Sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, 6. januára 2017, Malý kostol, 10:00
Text: Mt 2,1-12
Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny.
Milí bratia a sestry!
Z nášho pohľadu sa opísaná udalosť odohráva na blízkom východe. Mudrci, ktorí prichádzajú, aby sa poklonili narodenému kráľovi, sú tiež z východu. Ak však chceme pochopiť hĺbku tohto príbehu, musíme zmeniť našu geografickú perspektívu. Z pohľadu toho, kto tento príbeh rozpráva ide o stretnutie východu a západu. Novonarodený kráľ uzrie svetlo sveta na západe. Preto sú mudrci, ktorí prichádzajú, aby mu prejavili úctu, označení ako tí, čo prichádzajú z východu. Na svoju dobu sa tento príbeh dotýka veľmi citlivej geopolitickej témy. Ide o dotyk, o zblíženie, o nadviazanie diplomatických kontaktov medzi geograficky susediacimi a predsa nábožensky, kultúrne a politicky veľmi odlišnými svetmi. Na jednej strane stojí sebavedomý a predsa rímskou mocou pokorený svet judaizmu a jeho prísna viera v jediného Boha. Na druhej strane stojí svet astrálnych božstiev zoroastrizmu Perzie, niekdajší zotročiteľ židovského národa v babylonskom zajatí. Dva odlišné svety, ktoré napriek priepastným rozdielom vstupujú do vzájomnej komunikácie. A v tom sa posolstvo tohto príbehu bezprostredne dotýka aj nás dnes. Pozrime sa ako. V narodenom Ježišovi sa spája svet: 1. Prichádzajú k nemu vzdialení. 2. Prichádzajú k nemu blúdiaci. 3. Prichádzajú k nemu oslobodení.
1. V narodenom Ježišovi sa spája svet: Prichádzajú k nemu vzdialení. „Ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský?“ Týmito slovami je predstavený ústredný motív celého príbehu. „Ajhľa“ – to je zvolanie údivu. Deje sa čosi nevídané. Pre miestneho človeka nečakané a pohoršujúce. Prichádzajú cudzinci z východu, ľudia inej viery – povedané presnejšie z pohľadu rozprávača – „neveriaci“ a pýtajú sa na budúceho kráľa. Bez dlhých úvodov a vysvetľovaní sa úplne priamo zamiešajú do najcitlivejšej politickej otázky doby. Existuje niekto, od koho majú veľké očakávania nielen miestni ale aj tí vzdialení. Niekto, kto nahradí skorumpovaného, čistej národnej a náboženskej tradícii odcudzeného monarchu, čo koná len ako bábka Ríma. Je to otázka, ktorá pôsobí ako rozbuška. Poznáme to aj dnes. Sú témy, ktoré keď otvoríte medzi priateľmi, okamžite sa spustí zanietená debata a spoločnosť sa delí, polarizuje, nechýbajú urážky a priania toho najhoršieho.
Kto sú tí mudrci z východu, čo sa odvažujú položiť takú poburujúcu otázku? Neskoršia kresťanská tradícia hovorí o troch kráľoch a dáva im aj mená. Staršie orientálne tradície však hovoria napr. aj o dvanástich mudrcoch. Text evanjelia neudáva počet a používa výraz „MAGOI“ – mágovia. Je to výraz, ktorý sa používal na označenie kňazov astrálnych náboženstiev. Boli vzdelancami, čo reprezentujú celkom iný myšlienkový svet. Zároveň ich to označenie „mágovia“ v očiach miestnych diskvalifikuje. Majú inú vieru a preto sú zvodcami, čarodejníkmi a treba sa pred nimi mať na pozore. Ich stretnutie s náboženskou vierou judaizmu však pravdepodobne nie je prvé. Prichádzajú z východu na západ. Z toho východu, ktorý bol miestom babylonského zajatia izraelského národa. Najpokorujúcejšieho a zároveň duchovne snáď najproduktívnejšieho zážitku judaizmu. Prichádzajú z východu, kde napriek možnosti návratu, zostala žiť početná a nábožensky mimoriadne aktívna diaspora Židov. Od nich zrejme poznali ich mesiášske očakávania. Nuž a zatiaľ, čo náboženská tradícia judaizmu a aj na ňu nadväzujúca tradícia kresťanstva prísne odmieta každé iné náboženstvo ako falošné, ich tradícia zoroasatrizmu, astrálnych náboženstiev bola inkluzívna. Rešpektovala božstvá iných národov, zaujímala sa o ne a vedela im vzdávať úctu.
