Text kázne: Iz 42, 1 – 4
1 Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom.
2 Nebude kričať ani nezvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici.
3 Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí, podľa pravdy bude súdiť. 4 Neochabne a nepodlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho náuku čakajú ostrovy.
Amen.
Bratia a sestry.
Už takmer celý mesiac prežívame nedeľné dni spôsobom, ktorý sme doteraz nezažili. Sme od seba oddelení, v izolácii, čo je pre elimináciu pandémie nevyhnutné, no pre človeka, ktorý je spoločenským tvorom, zároveň veľmi obmedzujúce a stresujúce. Mysľou sa nám preháňajú mučivé otázky, na ktoré nenachádzame uspokojivé odpovede. No predsa len, nikdy nie sme úplne sami, a aj táto forma bohoslužby nás v Duchu Svätom spája ako jedno veľké spoločenstvo, ktoré v sebe živí vieru a nádej, že odpovede napokon prídu, nemusíme sa preto báť a podliehať beznádeji. Naopak, aj tie zložité časy a ťažké skúšky života nám dávajú príležitosť učiť sa poznať život o čosi viac. Zrazu sa dokážeme vidieť takí, akí sme, bez obalu vytvoreného spoločenským klišé. Paradoxne, práve v tých ťažkých chvíľach v sebe dokážeme objaviť to, na čom záleží najviac, čo je v živote podstatné, našu ľudskosť.
V tomto duchu sa dnes spoločne zamyslíme nad Ježišovým verejným vystúpením, nad tým, čo učil a konal, na podstatu a zmysel jeho povolania stať sa Hospodinovým služobníkom určeným pre spásu národov, tak ako to vyjadrujú slová proroka Izaiáša: „Ja, Hospodin, povolal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil, určil som ťa ľudu za sprostredkovateľa zmluvy a za svetlo národom, aby si otváral oči slepým a vyvádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, čo sedia vo tme“. (Iz 42, 6 – 7)
Ježiš sa týmto spôsobom dobrovoľne solidarizuje s údelom ľudstva, zostupuje do hlbín našej nedokonalosti, bolesti, nenaplnených očakávaní a túžob po láske, šťastí a pokoji. Deklaruje, že svojim konaním napĺňa všetku Božiu spravodlivosť. Čo to však znamená naplniť všetku Božiu spravodlivosť? Ide tu predovšetkým o myšlienku pospolitosti. Existencia všetkého je podmienená usporiadaním vzťahov medzi Bohom a tvorstvom. Spravodlivosť tak spočíva v harmónii Božieho stvoriteľského poriadku. Ak je porušená, dochádza k ohrozeniu všetkého bytia. Preto musí byť obnovená. To je aj samotným zmyslom súdu, ktorý má ohlásiť Hospodinov služobník národom – znovunastolenie harmónie tohto poriadku, koniec koncov aj v prospech tých, ktorí sa previnili.
Ľudia svojim sebeckým a nezodpovedným konaním už dlhodobo narúšajú túto harmóniu, a to nielen v našich vzájomných vzťahoch. Ničíme vytrvalo a bezcitne krehkú rovnováhu v prírode, len nech je nám dobre a máme všetkého nadostač. Nechceme myslieť na následky, spoliehame sa na to, že to tak bude navždy, veď nás od malička učia, že sme na tej správnej strane sveta, plníme si svoje náboženské povinnosti tým najsprávnejším spôsobom, držíme sa ortodoxne tradícií. Ako je potom možné, že keď sa máme dobre a nik nám nebráni v tomto spôsobe života, sme voči sebe tak veľmi necitliví a neláskaví, obraciame sa chrbtom k menšinám, k chudákom, cudzincom, k ľuďom, ktorí nechcú splývať s davom a nehanbia sa za svoju inakosť. Arogantne si myslíme, že nám sa nič nemôže stať, že ostaneme zdraví, aj keď svet okolo nás dlhodobo trpí a je stále viac chorý v dôsledku nášho konania. No to je ilúzia.
