliadnuteľné. Pripomínajú nám, že túžba po slobode, zodpovednosti, spravodlivosti, rovnako ako neustále hľadanie pravdy majú zmysel a hoci sa niekedy spájajú s nemalými obeťami, môžu priniesť dobré výsledky.
Naviac, k blahoželaniu, či blahoželaniam nás priamo navádza aj evanjelium.
Pri spomienkach na významné udalosti našich dejín, ale aj pri existenciálnom očakávaní čohosi nového sa dnes môžeme a máme inšpirovať predovšetkým slovami Ježiša, nechať sa nimi viesť a transformovať.
Ak by sme teda dnes, podobne ako učeníci vystúpili s Ježišom na vrch, trebars na neďalekú Kolibu, či Kamzík a spolu s nami by tam prišli zástupy zvedavcov, akoby asi znelo Ježišove blahoželanie?
Možno by povedal: „Šťastní tí z vás, ktorým politické ťahy, falošné masky a boj o moc v cirkvi nejdú do hlavy, lebo vám patrí nebeské kráľovstvo. Závideniahodný je život tých, ktorí sa nehanbia za slzy radosti či smútku, len oni nájdu útechu. Šťastní sú tí medzi vami, ktorí sú úplne bezbranní, im patrí moc a nie tým, ktorí ju zneužívajú. Šťastní tí z vás, ktorí túžia po spravodlivosti, lebo vaše túžby sa vyplnia, nie túžby tých, ktorí túžia po pomste.
Závidenia hodný je život milosrdných, hoci ich mnohí pokladajú za naivných slniečkarov, lebo oni sami dôjdu milosrdenstva. Šťastní tí, ktorí nenosia masky ale žijú autenticky, hoci nespĺňajú normy a vybočujú zo stereotypov, lebo oni uvidia Boha. Šťastní sú tí, ktorí aktívne vytvárajú pokoj, ktorí v nepokojných časoch nepodliehajú strachu, a nešíria paniku, budú nazvaní Božími synmi.
Závideniahodný je život tých z vás, ktorých prenasledujú pre spravodlivosť, lebo im patrí kráľovstvo nebies. Šťastní ste, ak vám komplikujú život, volajú vás na koberčeky, odoberajú vám kánonické misie, súhlasy k voľbe, ohovárajú vás, prinútia vás rezignovať, démonizujú a nálepkujú pred ľuďmi, radujte sa z toho, lebo v nebesiach máte hojnú odmenu. Veď takto prenasledovali reformátorov, ktorí boli pred vami.“

Možno si poviete, že je to zvláštny typ blahoželania. Máte v zásade pravdu. Nie je totiž určené konkrétnej skupine, ale skôr určitému druhu ľudí. Tak ho Ježiš myslel pôvodne a ja som presvedčený o tom, že nie je nutné túto skutočnosť meniť.
Veď Ježišove blahopriania – to nie sú žiadne zdvorilostné frázy určené niekoľkým vyvoleným. Keď doznejú, prinesú obvykle viac otázok, než odpovedí.
Ježiš totiž nečakane blahoželá tým, ktorým by ani svet, ani zbožní jeho doby pravdepodobne neblahoželali. V ľudských očiach si predsa ocenenie zaslúži predovšetkým úspech. Tí, o ktorých hovorí Ježiš však úspešní nie sú, aspoň nie podľa ľudských merítok. Úspech sa aj dnes, podobne ako za čias Ježiša meria množstvom majetku, ocenení a spája sa skôr s úsmevom, než so slzami.
Ježiš ale blahoželá tým, ktorých mnohí pokladajú za bláznov, naivných rojkov, slniečkarov, či nepoužiteľných tým, ktorým by mnohí prinajlepšom, ak by si ich vôbec všimli, vyjadrili úprimnú sústrasť. Veď kto by dnes blahoželal plačúcim, chudobným v duchu, tichým či milosrdným? A kto by chcel patriť medzi nich? A tí, ktorí bojujú za spravodlivosť a pokoj? Dnes o nich len sucho skonštatujeme, že túžia po mediálnej pozornosti, nevedia taktizovať a milosrdným zas radi pripomenieme, že za dobrotu sa u nás chodí akurát tak na žobrotu.
Títo všetci k nemu však majú bližšie, než by sme očakávali. Ježiš o nich hovorí ako o tých, ktorých príklad je hodný nasledovania, ako o šťastných a závideniahodných, pretože svojim konaním a svojim spôsobom života majú potenciál priniesť pokoj do celého spoločenstva.
A skutočné upokojenie, to je niečo, čo by som vám, evanjelikom na Slovensku prial. Nie len ako jednotlivcom, ale predovšetkým ako celému spoločenstvu. Pokoj, ktorý sa spája s odpustením, skutočným záujmom o blížneho, v ktorom strach a zastrašovanie nemajú miesto.
Priznávam sa totiž, že keď sa ma ako Českobratrského evanjelického farára niekto z kolegov, či veriacich spýta, či sledujem dianie u vás v cirkvi, tak musím priznať, že aj napriek úprimnej snahe porozumieť mu, sa v ňom strácam.
Vôbec nechápem, prečo skupiny ktoré samé seba chápu ako reformátorov neštítia používať proti odchádzajúcemu vedeniu taktiky, ktoré roky predtým kritizovali ako spiatočnícke. Takto sa podľa mňa dialóg vedúci k zmiereniu nezačína. Ježiš predsa blahoslaví milosrdných a tých, ktorí túžia po spravodlivosti, nie tých, ktorí nemilosrdne prahnú po odstavení nepriateľov – a je jedno, na ktorej strany pomyselnej barikády stoja. Milosrdní a bezbranní iste riskujú, že ich ľudia vysmejú. Ježiš ich však blahoslaví.
