Kázeň na 8. nedeľu po sv. Trojici, 6.8.2017

Anna Polcková
Text: Mt 7, 15-22
Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Tak teda po ovocí poznáte ich. Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, a či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene?

Bratia a sestry,

prečítaný evanjeliový text je výstrahou. Hovorí o súde, rozdelení, o mrazivom odmietnutí: odíďte, nikdy som vás nepoznal. Z týchto slov ide hrozivé napätie. Bezútešné pasáže, temné, strach vzbudzujúce texty nás vyrušujú. Znepokojujú. Potrebujeme povzbudenie, prichádzame k Bohu, k Ježišovi s prosbami o pomoc, o nové sily, požehnanie, a zrazu počúvame z Ježišových úst … vyhrážky. Ani zmienka o milosti a odpustení. Ani stopy po pochopení, po veľkorysosti, po dobrote.

Biblia nie je jednoduchá kniha. Ale ani my ľudia nie sme jednoduchí. Zažívame nádej aj strach, vľúdnosť aj agresivitu, lásku a nenávisť, nadšenia aj sklamania, sme plní rozporov, ambivalencie. Je preto dobré, že biblické texty, evanjeliá zrkadlia život vo všetkých jeho podobách.

Ak sa ani takýmto textom nebudeme vyhýbať a budeme ich čítať s otvorenosťou a záujmom, budú nás môcť hlboko zasiahnuť, stretneme v nich samého seba.

Posolstvo textu je úplne jasné. Je namierený voči tým, ktorí znevažujú Boha aj človeka. Proti falošným prorokom. Pokrytcom.

1. Prvým odporúčaním je: Nedajte sa klamať. Dávajte si pozor na falošných prorokov, falošných ľudí. Ježiš tvrdí: zdanie klame. Slová a pravé zámery falošných ľudí nesedia. Prestupujú Boží zákon. Konajú zlo. Sú násilní, deštruktívni.

Preto, aby nemuseli čeliť vlastným nedostatkom, napádajú ostatných. Keďže reálny život ich predstavu o vlastnej dokonalosti ohrozuje, sú horlivo zaneprázdnení nenávisťou, alebo aspoň snahou udržať si zdanie morálnej bezúhonnosti. Intenzívne si prajú ako dobrí vyzerať, sú citlivé na spoločenské normy. Ich dobrota je však len v rovine predstierania. A to znamená, že je to lož. Ich lži nie sú určené k tomu, aby oklamali druhých, ale skôr aby oklamali samých seba. Chránia sa tak pred bolesťou z výčitiek, ktorú by museli uniesť pri pohľade na svoju skutočnú tvár.

Napriek tomu, že sa považujú za dokonalých, majú o svojej podstate určité priznané tušenie. Nakoniec, to je ten pocit, ktorému sa snažia uniknúť. Neabsentuje v nich teda vedomie hriechu, vlastnej nedokonalosti, ale neochota toto vedomie prijať. Svojho zla sú si vedomí a preto mu tak unikajú. Stávajú sa zlými, lebo utekajú sami pred sebou. Škodlivosť zla sa neprejavuje priamo, ale nepriamo, ako súčasť tohto zatajovania.

Židovský filozof Martin Buber v knihe Dobro a zlo píše: „Práve preto, že prvoradým stimulom jedincov je pretvárka, jedno z miest, kde sa s nimi môžeme najpravdepodobnejšie stretnúť, je kostol. Je snáď lepší spôsob ako zamaskovať svoje zlo pred sebou samým podobne ako pred druhými, ako byť duchovným alebo prijať akúkoľvek inú dobre viditeľnú podobu kresťana v rámci našej kultúry? Domnievam sa, že v Indii budú mať zlí ľudia podobné tendencie a budú „dobrými“ hinduistami, alebo „dobrými“ moslimami. Tým nechcem povedať, že náboženské pohnútky väčšiny ľudí sú falošné. Chcem len povedať, že zlí ľudia majú sklony prikláňať sa k zbožnosti práve pre pretvárku a úkryt, ktoré im môže poskytnúť.“

Vnútorný svet človeka, jeho motívy, túžby a strachy, zranenia, ktoré stoja za jeho myslením, cítením a rozhodovaním, nám ostávajú skryté. Nevieme, nemôžeme ich poznať u iných, dokonca ani u seba. To však ešte neznamená, že dôsledkom pokrytectva máme byť vystavení napospas. V tom je text napriek jeho tvrdej priamosti prospešným. Uvádza nás do reality, ktorú si nevieme a nechceme pripustiť, a ponúka východisko.

