Oslovenie na Ekumenických službách Božích pri 500. výročí reformácie, 31.10.2017

Oslavy 500. výročia reformácie vrcholia, zástavy so stuhami sú vo finálnej stanici, odovzdávajú sa medaily a vyznamenania – neďaleko od tohto Veľkého kostola.

Zajtra bude po všetkom…možno ešte nejaké dozvuky…The day after…

Čo prinieslo toto výročie? Aké zmeny? Lebo reformácia je zmena, alebo by zmenou mala byť. Zmenou k lepšiemu, k pravdivejšiemu, poctivejšiemu, láskavejšiemu.

Predpokladom zmeny je sebareflexia, kritický pohľad do svojho vnútra, pokánie, poctivý rozhovor s Bohom. Ak to urobíme, zistíme, že v mnohom sme zlyhali a zlyhávame osobne i ako spoločenstvo.

Možno poznáme reformačné zásady, ale ako ich uplatňujeme v našom živote?

Hovoríme Sola scriptura, ale nekonáme v súlade s Písmom. Uznávame len „náš“ výklad Písma, my máme výlučné právo, „patent“ na to, čo je správne (možno aj schválený grémiami cirkvi!?). Štúdium, vzdelávanie, hľadanie čo je v Písme Božie a čo ľudské? To nie je potrebné. Treba len čítať podľa našej tradície, netreba rozumieť. A kto číta ináč, toho treba potrestať, vylúčiť, odobrať kanonickú misiu. Hľadanie Pravdy v poctivej diskusii, nie využívanie pozície moci na zakazovanie vlastného názoru, to je odkaz reformácie.
Samotný Luther, hoci Písmo sväté preložil a poznal, ako málo kto, sa nevyhol fatálnym omylom vo svojich názoroch na židovstvo, ktoré sú v zjavnom rozpore so slovom Božím.
Hovoríme sola fide, ale odsudzujeme ľudí, ktorí prežívajú vieru iným spôsobom ako my, majú iný vzťah k Bohu ako my.

Falošná solidarita, pokrytecká láska, neúprimný pokoj, hľadanie spoločného nepriateľa – a to všetko v mene Boha, či dokonca v boji za Boha (a národ) – to všetko sú protireformačné prejavy.

A ako to je s našimi modlitbami?

Na čo myslíme, keď prosíme o každodenný chlieb. Myslíme na to, čo cíti pri tejto prosbe 20 miliónov ľudí, ktorým hrozí hladomor?
Zabúdame na to, že aj my budeme na otázku: „Kedy sme Ťa videli hladného, smädného, ako cudzinca?“ počuť odpoveď : „Čo ste urobili ( neurobili) jednému z mojich najmenších, mne ste urobili ( neurobili )“.

Málo nás trápi porušovanie Božieho prikázania „Nepokradneš“ (kresťanské Slovensko je na posledných priečkach v hodnotení boja proti korupcie), ale veľa energie venujeme tzv. ochrane rodiny pred registrovaným partnerstvom.

Máme teda nejaký dôvod k radostnej oslave? ÁNO, lebo Pán Boh je medzi nami! Dáva nám vždy znovu príležitosť na zmenu.
Nekonajme teda protireformačne, nechajme Boha konať, nepretvárajme ho na náš obraz, ale hľadajme Jeho tvár v tvári každého človeka – bez rozdielu.
Ekumenické služby Božie sú v našom Cirkevnom zbore vrcholom reformačných dní. Nie náhodou. Sme presvedčení, že Reformácia ľudí nerozdeľuje, ale spája ako Božie deti.

Božia Láska, pokánie, skutky milosrdenstva – to potrebujeme v deň 500. výročia reformácie, a budeme potrebovať deň, týždeň i roky po tomto výročí.

Pomodlime sa.
Pane, zmiluje sa!
Nauč nás, sa modliť!
Odpusť nám, že často myslíme a konáme v rozpore s Tvojím prikázaním Lásky.
Otvor nám naše srdcia, aby sme počuli Tvoje slovo:
Neboj sa, Ja som s tebou!
Otvor nám duchovný zrak, aby sme v každom človeku bez rozdielu videli Tvoju tvár a konali skutky pomoci a milosrdenstva!
Ďakujeme Bože, že si medzi nami!
Pane, zmiluj sa!
Kyrie eleison!