Vyjadrenie presbyterstva Cirkevného zboru ECAV Bratislava Staré Mesto k Pastorálnemu stanovisku k témam súvisiacim so sexuálnou etikou, ktoré vydal Zbor biskupov ECAV 13. júla 2020

Predložené Stanovisko sa venuje skoro výlučne problematike
homosexuálnej menšiny a v závere, vzhľadom na charakter textu, celkom
nevhodne „rozboru“ mediálnych vystúpení Anny Polckovej (táto časť
mala byť adresovaná osobne A. Polckovej).
Za najproblematickejšiu časť Stanoviska pokladáme „výklad“ biblického
textu Rímskym 1, 24-32 „Za najdôležitejšie považujeme, aby človek
pochopil, aký je Boží pohľad na homosexuálne správanie. Ono je
hriechom“ a na základe toho stanovený cieľ pastorálnej starostlivosti
„aby homosexualitu praktizujúci človek bol privedený k vedomého
rozhodnutiu zanechať homosexuálnu prax, svoj život prežil v sexuálnej
abstinencii, v dobrovoľnom celibáte.“
Biskupi sa tiež vo svojom stanovisku odvolávajú na Vyhlásenie synody
o manželstve a rodine z roku 2013, ktoré sa však vôbec nevyjadruje
k problematike pastorálnej starostlivosti o LGBTI ľudí. Toto vyhlásenie
hovorí o homosexualite výlučne v čl. 16, že homosexuálne partnerstvá
nie sú alternatívou rovnakou s manželstvom a ako dávnejšie upozornili
aj niektorí z jeho autorov, právny status takéhoto vyhlásenia v zmysle
cirkevnoprávnych predpisov nie je jasný.
Uznávame právo biskupov vyjadriť svoj názor, ale nemôžeme súhlasiť
s povýšením tohto osobného postoja na status „Božieho pohľadu“,
ani s názorom, že biblické svedectvo nás zaväzuje viesť ľudí
s homosexuálnou orientáciou k životu v celibáte a označovať ich
správanie za hriech – a to navyše bez akéhokoľvek diferencovania.
„To, čo robí protestantský prístup k štúdiu a interpretácii jednotlivých
biblických spisov jedinečným a zároveň ho zreteľne vymedzuje voči tým
ostatným, je metodika a hermeneutické predpoklady, s ktorými
k tejto činnosti pristupuje…V rámci uplatňovania historicko-kritických
metód je potrebné rozlišovať medzi slovom Božím a Bibliou.
Ide o absolútne kľúčový hermeneutický predpoklad pri štúdiu biblických
textov. Obe tieto veci sa totiž nekryjú, nie všetko v Biblii je Božím slovom.
Božie slovo (vôľa Stvoriteľa vo vzťahu k celému tvorstvu) treba
v biblických textoch, ktoré boli vytvorené, tradované, zapísané
a ďalej dotvárané konkrétnymi ľuďmi, a teda dobovo a kultúrnospoločensky podmienené, sústavne hľadať.

Kresťanstvo dokázalo prejsť významnými názorovými premenami
a akceptovalo nesprávnosť viacerých biblických názorov na určité
fenomény života a existencie vo svete ako aj v celom univerze,
v určitých pasážach Biblie, ktoré boli podmienené kultúrno-spoločenským
kontextom, (geocentrizmus namiesto heliocentrizmu, predstava
trojpodlažného sveta, stvorenie v časovom úseku siedmych dní a pod.).
Tieto názory boli časom prekonané a akceptované boli poznatky
moderných vied , aj keď to v danom období znamenalo pre kresťanstvo
zložité obdobie sebareflexie a ťažkých zápasov o vieru. No je to
prirodzený proces, v ktorom možno pozorovať Božie pokračujúce
pôsobenie v tomto svete a v celom vesmíre. Kde teda berieme istotu,
že napríklad a práve v otázkach homosexuality a rodovej rovnosti,
je všetko od vekov a naveky zafixované?“ (citované zo štúdie
„Problém homofóbie podmienenej menšinovou sexuálnou
orientáciou“ člena nášho CZ prof. Mgr. Františka Ábela, PhD., garanta
študijného programu Evanjelická teológia na EBF UK,; kompletný text
na www.velkykostol.sk.)
Môže sa zdať, že takýto prístup relativizuje Lutherov princíp
sola scriptura a autoritu Písma. Ako vo svojej štúdii upozorňuje
prof. Petr Pokorný, už sám Luther bol pri výklade biblických textov veľmi
odvážny, o čom svedčí jeho výrok: „Pokiaľ protivníci zdôrazňujú Písmo
proti Kristovi, zdôraznime Krista proti Písmu.“ (lat. „Quod si adversarii
scripturam urserint contra Christum, urgemus Christum contra scriptura“
– WA 39,1,47, z téz De fide z roku 1935).1
Z takéhoto kritického čítania Biblie odvodzujeme ciele pre pastorálnu
činnosť s ľuďmi s homosexuálnou orientáciou. Za najdôležitejšie
považujeme počúvať hlas každého jednotlivca, poznať jeho či jej životný
príbeh, neubližovať, nezraňovať ich argumentáciou, že ich správanie
je hriech a „taká je Božia vôľa“, ale podporiť ich vzájomnú partnerskú
lásku a starostlivosť o životného druha i partnerskú vernosť.
Sme vďační Pánu Bohu, že farárky CZ a ich spolupracovníci sledujú
vo svojej pastorálnej starostlivosti o homosexuálov takýto cieľ.
Ak Zbor biskupov konštatuje, že „denne sme ako biskupi konfrontovaní
s názormi nespokojných členov cirkvi, ktorí deklarujú, že odchádzajú
zo svojich zhromaždení a dokonca z prostredia cirkvi. Poukazujú na to,
že kázňová tvorba niektorých kazateľov je monotématicky zameraná
na tému práv homosexuálnej menšiny“, dovoľujeme si poznamenať,

