Kázeň na Smrtnú nedeľu, 29.3.2020

Anna Polcková
Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odvetil: „Tu som.“ Boh povedal: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, odíď do kraja Morija a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu na vrchu, o ktorom ti poviem.“ Abrahám včasráno osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov i svojho syna Izáka. Keď naštiepal dreva na spaľovanú obetu, vstal a vybral sa na miesto, o ktorom mu hovoril Boh. Na tretí deň Abrahám pozdvihol oči a zďaleka uzrel to miesto. Povedal svojim sluhom: „Zostaňte tu s oslom. Ja pôjdem s chlapcom ta, pokloníme sa Bohu a vrátime sa k vám.“ Abrahám vzal drevo na spaľovanú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám vzal oheň a nôž a tak šli obaja spolu. Izák povedal svojmu otcovi Abrahámovi: „Otec!“ Ten odpovedal: „Čo chceš, syn môj?“ Izák sa spýtal: „Pozri, oheň a drevo je tu, no kde je baránok na spaľovanú obetu?“ Abrahám odvetil: „Syn môj, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh.“ Tak šli obaja spolu ďalej. Keď došli na miesto, o ktorom im povedal Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal naň drevo, zviazal syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo.  Abrahám vystrel ruku, vzal nôž, aby zabil svojho syna. Vtom z neba zavolal naňho Hospodinov anjel: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som!“ Anjel mu povedal: „Nedotýkaj sa chlapca, neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel ani svojho jediného syna.“ Abrahám sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu. Abrahám nazval toto miesto „Hospodin sa postará“. Tak sa dodnes hovorí: „Na vrchu sa Hospodin postará.“  Hospodinov anjel znova zavolal z neba na Abraháma a povedal: „Prisahám na seba samého,“ znie výrok Hospodina, „pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna,  určite ťa požehnám a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu; tvoje potomstvo sa zmocní brány svojich nepriateľov. Pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“ Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a všetci spolu sa pobrali do Beér-Šeby, kde Abrahám býval. Bratia a sestry,

v ostatných dňoch sa o koronavíruse šíril na sociálnych sieťach príspevok, ktorý sugestívnym spôsobom popisoval, že ´ľudstvo dostalo presne takú chorobu, ako potrebovalo.´ Autorka v ňom konštatuje, že sme si prestali vážiť zdravie, prírodu, starých a chorých ľudí, zdravotníkov, učiteľov. Nefungovali sme v rodinách, ale trávili sme čas v nákupných centrách, zameriavali pozornosť na svoj vzhľad. Namýšľali sme si, že sme pánmi tejto zeme. Preto sme dostali túto chorobu, ako príučku, ktorá nás má naučiť pokore. ´Dostali sme chorobu ušitú na mieru. Asi sme ju ako ľudstvo naozaj potrebovali.´

O tom, čo všetko si nevážime, kde všade zlyhávame, niet pochýb.  Ale myslieť si, že hrozba šírenia vírusu a strach zo smrti bude tým, čo teraz náš život a svet automaticky zmení, je pomýlené. Predstava, že núdza, v ktorej sme sa ocitli všetci bez rozdielu, nás urobí pokornými, láskavými a naše rodiny a spoločnosť začnú výborne fungovať, je falošná. Neprijateľná.

Naše nedostatky a zlyhania v tomto a podobných prejavoch sú síce pomenované  správne, ale zároveň sú zasadené do ideového rámca, ktorý napätie a neistotu ešte viac stupňuje. Tým rámcom je súd. Trest. Niektorí kresťania v ňom nachádzajú obraz Boha ako trestajúceho Sudcu, ako Toho, kto pyšného človeka prinúti kapitulovať.

V kríze, v ktorej sme sa ocitli tak náhle, sa objavujú rôzne názory a predpoklady o tom,  čo nebezpečnú pandémiu spôsobilo. Kto je za ňu zodpovedný. Koho treba potrestať, alebo pred kým a čím sa preventívne chrániť.

Takéto idey sú však vražedné viac ako vírus. A sú tiež nákazlivé. V minulom storočí spôsobili katastrofu, pri ktorej zahynuli milióny ľudí v programovo riadenej perzekúcii a genocíde európskych židov v koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Východiskom k tzv. „konečnému riešeniu židovskej otázky“ boli antisemitské teórie, predstavy o biologickej menejcennosti židovskej rasy paradoxne prepojené s predstavou o mimoriadnej schopnosti židov vytvárať sieť celosvetového sprisahania a následne sa zmocniť vlády nad svetom. Okrem židov prišli počas  holokaustu o základné ľudské práva, dôstojnosť a o život tisíce telesne a mentálne postihnutých, homosexuálov a Rómov.

Z tejto drastickej kapitoly dejín sme sa mali poučiť. Ale zatiaľ sa nám to nepodarilo. Ešte stále sú skupiny ľudí, ktoré práve niektorí kresťania považujú za menejcenných, za ľudí druhej kategórie, rovnako ako pred necelým storočím.