To je to, čo je pre domácich v Jeruzaleme neslýchané a provokujúce. V dnešnej epištole sme čítali: „Ale teraz, hoci ste kedysi boli ďalekí, v Kristovi Ježišovi stali ste sa blízkymi krvou Kristovou. Lebo On je náš pokoj, On, ktorý oboch spojil v jedno a zboril priehradný múr, nepriateľstvo….“ (Ef 2,11-18). Príbeh o zjavení Krista mudrcom nás učí radikálne novému prístupu. Stretnutie dvoch, z nášho pohľadu nezlučiteľných svetov, je neodvratné, ale nemá byť zničujúce. Ak List Efezským hovorí o Kristovi ako o našom pokoji, ktorý spája blízkych so vzdialenými, tak má na mysli pokoj založený na spravodlivosti a láske. Aj nám dnes sa musí zdať nevídané a provokujúce, keď do nášho zdanlivo pokojného, jednotného a súdržného kresťanského náboženského života vstupujú cudzinci, ľudia inej viery, inej kultúry, ľudia s otázkami, čo polarizujú a radikalizujú našu zdanlivo monokultúrnu spoločnosť. Možno sa ani nechcú stať kresťanmi. Možno len chcú prejaviť záujem o našu kultúru a našu vieru. Možno len tušia, že naše svedectvo ich môže obohatiť, zmeniť, zblížiť, zmieriť tento svet zmietajúci sa v tragických nezmieriteľných konfliktoch. V tejto situácii stojíme pred výzvou, aby sme vydali svedectvo o našej viere. Aké bude? Bude to svedectvo o nevyhnutnom konflikte, o nevyhnutnej zrážke? Alebo kristovské svedectvo o viere v nevyhnutné zmierenie a pokoj?
2. V narodenom Ježišovi sa spája svet: Prichádzajú k nemu blúdiaci. Mágovia sa pýtajú: „Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť.“ Sledovali hviezdu. Boli o nej presvedčení, že ich dovedie na správne miesto. Nedoviedla. Prišli do Jeruzalema. Svojim príchodom nespôsobili len údiv a pohoršenie, ale svojou otázkou vyvolali aj veľké zdesenie. Ani Herodes nevie, čo sa deje. Všetci sú zmätení. Až znalci Písma, veľkňazi a zákonníci vedeli. Nie Jeruzalem, ale Betlehem. Tam sa má narodiť mesiáš. Napriek hviezde mágovia blúdia. Napriek kontaktu s miestnym kráľom blúdia. Napriek tradícii Herodes blúdi.
A predsa napokon nachádzajú svoj cieľ. Hoci v tom poslednom detaile potrebujú usmernenie proroctiev, ten základný impulz – hviezda – bol správny a udal im správny smer. Po intermezze v Jeruzaleme aj samotná hviezda zastane až v Betleheme. Alebo ešte inak by sme to mohli povedať. Ich náboženská intuícia ich viedla tak, aby na novú epochu začínajúcu v Kristovi upozornili aj domácich, tých čo o nej mali vedieť prví a predsa nič netušili.
Je skutočne zaujímavé, ako tento príbeh pracuje s týmito dvomi nezmieriteľnými myšlienkovými svetmi. Na iných miestach, v Starej zmluve sa biblický text vyjadruje veľmi tvrdo o tých, čo pozorujú hviezdy. Treba si uvedomiť, že hviezdy pre astrálne náboženstvá nie sú len nehmotné vesmírne telesá. Pre nich sú to živé, osobné božstvá, ktoré majú obrovskú moc nad životom ľudí a behom dejín. Tým sú vlastne priamym konkurentom jedinému živému Bohu judaizmu. Preto Izaiáš odsudzuje a opovržlivo hovorí o babylonskom náboženstve, keď píše: „Postav sa (dcéra babylonská) so svojimi čarami a s množstvom svojich kúzel, ktorými si sa unúvala od mladosti! Možno sa ti to podarí, azda naženieš strach. Si unavená z tvojich mnohých radcov, nech sa teda postavia. Nech ti pomôžu tí, čo pozorujú nebo a sledujú hviezdy. Tí, čo mesiac čo mesiac oznamujú, čo má prísť na teba. Hľa, budú ako pleva, oheň ich spáli.“ (Iz 47,12-14). Preto Mojžišov zákon zakazuje klaňať sa hviezdam (Dt 4,19) a Jeremiáš o uctievačoch hviezd hovorí, že si ani pohreb nezaslúžia a po bitke ich „nepozbierajú, ani nepochovajú, poslúžia ako hnoj na pole.“ (Jer 8,2).
