Zjavenie Krista Pána mudrcom (6. 1. 2015, BA – VK)
Milosť nám a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen
Text: Mt 2, 1 – 12
Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny.
Milé sestry, drahí bratia!
Počas svojho života máme možnosť kráčať mnohými cestami. Cestami, ktoré nás vedú istým smerom. Cestami, ktoré sú plné napätia i dobrodružstva. Cestami, ktoré sa stanú veľkým poučením pre náš život. Cestami, ktoré neraz prinesú zmenu do nášho stereotypného spôsobu života.
Každá životná cesta, na ktorú vykročíme – nech je už príjemná, alebo menej príjemná – je darom do nášho života. Je darom aj tá, ktorá sa nám na prvý pohľad vôbec nepozdáva. Avšak jej význam môžeme časom pochopiť. Je poznaním pre náš osobný život. Ak by sme sa bránili, ak by sme na ňu zo strachu nevstúpili, prídeme o mnohé obohatenie. Dôležité však je vybrať si správne a počínať si na tejto ceste rozumne.
Istý úsek životnej cesty zaznamenal evanjelista Matúš. Hovorí o časti životnej cesty určitej skupiny ľudí.
Najskôr hovorí o ceste mužov od východu. Týchto mužov opísal ako mudrcov. Teda tých, ktorí majú vedomosti, ktorí sú rozvážni a ktorí sú ochotní mnoho riskovať pre nové poznanie. Spozorujú akúsi hviezdu na nebi a dopátrajú sa k tomu, že sa má narodiť Kráľ. Nenechajú svoje poznatky zaprášené, ale vydajú sa na cestu do Judska. Ich kompasom a mapou bola hviezda. Keďže boli učení, táto neznáma nepredstavovala pre nich prekážku, lebo boli ochotní a odvážni riskovať. Títo mudrci boli vytrvalí v hľadaní odpovede na nastolené otázky. A keď sa počas cesty vyskytli nejaké problémy, dokázali ich riešiť. Nenechali sa obalamutiť peknými rečami vtedajšieho panovníka, kráľa Herodesa, ktorý im do očí klamal, keď hovoril: „Choďte, dôkladne sa predzvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu.“ Vypočuli si ho a odišli. Pokračovali v ceste ďalej. Spoľahli sa na svoje presvedčenie. Na svoje vedomosti. A skutočne došli do cieľa. Našli miesto, kde bol hľadaný Kráľ. Nevinné Dieťa, ktoré malo pred sebou veľké poslanie. Neváhali byť štedrými a obdarovali Ho vzácnymi darmi: zlatom, kadidlom a myrhou.
Áno, táto cesta mudrcov bola cestou poznania, skúmania, hľadania a nachádzania, objavenia cieľa. Bola cestou radosti, spokojnosti a odmeny. Cesta sprevádzaná tajomstvom, neistotou, ale predsa tá, ktorá mala zdarný výsledok. Ich investícia do nasledovania hviezdy mala zmysel. Našli to, čo hľadali. Objavili to, čomu verili.
Ale, Matúš hovorí aj o ceste ešte jedného muža – panovníka Herodesa. Muža túžiaceho po moci a sláve. Muža vidiaceho len svoje záujmy. Toho, ktorý je ochotný na svojej ceste života urobiť všetko pre to, aby vyhral. Aby získal to, čo chce. Aby si udržal svoje miestečko a aby nikto toto jeho miesto na tróne neprebral. Nemieni svoje panovanie ohroziť žiadnou zmenou, hoci je jeho cesta života sprevádzaná obavami, desom a strachom. Hneď pri príchode mudrcov do jeho mesta, do Jeruzalema, si zavolá veľkňazov, zákonníkov, odborníkov v tejto oblasti. Tých, ktorí majú iste dobre overené zdroje, aby mu teda povedali: ako to je? Kto je ten Kráľ a kde sa má narodiť? Hoci veľkňazi a zákonníci pekne odrecitujú verš od proroka Micheáša, napriek všetkej múdrosti, starostlivo chránenej tradícii, nerozpoznali znamenia novej doby a nedokázali podľa toho konať. Áno, Herodes si za každú cenu chcel udržať svoju pozíciu a hájil si svoje práva.