Cudzinci, utečenci, Rómovia a iné menšiny, ale aj telesne či duševne postihnutí sú zraniteľní najviac. Cítia odmietanie, pohŕdanie. V demokratickej, kresťanskej krajine znášajú rôzne formy útlaku,  od výsmechu či ironických  poznámok po priame obviňovanie z toho, že ohrozujú rodiny alebo našu kultúru. Vedome či nevedome z nich robíme obete, a niekedy dokonca v ilúzii, že je to prejav poslušnosti Bohu. Ale Boh predsa nežiada obete!

Do dramatickej situácie, keď sa Abrahám chystá urobiť to, čo si myslí, že musí, zasiahne anjel. Konanie, ku ktorému ho priviedol strach, a on v ňom koná ako stroj, ako robot, anjel preruší, znemožní.  Boh predsa Abrahámovi toľkokrát hovorí: Neboj sa. Neboj sa budúcnosti. Neboj sa, nenechám ťa, neopustím. Nenechám ťa padnúť. Neboj sa, tu som. Pôjdem s tebou. Budem ťa sprevádzať a pomôžem ti niesť, čo príde.

Boh svoje ubezpečenie o tom, že sa nemusíme báť, pripomína neustále. ´Neboj sa´

hovorí a dáva najavo Abrahámovi, prorokom, mladej Márii a jej priateľovi Jozefovi. ´Nebojte sa´ počúvajú pri Ježišovom narodení pastieri na poli.

Anjelov, ktorí by Božie ´neboj sa´ tlmočili dnes, potrebuje každý z nás. Sú tu. Objavujú sa v každom človeku, ktorému sa podarí ľudí inšpirovať a nadchnúť, aby sa spojili. Aby si pomáhali. Aby využili všetky spôsoby, ako nadviažu kontakt s tými, ktorých nemôžu osobne stretnúť a objať. Anjeli sa objavujú v mnohých výborných iniciatívach, ktoré nám pomáhajú, aby sme sa nepoddali smútku a obavám z toho, čo je a čo ešte len príde. Anjeli medzi nami dnes šijú rúška, nosia starším nákupy, organizujú deťom povinnosti a voľný čas, informácie o stave núdze sa snažia vyvážiť nadľahčením, humorom. To všetko robia dnes ľudia nezištne. Z lásky.

Bratia a sestry,

Ježiš nazýval Boha Otcom, Abba – Oteckom. K poslušnosti k Nemu Ho nemotivoval strach, ale dôvera. A láska. Tú stavia nad celý zákon. Dáva jej prioritu v každom vzťahu – k Bohu, blížnemu aj sebe. Považuje ju za najdôležitejšie z prikázaní, za celý ich súhrn.

Ježiš svojimi slovami, prístupom k ľuďom, ale predovšetkým svojím konaním tlmočí, že Boh chce milosrdenstvo, nie obete. Za nešťastím nehľadá vinníka, aby ho potrestal. Naopak. Kauzalitu, súvislosť príčiny a následku radikálne odmieta. Na otázku učeníkov, kto zhrešil, kto je vinný za to, že je jeden muž od narodenia nevidiaci, odpovedá: ´nikto nezhrešil´. Pátranie po tom, kto je zodpovedný za prírodné katastrofy, choroby, postihnutia neprináša nič dobré. To jediné, čo má zmysel, je premýšľať o tom, ako si môžeme pomôcť. Ako sa navzájom potešiť a podporiť.   To v nás všetkých – mladých aj starších, zdravých aj ohrozených zachová život. Silu. Dôveru. Pokoj.

K tomu, aby sme dokázali zmeniť, meniť náš pohľad na Boha, na ľudí, na samých seba, na celý svet, nás neprivedie strach pred ochorením, pandémia, katastrofické scenáre. Iba láska. Iba ona v nás môže naštartovať zmeny, ktoré náš svet urobia lepším a krajším miestom pre život. Pre všetkých ľudí. Pre všetkých nás.   Amen.

 

Bože náš,

naša neistota je v týchto dňoch niekedy väčšia ako naša viera. Prosíme o Tvoje zmilovanie. O pokoj a trpezlivosť, keď nemôžeme žiť a pracovať tak ako predtým. O porozumenie a vytrvalosť, ktorá nám pomôže zvládnuť dočasné odlúčenie od blízkych. O milosť pre všetkých trpiacich a umierajúcich v Taliansku a Španielsku a vo všetkých krajinách sveta. O rozvahu pre tých, ktorí nesú zodpovednosť za preventívne opatrenia, ochranu a bezpečnosť. O silu pre všetkých, ktorí pracujú s nakazenými a chorými. O múdrosť pre vedcov a lekárov, ale aj ekonómov. O nádej pre ľudí, ktorí prichádzajú o živobytie. O ochotu pomáhať starším a chorým, všetkým, ktorí to potrebujú. O lásku, ktorá nám pomôže prekonať strach. O schopnosť vyhľadávať si dôvod na drobné každodenné radosti a úsmev. Buď s nami teraz a po všetky ďalšie dni. Amen.