Ježiš hovorí o tom, že draví vlci zvyknú nosiť ovčie rúcho. Tí, ktorí sú agresívni, arogantní, ktorí túžia len po tom, aby mohli presadzovať samých seba – bez ohľadu na iných, na úkor iných, sa tvária nevinne. Niektorí manželia alebo manželky, deti alebo rodičia, farári, právnici či politici, to robia tak presvedčivo, že by nám nikdy ani nenapadlo ich slová, ich pôsobenie pred inými spochybňovať. Za ich úsmevmi, ústretovosťou, príjemným vystupovaním, či navonok harmonickými vzťahmi sa však môže skrývať bezohľadnosť a manipulácia.

Ježiš nám predkladá jednoduchý test, ktorý nám umožňuje cez pekné, pestované ovčie rúcho nazrieť a spoznať, koho mám vlastne pred sebou.

Hovorí: falošných prorokov spoznáte ich podľa ovocia. Ovocie sa spomína aj v mnohých iných textoch, je obrazom pre skutky človeka. Overením hodnovernosti viery nie je slovný prejav, to ako vás iný človek dokáže nadchnúť – ale jeho konanie, jeho skutky. Ježiš odporúča: počúvajte, pozorujte, všímajte si. Je tento človek autentický, čestný? Je jeho ochota, záujem o človeka úprimný?

Falošní proroci, tí, ktorí tak často hovoria „Pane Pane“, mávajú úspech. Pravých kresťanov, ktorí trpezlivo nesú svoj kríž a často ho pomáhajú niesť aj iným, môžu úplne zatieniť.

Falošní proroci vedia totiž vystupovať, rečniť, presviedčať o lacných a ľahkých riešeniach, nadchnúť pre zázračné uzdravenia, istotu všetkých vypočutých modlitieb. Kým je človek v dobrej duševnej aj duchovnej kondícii, dokáže si tieto spôsoby kráčania k víťazstvu s Kristom osvojiť. Ale na človeka, ktorý sa práve trápi, a v starostiach, chorobách, beznádejach dlho márne hľadá aspoň vnímavé ucho, aby mal možnosť nájsť vo svojich záťažiach a zmätkoch orientáciu, môžu vidiny istého úspechu pôsobiť násilne, alebo prinajmenšom úplne mimo.

To Ježiš jasne odsudzuje. To nestrpí. To považuje za zlé ovocie zlého stromu. Napriek všetkým dobre, zbožne vyzerajúcim prejavom.

2. Druhým odporúčaním, ktoré z textu vyplýva je: Neklamte samých seba. Odhaľte svoju vlastnú faloš.

Spoznať, prehliadnuť pretvárku na inom človeku si teda vyžaduje pozorovaciu schopnosť. Každý z nás by teraz iste hneď vedel menovať pár ľudí, ktorí majú črty falošných prorokov, falošných ľudí.

Postrehnúť však pokrytecké sklony na sebe, na vlastnom živote, rodine, spoločenstve, je omnoho komplikovanejšie. Vzdať sa hodnotení a súdov a obrátiť svoju pozornosť na to, kde mám JA nutkanie javiť sa ako lepší, spravodlivejší, silnejší tam a vtedy, keď sa cítim byť úplne neschopným, to stojí veľa úsilia a sebazaprenia.

Aké ovocie rastie teda vo mne? Som pravdivým-pravdivou? Som takým, akým mám byť – chcem byť? Ak sme úprimní, môžeme len súhlasiť s apoštolom Pavlom: „nerobím totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem.“ Náhľad na seba, ktorý získavame z poctivého sebaskúmania, vedie k pokániu, a potom aj k ochote k zmene. Ani tento proces nie je však automatický. Poznaním vlastných zlyhaní môžeme ustrnúť, pri sebazničujúcich výčitkách, trpkosti, pocite krivdy zastať. Keby sme si rezignovane povedali: ´som a ostanem zlým stromom, lebo moje ovocie je zlé´, Ježiša by sme nepochopili.