Evanjelistom Matúšom zaznamenaný úsek života tohto muža je teda plný závisti, pýchy, prefíkanosti, ovládania, krutosti, strachu. Sprevádzaný sebectvom, zlomyseľnosťou a brutalitou. Poznačený vraždami a nárekom mnohých nevinných.
Bratia a sestry, akoby sme v našom evanjeliu počuli podobenstvo o rozumnom a bláznivom kráčaní a počínaní si na ceste života. Akoby sme počuli o správnych vkladoch a naplnených víziách. O vytrvalosti a výsledku. No aj o pýche a zlobe. O krutosti a páde. A z tohto podobenstva si i my dnes môžeme zobrať poučenie do našich životov. Môžeme sa zamyslieť nad našimi cestami života. Ako sa rozumne zachovať? Koho nasledovať? Kým sa nechať ovplyvniť? Ako vytrvať? Ktorým smerom sa uberať?
Je to dobrá rada a vízia na začiatok tohto nového roka.
Rozumná cesta, ktorou sa poberali mudrci, nebola ľahká. Vyžadovala si veľa vytrvalosti. Spoliehania sa na niečo, čo nebolo úplne v súlade s logikou. Ísť za akosi hviezdou? Veriť svojmu presvedčeniu a stáť si za tým, že to má zmysel. Bola to cesta mnohých zvažovaní a ťažkých rozhodnutí.
Naopak, bláznivá cesta, ktorou šiel kráľ Herodes, bola cesta pokrivená. Cesta, ktorá ubližovala a zanechala prázdnotu a bolesť. Cesta, na ktorej velil sám Herodes a nedovolil zasiahnuť nikomu do jeho kompetencií.
Bratia a sestry, kráčajúc na našej ceste životom je aj pre nás ťažké rozhodnúť sa správne. Je ťažké vytrvalo kráčať za hviezdou, ktorou je pre nás Kristus.
Veriť, že dôjdeme do cieľa je pri nazeraní sa na každodenné bežné trápenia, v ktorých žijeme mnohokrát nemožné. Neraz sa cítime, akoby sme blúdili a prichádzali do kontaktu s ľuďmi podobného typu ako bol Herodes. Chýba nám odvaha mudrcov. Chýba nám horlivosť, ktorou kráčali. A pri prvej prekážke to vzdáme a nemáme silu vidieť pred sebou cieľ.
Ale Boh predsa nechce, aby sme kráčali v tme a zúfalstve. Bez vedenia. Bez podpory. Nie sme odkázaní na blúdenie. Ale tak, ako bol s mudrcmi, chránil a viedol ich aj Dieťatko – Božieho Syna, tak to robí i dnes. Dáva nám slobodnú vôľu. Máme právo aj zísť z cesty, ktorú nám On navrhuje. Avšak aj napriek tomu, bude pri nás. Inšpiruje nás svojim svetlom. Svojou hviezdou. A toto svetlo je tak silné, že nedovolí, aby sme sa stratili. Nedovolí, aby sme kráčali bláznivou cestou, ktorá ničí a ubližuje. Kristus – hviezda pre nás – dáva zmysel našej ceste životom. Ceste, ktorú si môžeme vychutnať do sýtosti, z ktorej môžeme mať radosť a požehnanie.
Kristus – hviezda pre nás – dáva nám motiváciu do ďalších dní, do bojov a ťažkostí, ktoré denne prichádzajú.
Kristus – hviezda pre nás – vie každú etapu našej cesty života naplniť dobrodružstvom a inšpiruje nás pre lepšiu budúcnosť. K tomu, aby sme neboli spokojní s tým, kde sa nachádzame, ale aby sme túžili po niečom viac. Našli zmysel nášho putovania.
Bratia a sestry, po ceste rozumnej sa nekráča ľahko. Ale, je to jediná cesta, ktorá nás vystrojí pre niečo pekné a ktorá dá nášmu životu zmysel. Je to cesta, na ktorej nehľadáme vlastný záujem a iba vlastné dobro tak, ako to robil Herodes, ale naše oči budú otvorené pre Božie veci, pre vyššie ciele.
Preto, neváhajme a vyberme sa za hviezdou, za Kristom. Prekročme z tmy do svetla. Zo strachu k odvahe. Z bláznovstva k rozumu. Nech cesta nášho života je vedená hviezdou, ktorá nikdy nevyhasne. Amen