No ak hovoríme, že zmyslom súdu je znovunastoliť harmóniu Božieho stvoriteľského poriadku, nemali by sme to dávať automaticky do súvislosti s aktuálne prebiehajúcou vírusovou pandémiou. Bolo by to nezodpovedné, príliš zjednodušujúce a neobjektívne. No predsa len, aj táto situácia ohrozenia ľudského života v globálnych rozmeroch, ktorá zásadným spôsobom narúša zažité stereotypy, nám môže pomôcť. Núti nás totiž vstúpiť do seba a vidieť svoj život v omnoho širších súvislostiach.
Prvá pieseň o Hospodinovom služobníkovi, z ktorej sme vybrali aj náš dnešný kázňový text, opisuje podrobnejšie, v čom spočíva znovunastolenie harmónie Božieho stvoriteľského poriadku. Prvý raz sa tu stretávame so zvláštnym poslaním Hospodinovho služobníka. Medzi ním a Hospodinom je jedinečný vzťah. Je obdarovaný Hospodinovým Duchom, aby poslanie, ktorým je poverený dokázal vykonať. Hebrejčina používa pre výraz „duch“ rovnaký pojem, ako pre slovo „vietor“. Tým je povedané, že dar Božieho Ducha je silou, ktorá mení, prevracia a búra, ktorá je a môže byť len a len darovaná. Nemožno ho vlastniť, možno mať na ňom len podiel a nechať sa ním viesť a formovať. Dar Božieho Ducha znamená vždy poverenie k určitej úlohe, či poslaniu a súčasne aj moc k ich vykonaniu. Vždy a všade k všeobecnému prospechu.
Aj my, bratia a sestry, nesmieme zabúdať na povinnosť byť neustále otvorený pôsobeniu Hospodinovho Ducha, aj v tejto zložitej situácii. Musíme žiť pre zajtrajšok, nie len pre dnešok, a už vôbec nie uzatvorení v minulosti. Avšak práve tu máme stále veľké rezervy. Ako život plynie a roky ubiehajú, ťahá nás to späť do minulosti, akoby sme už stratili záujem, nemali už čo povedať a urobiť. Prečo si však potom neustále pripomíname na službách Božích všetky tieto dôležité udalosti dejín spásy? Nerobíme tak predsa preto, aby sme ostali uväznení v minulosti. Naopak, pretože táto zvesť je evanjelium – radostná zvesť, má nás neustále burcovať k novej dôvere a k novej odvahe, k novej nádeji. To, že stále trvá čas Božej milosti v tomto svete máme využiť tak, že to staré v nás necháme oživiť Božím Duchom a dáme mu priestor priniesť do života opäť čosi nové.
Hospodinov služobník má nastoliť na zemi právo a pomoc utláčaným, má predstaviť novú nádej a spásu pre všetkých. Prorok vraví, že príde v tichosti a v pokore, nie s hrmotom a rinčaním zbraní, no jeho moc bude predsa veľká. Bude ju používať k dobru tohto sveta, k záchrane toho, čomu hrozí zahynutie. To, čo je už na pokraji smrti, ako nalomená trstina, to oživí. To, čo už dohorieva, to znova zažne svetlom. Práve toto, práve takýto je súd podľa Božej pravdy. Deje sa už v prítomnosti. Je sprievodným javom života v tomto svete od samého začiatku.
Aj dnes je tomu tak. Veď sa len pozrime okolo seba. Isto sme si všimli, že tichá a neviditeľná hrozba mikroskopického organizmu, ktorý neklope na dvere len tých „ťažkých“ hriešnikov, nevyberá si podľa náboženskej príslušnosti, ani mu nezáleží na farbe pleti, etnickej príslušnosti, ba dokonca ani na sexuálnej orientácii, a je mu úplne jedno aj to, či sme muži alebo ženy a čo to pre nás v kultúrno-spoločenskej oblasti znamená, táto sila mikroskopických rozmerov spôsobila, že huriavk a lomoz neustálych treníc, hádok, nespočetného množstva urážok a útokov na samotnú podstatu ľudskej dôstojnosti, ktoré sme museli tak dlhý čas počúvať z úst politikov, náboženských fanatikov, alebo šarlatánov konšpiračných hier, ten zrazu akoby ustal. Prinajmenšom sa rapídne znížila jeho intenzita.
