Anna Polcková
Text: Lukáš 2,1-14
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto. A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!Milí bratia, milé sestry,
vianočné evanjelium, ktoré dnes znelo ako oslovenie, počúvame každý rok.
Vynárajú sa nám pri ňom spomienky na detstvo, na rodičov, na domov, v ktorom sme sa cítili chránení a istí. Myslíme na čas, v ktorom sme tak ľahko dokázali veriť na zázraky, alebo na ten, kedy sme dúfali, že všetko, čo v tomto svete nie je celkom v poriadku, zmeníme, veď naše vklady múdrosti, nadšenia a odhodlania musia v tomto svete zanechať jasnú stopu!
Spomienky a emócie majú v tento deň v našom prežívaní veľký význam. Akoby sme si chceli vynahradiť to, čo si v dňoch plných povinností a stresu nedovolíme, čo vytesňujeme alebo racionalizujeme.
Na druhej strane by nám zas preexponované citové pohnutia a sentiment mohli znemožniť vidieť tých, ktorí Vianoce oslavovať nevedia a ani nechcú.
Okolo každého z nás žijú ľudia, pre ktorých sú práve sviatky náročným časom prázdna, samoty, bolesti zo straty blízkeho človeka, často spojených s nedostatkom, pocitmi neužitočnosti či sebaľútosti.
Pre všetkých – sviatočne naladených aj utrápených, mladých aj starých, bohatých aj chudobných, úspešných aj úplne stroskotaných – prichádza k nám v Kristu Boh sám. Príbeh jeho narodenia sa dotýka každého, kto mu chce rozumieť. Stále je napínavý a aktuálny.
Dnes budeme premýšľať o dvoch veršoch, ktorými vianočné evanjelium začína a končí – pripomenieme si ich, ako sú zapísané v Lukášovom evanjeliu v 2. kapitole v 1. a 14. verši. „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet… Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Amen.
Bratia a sestry,
začiatok a koniec, život a smrť, nebo a zem, Boha a človeka zvykneme definovať ako protiklady – a v týchto súvislostiach potom vnímame a vytvárame aj svoje životné zásady. Viera alebo videnie. Nádej alebo výsledok.
Narodenie betlehemského dieťaťa však stavia veci do nových súvislostí. Z koncov robí začiatky, cez smrť preniká k novému životu. On – Boh sa skláňa k človeku v tom, že prináša na zem kus neba.
Úvod evanjelia hovorí, že cisár Augustus nariadil sčítanie ľudu. Ježišovo narodenie je zasadené do rámca reálnej svetovej politiky. Cisár – vládca vtedajšieho sveta, rozhoduje o tom, čo musia ľudia robiť, ustanovuje, čo musia platiť. Pri sčítaní nešlo len o púhu štatistiku, ale o dane.
Ježiš sa rodí uprostred pohybu – pohybu ľudí, ktorí musia odísť zo svojich domovov na cestu nepohodlia. Oni musia znášať krízy.
Bolo by zaujímavé, keby sme sa pokúsili príbeh narodenia aktualizovať. Namiesto opisu vtedajších pomerov by stačilo dosadiť tie dnešné: Namiesto „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet“ by sme čítali: „V tých dňoch bola celá Európa postavená pred úplne nové výzvy.“ „V tých dňoch sa riešilo, ako zmierniť dopady hospodárskej krízy.“ „V tých dňoch nemocnice zápasili o prežitie – a lekári aj pacienti si museli brániť svoju dôstojnosť.“ „V tých dňoch sa učitelia aj žiaci dožadovali zachovania svojich práv.“
Boží Syn prichádza do týchto a podobných nepokojov a starostí, do mojich a Tvojich obáv o to, čo bude. Ruší naše predstavy o idyle prvých Vianoc – no robí to len preto, aby sme sa pohli ďalej, aby sme napriek protikladom hľadali a nachádzali spojenia, nové riešenia a dobré konce.
Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle smeruje z neba na zem – do života plného trápenia a rozporov.
Znie najprv pastierom, ktorí si v ústraní, jednoduchosti a ťažkých podmienkach konali svoju prácu.
Dni aj noci trávia na poli. Sú ochotní bdieť pri svojich stádach. Pokladajú to za svoju povinnosť.