Uznávam ale, že tvoriť pokoj, upokojovať spoločenstvo ktorého členovia sa po rokoch života v strachu a obavách o pevnú pôdu pod nohami pozerajú jeden na druhého cez prsty, to nie je vôbec jednoduchá úloha. Človek v takejto situácií skrátka musí ísť „s kožou na trh“ ako to pripomína aj profesor Nandrásky, keď píše: „Tvorcami pokoja však nie sú tí, ktorí si „v záujme pokoja“ sťahujú rolety príbytkov a neozvú sa proti bezpráviu. Naopak, tvorcami pokoja sú tí, ktorí idú s kožou na trh. Trpia, pretože pre lásku k spravodlivosti nevedia mlčať,…“ (Nandrásky, Ježišova Magna charta a súčasnosť, s. 39).
Dnes však v cirkvi často počujeme: „Ja počkám, kým bude po voľbách biskupov, počkám, kým budem ma po farárskych skúškach, potom, keď nebudem bezbranný, sa ozvem proti bezpráviu, budem bojovať za spravodlivosť. Potom začnem žiť autenticky, slobodne a zodpovedne.
Kristus nás však oslobodil, aby sme boli slobodní a žili ako slobodní, v súlade so svojim svedomím, odvolávajúc sa aj v ľudsky nemožných situáciách jedine k nemu samému, spoliehajúc na jeho milosť. Tak sme to počuli v epištole Galatským. Ak teda sme slobodní, nesieme aj zodpovednosť. Už nestačí len čakať, že všetky problémy niekto vyrieši za nás. Kristus nás oslobodil, nie preto, aby sme si len pripomínali jeho slová, a snažili sa s nimi taktizovať, ale predovšetkým preto, aby sme ho nasledovali a snažili sa podľa nich aj žiť. Nedajme sa znova zapriahnuť do otroctva zákona a strachu.
Verím tiež, že vám na Panenskej to nemusím zvlášť pripomínať, hlas vášho presbyterstva zaznie takmer vždy, keď sa deje neprávosť. Prosím, nepoľavujte.
Udalosti reformácie, ale aj vzniku ČSR nám pripomínajú, že tvoriť pokoj, to nie je jednorazová úloha. Že je to výzva, pred ktorou sa ľudské spoločenstvo ocitá neustále. Je to výzva pre spoločenstvo, nie len pre charizmatických vodcov.
Pripomínajú nám tiež, že cesta k pokoju a slobode býva tŕnistá a tí, ktorí sa na ňu vydávajú aby priniesli pokoj nielen sebe, ale aj mnohým iným sú neraz mocnými označovaní za heretikov či buričov, ktorí túžia len po vlastnej sláve a sebarealizácií. A celkom isto aj to sú pokušenia s ktorými sa tí, ktorých hlas v boji o pokoj a spravodlivosť vynikne môžu stretnúť. Voči hriechu nie je nikto imúnny. Možno sa nevieme zbaviť svojej masky, svojho hnevu, či neodpustenia, možno je naše svedomie zaťažené tým, že sme sa neozvali proti nespravodlivosti, pretože na to naše ľudské sily nestačia.
Aj dnes sme pozvaní, aby sme spoločne pristúpili k jeho stolu ako spoločenstvo plné rôznych ľudí, posilnili sa jeho darmi, okúsili jeho upokojenie a prežili radosť z odpustenia. Možno sa vo svojej rôznosti na všetkom nezhodneme, možno si nedokážeme navzájom plne dôverovať, možno sme príliš slabí, aby sme navzájom niesli svoje bremená, možno sa bojíme odložiť svoje masky.
Ježiš nás ale pozýva k jeho stolu, aby nás posilnil, aby sme od neho odišli premenení. Taký je totiž zmysel pokánia – zmena zmýšľania. Ak sme túžime po pomste, pristupujme ku darom tejto sviatosti ochotní zmeniť ju na túžbu po spravodlivosti. Ak sa cítime duchovne na výšinách, pristupujme k tomuto stolu ochotní poznať limity týchto výšin, to, že aj my môžeme byť v duchu občas chudobní a učme sa prijímať limity našich blížnych. Ak nosíme masku, buďme pripravení na to, že Kristus nás vedie k tomu, aby sme ju odložili, aby sme žili autentický život pred Bohom, aj pred ľuďmi. Ak máme silné zbrane, či moc, ktorú by sme mohli použiť proti oponentom, pripravme sa na to, že Ježiš blahoslaví tých, ktorí aj napriek tomu konajú ako bezbranní.
Verím, že nás Kristus aj takto môže a chce posilniť v zápase o spravodlivosť a pokoj nie len pre cirkev, ale aj pre celé ľudské spoločenstvo, veď keď človek, či spoločenstvo stojí na prahu čohosi nového, je to vždy nová príležitosť vykročiť správnym smerom.

Modlitba:
Milosrdný Bože.
Skrze svojho syna, nášho brata Ježiša nás povolávaš slobode svojich detí.
Prosíme, zbav nás všetkých nátlakov a závislostí.
Nauč nás žiť milosrdne a autenticky.
Nasýť prosíme tých, ktorí túžia po spravodlivosti.
Prosíme za našich presbyterov, kaplanov, farárov, seniorov a biskupov. Veď ich svojim svätým duchom k tomu, aby moc, ktorá im bola zverená chápali predovšetkým ako moc k upokojeniu a oslobodeniu tvojho ľudu.
Prosíme, aby sme všetci spoločne našli cestu k odpusteniu a životu v láske k Tebe, ale aj k blížnym.
Prosíme Ťa o to skrze Ježiša Krista, ktorý v jednote s Tebou a s Duchom svätým žije a život tvorí naveky.
Amen.