V tejto situácii sa však zároveň ukazuje, že predsa len vieme byť aspoň nachvíľu iní, jednoduchší a otvorenejší voči iným, lepší. Cítime viac ako inokedy, že nás všetkých spája to, že sme ľudia, sme stvorení na Boží obraz. To znamená, že takýto súd vždy prináša aj novú nádej celému Božiemu tvorstvu. Aj my, každý z nás týmto spôsobom dostáva novú možnosť meniť sa neustále a vždy viac v súlade s Božím obrazom, na ktorý sme boli všetci stvorení.
Ak počúvame túto mocnú zvesť o Hospodinovom služobníkovi pozorne a s otvoreným srdcom, o čo viac by sme mali aj my konať v súlade s jej obsahom a ponaučením. Hospodin, stvoriteľ neba i zeme povoláva svojho služobníka a dáva mu mimoriadne poslanie: stelesňovať Božiu zmluvu s Izraelom a byť svetlom národom. V tom sa zjavuje Božia moc a sláva znovu a stále, ako na počiatku pri stvorení neba a zeme, tak i teraz. Bratia a sestry. Z historického hľadiska je zrejmé, že všetky biblické piesne o Hospodinovom služobníkovi (Iz 42, 1 – 9; 49, 1 – 6; 50, 4 – 9; 52, 13 – 53, 12) vznikli práve v ťažkých časoch. Pre Izrael to bol nútený exil a nesloboda. Pre nás sú to globálne výzvy, ktoré život vo svete prináša. Takýmto spôsobom Hospodin učí svoj ľud žiť z nádeje a v stálom očakávaní toho nového. V záhadnej a jedinečnej postave Hospodinovho služobníka preto môžeme vidieť Božieho svedka v každom ťažkom období. Stáva sa poslom nádeje, ktorý prináša ľudu radostné posolstvo o záchrane a odpustení. Nereprezentuje tých mocných, je reprezentantom ľudstva ako takého. Solidarizuje sa s nami vo všetkom, a aj keď nevykonáva žiadny obetný, či iný náboženský rituál, predsa prináša slovo zmierenia a svojim životom sa stáva sám obeťou za viny iných.
Hospodinov služobník týmto spôsobom ukazuje do budúcnosti, o ktorú zápasí a učí pre ňu nielen žiť, ale aj trpieť, ak je treba. Práve pre toto eschatologické zacielenie v ňom možno vidieť svedka Božej lásky zjavenej v Ježišovom živote a kríži. Práve preto prvotná kresťanská cirkev rozpoznala v piesňach o Hospodinovom služobníkovi proroctvo ukazujúce k Ježišovi Kristovi. On je tým služobníkom, ktorý sa svojim životom, učením a dielom stáva trpiacim Božím Mesiášom.
Čo z toho vyplýva pre nás, bratia a sestry? Aké je to naše poslanie a čím má byť naplnené? Správna odpoveď si vyžaduje zmenu myslenia, povedané náboženským jazykom, pokánie. Iba tak totiž možno dospieť k poznaniu, čo je skutočne Božou vôľou, nechať sa viesť Božím Duchom k poznaniu fundamentálnej pravdy, že Boha si nemožno privlastniť, ani ním manipulovať. Boha nemožno obmedzovať žiadnym náboženstvom, filozofiou, ani kultúrou. Boh nepatrí nikomu z nás, my všetci však patríme Bohu.
Preto lepšie a účinnejšie ako všetok krik, silné slová, či teatrálne správanie, je ochota stíšiť sa a trpezlivo počúvať iných, viac o veciach rozmýšľať a neprestať sa vzdelávať, zasadzovať sa o právo a spravodlivosť pre všetkých rovnako a vlastným príkladom k tomu motivovať aj iných. Práve taký život je sám o sebe zvesťou a účinným misijným posolstvom v dnešnom nepokojnom svete. Každému totiž, kto sa s ním stretne, pomôže pochopiť, čo skutočne znamená a k čomu nás má motivovať poslanie Hospodinovho služobníka – k odvahe a ochote poučiť sa z chýb minulosti a nechať sa naďalej pretvárať a viesť Božím Duchoch, aby sa aj naše životy stali živou výpoveďou viery, že práve Ježiš je tým služobníkom, ktorý je Bohom vyvolený, obdarený Božím Duchom a povolaný vykonať poslanie, ktorého cieľom je spása Božieho ľudu Izraela a všetkých národov. Amen.