Aj cisár by mohol – mal byť Pastierom. No jemu chutí moc. Páči sa mu prepych.
Pastierov, ktorí dokážu pri svojich stádach bdieť, pastierov, ktorí by plnili svoje poslanie – a tým, ktorí sú im zverení, ponúkli orientáciu, je stále málo.
Žiaľ, pokušenie moci, bohatstva a vplyvu sa nevyhýba ani svetským, ani cirkevným vrchnostiam.
Ak pastieri nad svojimi zverenými prestali bdieť, ak svojím konaním, neschopnosťou pomenovať problémy, odhaliť lži a bagatelizovaním nespočetných škôd, ktoré z bezprávia a chaosu vyplývajú pre každú oblasť života, provokujú tým samého Boha. Ľudí, ktorým mali slúžiť, pri ktorých mali vo dne v noci bdieť, znevažujú a pohŕdajú nimi. Sýtia ich len sľubmi, alebo od ich zložitých problémov unikajú k pokusom naučiť ich poslušnosti bez otázok.
A potom sa čudujú, že sa nevyprázdňujú iba kostoly, ale aj srdcia a duše tých, ktorí chceli a potrebovali niekomu a niečomu veriť…
Pastieri v príbehu sa však Boha boja. Cítia pred Ním bázeň, rešpekt – veď veľmi dobre poznajú svoje hranice.
Anjel – posol, poverený Bohom osobnou komunikáciou, im tlmočí: Nebojte sa, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.
Radostná novina prichádza tam, kde pulzuje skutočný život – možno v hlbokej noci neistôt, v biede, možno špine a úplnej jednoduchosti.
Sláva na výsostiach Bohu prináša na zem pokoj – všetkým ľuďom dobre vôle.
Dostane sa aj k nám?Ježiš Kristus spája to, čo sme svojou pýchou, bolesťou alebo chladnou ľahostajnosťou rozbili.
Prináša pokoj a dodáva nám odvahu, aby sme našli jeho hodnotu v pravdivom sebapoznaní a poctivom hľadaní príčin našich konfliktov.
Božiu slávu premieta do pokoja na zemi a podporí nás, aby sme sa nenechali pripraviť o dôstojnosť a česť ľuďom, ktorí toho nie sú hodní.
Vnáša pokoj do našich rodín v odpustení všetkej nervozity a obáv, ktoré nás robia agresívnymi v strachu, že nie sme milovaní.
Anjelskému chválospevu správne porozumieme, ak v ňom zachytíme jasný tón Božej priazne, ktorý dáva môjmu a Tvojmu životu, brat a sestra, jedinečnú kvalitu.
Ponúka prijatie ľudí, ktorí tvoria Tvoj domov. Zveruje Ti ho ako dar – ale staraj sa, aby si sa doň mohol a chcel vždy vrátiť. Buduj si vzťahy s ľuďmi, ktorí sa Ťa nevzdajú ani vtedy, keď prestaneš podávať výkon.
Bdej nad tým, aby sa Tvoje deti mohli od Teba učiť múdrosti a sile, ale aj bázni a úcte k Bohu i človeku.
Tvoji najbližší, ktorí Ťa poznajú, Tvoji priatelia sú to najdôležitejšie, čo na tomto svete máš. Tvoja viera sa má prejaviť najprv na vzťahu s nimi.
Len tam môže rásť a silnieť, aby bola zrelá rozoznávať, čo je pravé a čo falošné, čo je čisté a čo pokrivené.
Keby sme vianočný príbeh počúvali len ako správu o tom, čo sa stalo v minulosti, ostal by iba idylou.
Ak však objavíme jeho silu, bude môcť posolstvom pokoja ovplyvniť naše každodenné postoje. Ide o nás a o svet, v ktorom žijeme, trpíme a dúfame.
V Ježišovi k nám Boh prichádza úplne blízko.
Nech nám Boh otvorí oči, uši a srdcia, aby sme objavili dosah jeho darov. Nech nám dá rozum, citlivosť a ochotné ruky, aby sme pracovali na svete, v ktorom sa jeho pokoj stane skutočnosťou. Amen.
Text: Lukáš 2,1-14
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto. A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!Milí bratia, milé sestry,
vianočné evanjelium, ktoré dnes znelo ako oslovenie, počúvame každý rok.
