Text: Marek 10,35-45
Vtedy prišli k Nemu Jakub a Ján, synovia Zebedeovi, a povedali Mu: Majstre, chceme, aby si nám urobil, o čo Ťa prosíme. A On im povedal: Čo chcete, aby som vám urobil? Odpovedali Mu: Daj nám, aby sme Ti sedeli jeden na pravici, druhý na ľavici v Tvojej sláve. Ale Ježiš im riekol: Neviete, čo prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený? A oni Mu povedali: Môžeme. Nato riekol im Ježiš: Kalich, ktorý ja pijem, budete piť, a krstom, ktorým som ja krstený, budete pokrstení; ale dať vám, aby ste mi sedeli na pravici alebo ľavici, nie je mojou vecou, to (sa dostane) tým, ktorým je pripravené. Keď to počuli desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ale Ježiš ich povolal k sebe a povedal im: Viete, že tí, čo sú pokladaní za vladárov národov, panujú nad nimi, ich mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to však tak nebude; ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto by chcel byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.
Milí bratia, milé sestry,
všetky médiá dávajú v ostatných dňoch priestor na vyjadrenie, predstavy a vízie prezidentským kandidátom. O necelé dva týždne nás čaká prvé kolo volieb. Zápas politikov o priazeň voličov sa stáva čoraz ostrejší. Okrem sľubov a vykresľovania spôsobov, ako si poradia s vážnymi problémami v spoločnosti sa viacerí nezdržali poznámok, dehonestujúcich protikandidáta.
Tieto súboje a zažité sklamania môžu človeka zvádzať k apatii a nedôvere nikomu a ničomu – natoľko, že sa svojho práva voliť vzdá. Práve to však najlepšie poslúži tým, ktorí presne vedia, čo sľúbiť a ako lacno sa dá udržať oddanosť bez veľkých vysvetlení, bez sebareflexie a pocitu skutočnej zodpovednosti.
V týchto politických bojoch nejde – nemalo by ísť len o fanatickú „vieru“, o to, aby ľudia upierali svoje očakávania na domnelé istoty a vedenie, ale o zodpovedné rozhodnutie.
Pokus o kumuláciu moci, ktorá Slovensku v nasledujúcich voľbách reálne hrozí, môže byť znemožnený iba tým, že ľudia sa naučia správne čítať – pochopiť, čo kandidát hovorí a čo tvorí, ako žije.
Mať dôveru znamená mať zodpovednosť. A zodpovednosť nie je o honore, je o službe.
Túto základnú myšlienkovú líniu sprostredkúva aj prečítaný kázňový text.
Učeníci cítia, že sa blíži čas veľkého rozhodnutia. Tušia, že Ježiš sa naplno presadí a budú sa udeľovať privilégiá. Preto sa vopred starajú o to, aby boli v správnom čase na správnom mieste. Chcú sa s Ježišom dohodnúť.
Evanjelista Marek aj týmto poznamenáva: ani po rokoch, ktoré učeníci strávili priamo v Ježišovej blízkosti, stále mnohému nerozumeli, neboli svätí…
Ale Ježiš má s nimi stále trpezlivosť. Stále s nimi ráta. Tento svet chce meniť prostredníctvom ľudí ako boli Jakub a Ján, ako sme my. Vždy vkladá do človeka dôveru a očakáva, že s ňou zodpovedne naloží.
Z postojov týchto dvoch učeníkov vidíme, že Ježiša vôbec nepochopili. Svoju žiadosť o výsady prinášajú potom, čo im už tretí raz predpovedá svoje utrpenie.
Popri všetkom, v čom sa úplne mýlili, je však jasné, ako nezlomne Ježišovi veria. Napriek tomu, že si ich Majster ortodoxných náboženských vodcov znepriatelil natoľko, že ide v ústrety smrti, sú učeníci presvedčení, že sa čoskoro ujme svojej slávy. A to je dôkaz veľkej dôvery a vernosti.
Aj keď rozmýšľajú zle, srdce majú na správnom mieste. Nepochybujú o tom, že Ježiš bude definitívnym víťazom.