Nuž a teraz sú to práve títo blúdiaci, ktorí prichádzajú, aby Jeruzalem a celý svet upozornili na zrod novej epochy v Kristovi. Znie to ako Božia irónia, ktorú tu autor nášho príbehu používa. Akoby už tu na samom začiatku zaznievalo to, čo neskôr zaznie z Ježišových úst, že colníci a neviestky sa do kráľovstva Božieho dostanú skôr ako tí, čo si o sebe myslia, že im toto kráľovstvo patrí akosi samozrejme, ako neodňateľné dedičstvo. To je to Jonášovo znamenie, o ktorom sa hovorí v dnešnom evanjeliu podľa Lukáša (Lk 11,29-32). Akoby nás rozčuľovalo, že Boh neurobí poriadok s tým, čo sa mu protiví a on pritom len chce, aby sme sa zamýšľali viac nad sebou. Ako veľmi sa opakuje táto výzva, keď sa aj nás kresťanov dnes pýtajú tí, čo z nášho pohľadu viery blúdia a kladú nám otázku: Kde je ten narodený mesiáš? Kde ho máme vidieť vo vašom živote, v konaní vašej cirkvi, vašej spoločnosti? Kde sú jeho hodnoty, keď ste schopní nenávidieť a odmietať tých, čo vám kladú nepohodlné otázky? Akým predivným spôsobom nás narodený Kristus spája práve s tými, s ktorými by sme možno nikdy nechceli byť spájaní!
3. V narodenom Ježišovi sa spája svet: Prichádzajú k nemu oslobodení. V závere nášho príbehu o mágoch čítame: „A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny.“ Ich stretnutie s mesiášom mení ich pohľad na svet. Paradoxne nečítame nič o tom, že by sa stali apoštolmi a zvestovateľmi Krista. Žiadne veľkolepé správy o tom, že sa vzdali svojho pomýleného astrálneho náboženstva. Len malá poznámka o tom, že sa už nemajú vracať späť to Jeruzalema k úradujúcemu vládcovi. Spôsob akým vládne Herodes, je prekonaný. To je to oslobodzujúce poznanie, ktoré získavajú. Už nemá zmysel nadväzovať diplomatické vzťahy s reprezentantmi prekonanej moci hrôzy a teroru, hierarchickej úslužnosti, ktorou je Herodes tak neslávne známy. Budúcnosť, ktorú si so sebou po stretnutí s narodeným Kristom odnášajú do svojej krajiny je iná. Je to budúcnosť bez strachu, budúcnosť vzájomného prijatia, budúcnosť porozumenia.
Nechajme sa aj my oslobodiť touto budúcnosťou. Nech aj naše stretnutie s posolstvom o narodenom Kristovi má pre nás túto transformujúcu moc. Aby sme v Ježišovi prežili vzájomné spojenie sveta tých, čo k nemu prichádzajú ako vzdialení, blúdiaci a oslobodení. Amen.
Modlime sa:
Všemohúci Bože, Ty si sa nám dal poznať narodenom Ježišovi, našom Mesiášovi. Prosíme Ťa za tento náš svet rozdelený neznášanlivosťou kultúr a náboženstiev. Tak ako si pri narodení Ježiša v Betleheme spojil nezmieriteľné svety judaizmu a babylonských náboženstiev, spoj dnes zvesťou o Ježišovej láske všetko to, čo je v našom svete rozdelené. Prosíme Ťa za manželov a partnerov rozdelených vzájomným nepochopením. Prosíme Ťa ľudí rôznych vierovyznaní a náboženstiev rozdelených duchovnou pýchou a neznášanlivosťou. Prosíme Ťa za ľudí rozličných politických názorov a strán rozdelených nenávisťou a opovrhovaním. Prosíme Ťa za náš svet zmietajúci sa v konfliktoch a hroziaci sebazničujúcimi vojnami. Urob z tých, čo sú si vzdialení blízkych; z tých čo sú blúdiaci nachádzajúcich; z tých čo sú neslobodní a poddaní strachu urob ľudí slobodných a milujúcich. Amen.