Slovo k pôstnemu obdobiu

Štyridsať dní pôstneho obdobia je dobrou príležitosťou pre intenzívne vnútorné skúmanie vlastného života a súčasne uvedomenie si nových možností, ktoré Boh veriacim ponúka v Ježišovi Kristovi, ako aj ich dôsledkov v každodennom živote.

Pôstne obdobie by veriaci nemali chápať ako cielené a nútené vzdávanie sa rôznorodých potrieb každodenného života, ale skôr ako dobrovoľné a vďaku vyjadrujúce odovzdanie sa Bohu, ktoré charakterizuje sebakontrola a plné angažovanie sa pre Boha a Jeho svätú vôľu v tomto svete. Namiesto formálneho a mechanického vzdávania sa rôznych pôžitkov každodenného života, by mala pôstna sebakontrola a disciplína preniknúť hlbšie do našej mysle a tým nám umožniť intenzívnejšie prežívanie samotného zmyslu a významu vlastnej existencie vo vzťahu k Božiemu stvoriteľskému zámeru, to znamená k Bohu, k ostatným ľuďom, ale aj voči tvorstvu ako celku. Pôst nás tak má udržiavať v stave permanentnej pripravenosti na vyvrcholenie Veľkonočného kruhu, na jeho hlavný cieľ a význam, ktorým je Kristova smrť a vzkriesenie a ich dôsledky pre náš život. To všetko nám má intenzívne pripomínať našu závislosť na Bohu, ale rovnako aj vzájomnú závislosť ľudí medzi sebou a vzájomnú zodpovednosť. To všetko nie je náš vlastný výkon, ale výhradne dôsledok Božej milosti, ktorý nám umožňuje snažiť sa v sebe uvoľniť a v čo najväčšom rozsahu odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia efektívnemu Božiemu konaniu v našich životoch, v prospech ostatných, v prospech celého Božieho tvorstva, i nás samých.