Ježišovu predpoveď o tom, že Božie kráľovstvo príde, vzali vážne – preto chcú, aby s nimi Ježiš počítal aj potom.
Bratia a sestry,
Jakub a Ján vyjadrujú nahlas len to, čo vŕta v hlave mnohých kresťanov. Je to akási „zbožná ctižiadostivosť“, ambícia človeka neobísť nakrátko, dosiahnuť u Ježiša čosi pre seba. A tak nejde o spoločný cieľ, spoločné blaho, dobré zmeny pre všetkých, ale o to, aby neobišli nakrátko, aby sa im ich investície oplatili.
A pokiaľ sú takéto konkurenčné boje v spoločenstve veriacich ľudí viditeľné, keď sa aj tu množstvo jednotlivcov snaží len o to aby sa im dobre darilo, aby bola ich viera odmenená, stáva sa cirkev nedôveryhodnou.
Ľudia zvonka totiž očakávajú, že aspoň miesto, kam unavené a skleslí ľudia chodia čerpať inšpiráciu a Božiu podporu, ostane pred bojmi o moc uchránené.
Ľudia mimo cirkvi dúfajú, že sa zo vznešených myšlienok a hodnôt, ktoré kresťania tak radi skloňujú, nestanú len frázy a prostriedok k tomu, aby si zabezpečili pohodlné miesto a ochranu Božiu sami, ale aby tie hodnoty priniesli k ostatným, do rodín, na pracoviská, do spoločnosti v ktorej žijú a pracujú a menili tak tento svet.
Ježiš dáva obom učeníkom najavo, že on nehľadá prísediacich v sláve. Potrebuje nasledovníkov, svedkov. Svedkov, ktorým nebude stačiť, aby mali dosť duchovnej energie sami pre seba, ale pôjdu s tým, čo odpozorovali od Krista, do nedokonalého, rozoštvaného a konkurenciou vyčerpaného sveta.
Ale budú toho schopní? Pýta sa: Či môžete piť kalich, ktorý ja pijem a byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený? A učeníci pohotovo odpovedajú: Môžeme. Ich odpoveď naznačuje, že majú zrejme na mysli kalich radosti – alebo cti, ktorú pri kráľovských hostinách preukazoval kráľ svojim hosťom, keď im podával kalich. V žalme (23,5) čítame: „Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj.“ Krst si zrejme spájajú s krstom Duchom na konci vekov.
Ježiš však myslí na kalich utrpenia a krst smrti. V jeho otázke znie: Budete môcť zniesť to, čo budem znášať ja? Budete môcť obstáť v nenávisti a v smrti?
Byť svedkami Ježiša Krista, Jeho vlády v sebe zahŕňa vždy aj utrpenie.
Bez kríža niet koruny víťazstva. Veľkosť je v Božom kráľovstve meraná krížom. Aj táto predpoveď sa Jakubovi a Jánovi naplnila. Obaja museli prekonať to, čo ich Majster. Jakuba dal podľa Sk ap. (12,2) stať kráľ Herodes Agripa a aj Ján si pre Krista mnohé vytrpel.
Bratia a sestry,
vláda, ktorá do tohto sveta prichádza v Ježišovi, je v úplnom protiklade s hodnotami, ktoré ustanovili a uctievajú ľudia bez Boha, bez bázne, bez charakteru a bez princípov.
Je preto prirodzené, že pokiaľ sa Ježišovi svedkovia neprispôsobujú vládcom pánom a poriadkom/či neporiadkom tohto sveta, znášajú a budú znášať kritiku, nepochopenie, odsúdenie, osočovanie.
Aj vo vnútri spoločenstva, ktoré o tejto dani za službu vie, tkvie nebezpečenstvo pýchy, nadradenosti jedných nad druhých.
Keď sa ostatní učeníci dozvedia, čo si Jakub a Ján od Ježiša žiadali, hnevajú sa. Ale ktovie, či je ich nevôľa a nesúhlas taký nezištný… a ich hnev svätý…
Je totiž možné, že po tom, čo Jakubovi a Jánovi zazlievajú, sami tajne túžia.
