Text: Filipským 4,4-7
Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko! O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.
Milí bratia, milé sestry,
o dva dni začneme sláviť Vianoce. Napriek náročným prípravám rastie vo väčšine z nás aj radosť.
Aj krst Hanky prináša dnes medzi nás jasnú prezvesť nového života, narodenia Dieťaťa, ktoré zmení tento svet.
Krst svätý, ktorého sme svedkami, by nám mal pripomenúť to múdre Lutherovo, že „starý Adam, t.j. hriešny človek má byť v nás každodennou ľútosťou a pokáním so všetkými hriechmi a zlými žiadosťami topený a mŕtvený a že zase každý deň má v nás vychádzať a povstávať nový človek, ktorý by v spravodlivosti a čistote života žil pred Bohom naveky.“
Toto sa deje a má diať každý deň, nielen vo vybrané nedele, keď verejne pristupujeme aj k liturgickému úkonu spovede.
Krst, ani spoveď, ani Večera Pánova nie sú teda magické úkony, ktoré by pôsobili sami o sebe, ale VIERA človeka je tým, ktorá napĺňa alebo nenapĺňa Božie zasľúbenie milosti.
Sviatosť Večere Pánovej podľa svedectva Novej zmluvy nie je len potvrdením rozhrešenia a Božou odpoveďou na vyznanie hriechov.
Jednou z jej významov je radostné spoločenstvo so vzkrieseným Kristom, ktorý sa mi dáva napriek mojej slabosti a neschopnosti, aj v situáciách, kedy si ani neviem uvedomiť, v čom je podstata mojich problémov, mojej tvrdosti, či ješitnosti, ktorá ma uzatvára do bezvýchodiskovosti samoty a vlastného nešťastia.
Božia milosť, ktorá sa nám ponúka v tele a krvi víťaziaceho, osláveného Krista pôsobí ako sila, ktorá nás podporuje v odvahe žiť každý deň s novou nádejou, s novou inšpiráciou pre dobrú zmenu.
Filip Melanchton v obrane augb. vyznania píše: „A všetci svätí boli ospravedlnení vierou v zasľúbenie, a nie pre svoju ľútosť a skrúšenosť srdca.“
Milosť, ktorá sa nám ponúka pri Večeri Pánovej bez spovede, nás však nijako nezbavuje vážnosti záväzku žiť svoje kresťanstvo dôsledne a v plnej zodpovednosti pred Bohom aj pred ľuďmi.
Sila, ktorá nás motivuje k dobrým zmenám, nie je ukrytá v strachu – ale v radosti. V istote, že Boh ma prijíma bez ohľadu na moje zásluhy – bez ohľadu na moje momentálne nálady, výkony.
Radosť, o ktorej dnes počúvame z listu Filipským, nie je prázdnou, lacnou radosťou, ktorá by sa povzniesla nad realitu, ignorovala by problémy a zápasy. Naopak – ona s nimi počíta a … pracuje.Bratia a sestry,
mnohí ľudia sa v tomto čase ťažko stotožňujú s tým, že v ich rodine budú Vianoce sviatkami lásky a harmónie. Mnohí budú aj teraz tráviť sviatky vážne chorí, opustení alebo vystavení rôznym vypätiam.
Radosť, o ktorej hovorí apoštol, nezničia ťaživé podmienky. Radosť, o ktorej píše, je zacielená na budúcnosť, prináša perspektívu. Apoštol nedáva múdre rady od zeleného stola. List do Filipis píše z väzenia. Nevie, ako sa jeho údel vyvinie – či získa slobodu – alebo sa jeho život skončí. Vie, že musí rátať so všetkým. Napriek tomu sa však cíti slobodným k optimizmu. Na to, čo príde, čaká s pokojom.
Platí to samozrejme aj naopak. Človek, ktorý žije v hojnosti, v pohode, môže mať z budúcnosti strach: opodstatnený aj úplne neopodstatnený strach.
Preto je Pavlovo slovo také aktuálne aj dnes.
Zasahuje nás, ktorí žijeme v relatívne dobrých podmienkach. Máme len vysoké očakávania.
Nádeje a sny máme len dovtedy, kým sa nedostaneme do rozporu s realitou. Ak zažijeme straty a porážky kde sme očakávali víťazstvo, prevalcuje nás sklesnutosť.