že aj my, členovia CZ BA SM sa pravidelne stretávame s ľuďmi,
ktorí vyjadrujú nespokojnosť s pasivitou vedenia ECAV vo vyjadreniach
postojov k závažným spoločenským problémom akými sú napríklad
korupcia, xenofóbia, utečenecká kríza, nárast fašizujúcich tendencií
a pod. Tiež pripomíname, že kázňová tvorba kazateľov v našom CZ BA
SM sa venuje najrôznejším témam, čoho dôkazom sú uverejnené kázne
na web.stránke CZ.
Odmietame označenie práce v CZ prioritne ako starostlivosť o LGBT
komunitu. Je nám ľúto, že biskupi tak málo pozornosti venujú
detailnejšiemu poznaniu činnosti nášho CZ, inak by museli s radosťou
pozorovať veľmi rozmanité bohoslužobné a kultúrne aktivity,
širokospektrálnu sociálnu starostlivosť a kontinuálny nárast počtu členov
CZ ( z 2287 pri vzniku CZ v roku 2013 na 2758 v roku 2019).
Zavádzajúce a nepravdivé sú aj tvrdenia o ekumenizme založenom
na spoločnom chápaní sexuálnej etiky. To, čo nás spája s našimi
ekumenickými a medzináboženskými partnermi je Božia láska a z nej
vyplývajúce skutky milosrdenstva voči každému človeku bez rozdielu,
úcta k životu, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a presadzovanie
sociálnej spravodlivosti.
Otázky LGBTI ľudí a ich správania nie sú problémom Anny Polckovej,
a preto je úplne pomýlené vidieť ich riešenie v jej odchode z ECAV.
Chceme zdôrazniť, že ako presbyteri a členovia CZ sme svoje postoje
prezentovali vo viacerých, žiaľ, vedením cirkvi nepovšimnutých
stanoviskách a opakovaných výzvach k diskusii. Anna Polcková
je farárkou nášho CZ, jej prácu si vážime a plne podporujeme.
Je a zostáva pritom „len“ jednou z tímu, jednou z členov presbyterstva.
Predstava, že jej názory sú určujúce a rozhodujúce je „hlbokým
nedorozumením“. Mnohé iniciatívy a aktivity prichádzajú od členov CZ
a presbyterstva a sú rešpektované Annou Polckovou rovnako ako jej
návrhy presbyterstvom.
Ak sa Anna Polcková podľa tvrdenia v závere Stanoviska „spreneveruje
ordinačnému sľubu, vierouke a postoju cirkvi, čo je vnímané podľa
platných cirkevnoprávnych predpisov ECAV ako disciplinárne previnenie“
platí to analogicky na všetkých členov ECAV, ktorí sa, povedané jazykom
biskupov, „tiež prikláňajú k ‚liberálnemu‘ krídlu“? Vyzývajú nás biskupi
k odchodu z ECAV?

My, presbyteri CZ BA SM takúto výzvu dôrazne odmietame. V ECAV
chceme žiť, pomáhať a slúžiť bez donútenia stotožniť sa s názormi zboru
biskupov uvedenými v Stanovisku.
Sme presvedčení, že kresťanstvo ani ECAV na Slovensku neohrozujú
„liberálni protagonisti prohomosexuálneho hnutia“, sekularizovaná
spoločnosť, ani „liberálne“ médiá, ale neschopnosť poctivej sebareflexie,
sebaskúmania, pokánia a následného prehodnotenia spôsobu
komunikácie vo vnútri cirkvi i navonok k spoločnosti. Potrebujeme
prejaviť viac odvahy k otvorenosti a rezignovať na snahu o potvrdzovanie
exkluzivity kresťanov v spoločnosti.
Vyzývame Zbor biskupov a vedenie ECAV, aby neodkladne zriadili
interdisciplinárnu komisiu rešpektovaných odborníkov z oblasti teológie,
sexuológie, psychológie, psychiatrie, sociológie a práva s dlhodobým
mandátom, ktorá pripraví študijný materiál o postoji cirkvi k ľuďom
s homosexuálnou orientáciou. Zároveň si dovoľujeme s odstupom
niekoľkých mesiacov zopakovať naše pozvanie do diskusie pri Veľkom
kostole na túto tému, ktoré doteraz zostalo zo strany Zboru biskupov
bez odozvy.

VYJADRENIE schválilo Presbyterstvo CZ BA SM
na svojom zasadnutí dňa 30. júla 2020.