Aj tzv. spravodlivý hnev, rozhorčenosť nad zlyhaním iných, môžu vychádzať zo žiarlivosti, byť prejavom neprajnosti. A tak je naše moralizovanie, pohoršovanie sa nad hriechom iného poukazom na to, že sme rovnakým hriechom ohrození sami.
Pokiaľ sa tomuto riziku máme vedieť účinne brániť, musíme o ňom vedieť, mali by sme mať odvahu nahliadnuť do svojich motívov.
Ježiš k sebe volá všetkých učeníkov a všetko uvádza na pravú mieru. Ponúka svetlo nových skutočností, ktoré nastanú. Božie kráľovstvo, Jeho vláda prichádza – už je v tomto svete.
„Tí, čo sú pokladní za vladárov národov, panujú, mocnári vykonávajú moc.“ No Ježiš sa k svojim obracia s nárokom: Ale Vy rozmýšľajte a konajte inak – kto by chcel byť medzi vami veľký, nech vám je služobníkom. Vaša veľkosť sa ukáže v službe.
Nie v tom, či získate, ovplyvníte, zhromaždíte, ale v tom, čo rozdáte, čo obetujete. To je láska, ktorá platí, ona má najväčšiu moc meniť tento svet a každý ľudský život. Veľkosť nie je v tom, že prinútime iných, aby nám slúžili, ale v tom, že budeme slúžiť my, dávať z toho, čo máme, čo nám bolo zverené. V sile aj trápení, v radosti aj smútku.
Ježišovo slovo nie je utópiou – ideálnou predstavou, ktorá sa nedá naplniť. Je potrebné, aby sme si ju pripomínali, neustále sa pokúšali naplniť ju. Skúsenosť a zdravý rozum hovorí, že žijeme len zo služby a z lásky iných.
Cena a dôležitosť nezištnej služby sa dokazuje v každom dni, v ktorom smieme vedieť, že na nás niekomu záleží, že sa máme o koho oprieť, že sú ľudia, ktorí nás nehodnotia na základe toho, čo sme dosiahli, čo dokážeme, predvedieme, ale doprajú nám zažiť prijatie, kúsok milosti. A to nás zaväzuje tvopriť, snažiť sa o to isté.
Kto by medzi vami chcel byť veľký, nech slúži, kto by chcel byť prvým, nech je otrokom všetkých. Čím menšie budú vaše očakávania, čím menej budete rátať, kto vám je čo dlžný, ale dávať bez vypočítavosti a bez nárokov, tým šťastnejší bude váš život a dôveryhodnejšia vaše viera.
Čím reálnejšie budete hodnotiť ľudí, ktorým prejavujete svoju dôveru a ostanete
naďalej plne zaangažovaní v tom, aby ste vo svojom zverenom prostredí službou, úprimnosťou a nepokryteckou zbožnosťou vytvárali kúsok zdravšieho sveta, tým jasnejšie bude z vášho života žiariť zmysel a dosah Božej lásky v Kristovej obeti. Amen.
Bože náš,
každý deň prosíme o to, aby prišlo kráľovstvo Tvoje, no v skutočnosti sa zameriavame na to, aby si nás z našich ťaživých súvislostí a vzťahov vzal tam, kde nám bude konečne dobre.
Odpusť, Bože, že máme také presné predstavy o tom, čo by si mal a nemal robiť ako všemocný, že nás prekvapí, ak sa v nás a okolo nás deje niečo, s čím sme vôbec nerátali, čo nás bolí a znepokojí.
Prosíme o pokoru, v ktorej nebudeme reptať, ak sa udalosti nebudú diať na základe našich predstáva, ale Tvojej vôle.
Prosíme o múdrosť uvážiť, kto bude pre našu krajinu zodpovedným prezidentom, kto svoj post bude vnímať ako svoje poslanie, svoju službu.
Milostivý Bože, prosíme Ťa za ochranu a nádej v dobrú budúcnosť pre ľudí na Ukrajine, odvráť od nich hrozbu ozbrojeného, vojnového konfliktu. Veríme, že máš dosah, vplyv na to, aby politici, ktorí o osude krajiny rozhodujú, nepresadili svoju moc, ale hľadali cestu k riešeniu pokojným spôsobom. Amen.