Zdá sa, že Pavel to má inak. Prečo ? Čo je to, čo ho drží tak mocne, že sa o svoje nádeje nenechá pripraviť?
Radujte sa v Pánu vždycky, opakujem: „radujte sa“. Stále má na radosť dôvody. Čo píše, nie je eufória. V prvej kapitole listu Filipským čítame: „Mne žiť je Kristus a umrieť zisk.“ Ani v budúcnosti, ktorej sa väčšina ľudí obáva, o ktorej ani nehovorí, vidí ZISK, naplnenie dokonalosti.
Túži po Kristovom opätovnom príchode a na túto udalosť sa teší. Je presvedčený, že Jeho Pán je blízko!
Za týmto postojom nie je odovzdanosť, chuť skoncovať tu so všetkým, alebo jednoducho nechať problémy na iných. Naopak: apoštol sa na ľudí v zbore teší a dúfa, že sa s nimi stretne.
Radosť zamierená na budúcnosť mu dáva silu, aby zniesol momentálne úzkosti.
V prvých zboroch sa kresťania každú nedeľu modlili – maranatha, to znamená: „Príď, Pane Ježišu“ Tešili sa na to, že Ježiš znovu príde, ale snažili sa naplno využiť čas. Boli presvedčení, že neveria a nečakajú márne.
Radujte sa v Pánu vždycky, opakujem, radujte sa. Radosť, ktorú apoštol odporúča, motivuje.
Radosť v Pánu, spojená s očakávaním Jeho príchodu, nie je iba pocit. Motivuje ku konaniu.
Apoštol Filipským pripomína, aby boli vo svojom prostredí veľkorysí. Píše: Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom.
Nestačí, ak bude naša kresťanská láska, ochota dávať a náš záujem obmedzený len na ľudí v rodine alebo zbore. Ježiš nás povoláva k tomu, aby sme sa neuzatvárali do skupiniek, kde nám bude spolu dobre a modliť sa za iných, aby tiež prišli k nám. Ježiš nás posiela do sveta. Povoláva nás, aby sme sa zaujímali, čím žije osamelý sused, ako bude tráviť Vianoce človek, ktorý teraz s nami sedí v (kostolnej) lavici.
Tieto úvahy v nás nemajú vzbudiť zlé svedomie. Mohli by nás však posunúť k tomu, aby sme z toho, čo máme, vedeli dať aj inému, aby sme slovám o láske dali podobu, aby bola viditeľná.
Naša radosť má byť teda známa všetkým ľuďom.
Ale to je, zdá sa, nad naše sily. Nemôžeme vyhovieť každému, naše možnosti, náš čas, naše kapacity sú obmedzené. A toho si je vedomý aj Pavel, preto pokračuje: Nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.
Netrápte sa nad tým, ako to bude. Stíšte sa pred Bohom a načúvajte. On vám povie, ako má vyzerať nastávajúci krok. Aj veľké, radikálne premeny začínajú malými krokmi.
Radosť, ktorá motivuje k láske, nám sprostredkúva hlboký pokoj.
Čas príprav na Vianoce je vždy hektický. Snažíme sa všetko pripraviť tak, aby sme na štedrý večer mohli spokojne sedieť okolo stromčeka.
Dá sa však prísť k pokoju tak rýchlo?
Je posledná adventná nedeľa – možno by sa mohla stať dobrou príležitosťou prerušiť aspoň dnes tú hektiku.
Pokoj Boží je to, čo potrebujeme. Pokoj Boží do tohto rozhádaného sveta. Pokoj, ktorý nás bude chrániť pred stresom a hádkami.
Ježiš svojím konaním dokazuje, že pokoj Boží nemusí byť len ilúziou, on Ho tvorí.
Príďme teda k Bohu, k Ježišovmu stolu aj dnes s radosťou, vďačnosťou a túžbou po Jeho pokoji. Nedá sa dosiahnuť naším úsilím, nefunguje automaticky ani ako odpoveď na našu spoveď. Boh najprv dáva. Najprv miluje. Nech teda Jeho dary menia náš život tak, aby sme sa vedeli povzbudzovať vo viere, radosti, dobrotivosti a vedeli každý deň nanovo vykročiť k pokoju. Amen.