My nepotrebujeme byť zo seba zúfalí. Nezáleží na tom, či je ovocie na našom strome práve veľké, zrelé a atraktívne. Na to, aby dozrelo, potrebuje čas. Každé je najprv malé, zelené, nezrelé – horké alebo kyslé – aj keď rastie na dobrom strome!

Kým žijeme v tomto svete, nebudeme sa žiaľ môcť preukázať zrelým ovocím. Ale to, čo na nás, čo v nás rastie, je dôležité poznať, a to, čo je choré – myslenie a konanie, uzdraviť. Pokiaľ by sme si namýšľali, že sme zachránení, prinášame dobré ovocie, vystavovali by sme sa riziku, že sa zameriame už len na to, ako naprávať iných. A to by bolo falošné.

Kresťania sa v minulosti pred tými, ktorí volajú: ´Pane, Pane´, ale vôľu Božiu neplnia, snažili chrániť zavedením kresťanskej disciplíny. Spytovanie svedomia, ušné spovede, pôsty, púte, tresty, často aj telesné, exkomunikácia/vylúčenie – to všetko boli prostriedky, ktoré mali zamedziť šírenie bludov a falošných učení, zabezpečiť dodržiavanie zákona, teda v zmysle Ježišovho podobenstva sa starať o to, aby na dobrých stromoch rástlo čo najviac dobrého ovocia. Úmysly, ktoré stáli za touto iniciatívou, boli šľachetné.

Dnes už vieme, že sa v týchto programoch očisty sa často mierilo úplne mimo, úplne zle: proti poznatkom, ktoré prinášala veda, ale aj proti novokrstencom, Židom, moslimom, Rómom, homosexuálom. Niekedy zjavne, ale omnoho častejšie skryto, nenápadne – s úsmevom na tvári.

Kresťania, ktorí sa cítili byť lepšími, tak vyvíjali tlak k neustálemu sebaskúmaniu a vyznaniu hriechov – až dovtedy, kým nepríde k uzdraveniu, či inému zázraku. Týmto spôsobom pripravili o vieru alebo aj o duševné zdravie mnohých nešťastných ľudí.

Bratia a sestry to, čo z Ježišových varovaní pred klamom a sebaklamom vyplýva, je pozvanie k dôvere. K slobode byť nezávislým od hodnotenia, odsúdenia iných – lebo práve tí, ktorí odmietajú, môžu byť napriek všetkým zbožným slovám a gestám tí odmietnutí. Napriek vážnosti a tvrdosti plynie z Ježišových slov povzbudenie a nádej pre všetkých, ktorí pokánie a túžbu po každodennej zmene vidia ako jediný spôsob rastu, ako cestu k zmysluplnému cieľu svojho života a svojej viery.

Nikto z nás nie je, a počas tohto života nebude úplne čistým, dokonalým a uzdraveným, vždy sa nás budú týkať ambivalencie, napätia, neistoty. Ale každý deň sa namiesto toho, aby sme trestali, likvidovali seba alebo iných môžeme obracať na Boha a prosiť ho o to, aby nám pravdu o nás neprestal zjavovať. Amen.

 

Bože náš,

ďakujeme za jasné slovo, lebo nám umožňuje nazrieť na naše temnoty, úniky, na naše zmätky.

Ďakujeme za Tvoju bezpodmienečnú lásku, za prijatie, ktoré nám dáva odvahu podrobiť sa bolesti pokánia, bolesti sebapoznania.

Odpusť nám všetky modlitby, vyznania a svedectvá, ktoré sme svojím konaním popreli a znevážili tak Tvoju vôľu.

Prosíme Ťa, posilni nás v našich zápasoch o pravdu a spravodlivosť, aby sme sa ich hľadania nevzdali a nedali tak priestor zlu v nás aj okolo nás.

Prosíme, vzbuď v nás úprimný záujem o blížnych v našom živote – v rodine, v práci, v cirkvi – aby sme si vedeli porozumieť, aby sme jedni s druhými vedeli súcitiť. Pomôž nám vidieť naše obmedzenia, obavy, ale aj výzvy a šance pre nové začiatky. Amen.