Vynárajú sa nám pri ňom spomienky na detstvo, na rodičov, na domov, v ktorom sme sa cítili chránení a istí. Myslíme na čas, v ktorom sme tak ľahko dokázali veriť na zázraky, alebo na ten, kedy sme dúfali, že všetko, čo v tomto svete nie je celkom v poriadku, zmeníme, veď naše vklady múdrosti, nadšenia a odhodlania musia v tomto svete zanechať jasnú stopu!
Spomienky a emócie majú v tento deň v našom prežívaní veľký význam. Akoby sme si chceli vynahradiť to, čo si v dňoch plných povinností a stresu nedovolíme, čo vytesňujeme alebo racionalizujeme.
Na druhej strane by nám zas preexponované citové pohnutia a sentiment mohli znemožniť vidieť tých, ktorí Vianoce oslavovať nevedia a ani nechcú.
Okolo každého z nás žijú ľudia, pre ktorých sú práve sviatky náročným časom prázdna, samoty, bolesti zo straty blízkeho človeka, často spojených s nedostatkom, pocitmi neužitočnosti či sebaľútosti.
Pre všetkých – sviatočne naladených aj utrápených, mladých aj starých, bohatých aj chudobných, úspešných aj úplne stroskotaných – prichádza k nám v Kristu Boh sám. Príbeh jeho narodenia sa dotýka každého, kto mu chce rozumieť. Stále je napínavý a aktuálny.
Dnes budeme premýšľať o dvoch veršoch, ktorými vianočné evanjelium začína a končí – pripomenieme si ich, ako sú zapísané v Lukášovom evanjeliu v 2. kapitole v 1. a 14. verši. „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet… Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Amen.
Bratia a sestry,
začiatok a koniec, život a smrť, nebo a zem, Boha a človeka zvykneme definovať ako protiklady – a v týchto súvislostiach potom vnímame a vytvárame aj svoje životné zásady. Viera alebo videnie. Nádej alebo výsledok.
Narodenie betlehemského dieťaťa však stavia veci do nových súvislostí. Z koncov robí začiatky, cez smrť preniká k novému životu. On – Boh sa skláňa k človeku v tom, že prináša na zem kus neba.
Úvod evanjelia hovorí, že cisár Augustus nariadil sčítanie ľudu. Ježišovo narodenie je zasadené do rámca reálnej svetovej politiky. Cisár – vládca vtedajšieho sveta, rozhoduje o tom, čo musia ľudia robiť, ustanovuje, čo musia platiť. Pri sčítaní nešlo len o púhu štatistiku, ale o dane.
Ježiš sa rodí uprostred pohybu – pohybu ľudí, ktorí musia odísť zo svojich domovov na cestu nepohodlia. Oni musia znášať krízy.
Bolo by zaujímavé, keby sme sa pokúsili príbeh narodenia aktualizovať. Namiesto opisu vtedajších pomerov by stačilo dosadiť tie dnešné: Namiesto „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet“ by sme čítali: „V tých dňoch bola celá Európa postavená pred úplne nové výzvy.“ „V tých dňoch sa riešilo, ako zmierniť dopady hospodárskej krízy.“ „V tých dňoch nemocnice zápasili o prežitie – a lekári aj pacienti si museli brániť svoju dôstojnosť.“ „V tých dňoch sa učitelia aj žiaci dožadovali zachovania svojich práv.“
Boží Syn prichádza do týchto a podobných nepokojov a starostí, do mojich a Tvojich obáv o to, čo bude. Ruší naše predstavy o idyle prvých Vianoc – no robí to len preto, aby sme sa pohli ďalej, aby sme napriek protikladom hľadali a nachádzali spojenia, nové riešenia a dobré konce.
Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle smeruje z neba na zem – do života plného trápenia a rozporov.
Znie najprv pastierom, ktorí si v ústraní, jednoduchosti a ťažkých podmienkach konali svoju prácu.
Dni aj noci trávia na poli. Sú ochotní bdieť pri svojich stádach. Pokladajú to za svoju povinnosť.
Aj cisár by mohol – mal byť Pastierom. No jemu chutí moc. Páči sa mu prepych.
Pastierov, ktorí dokážu pri svojich stádach bdieť, pastierov, ktorí by plnili svoje poslanie – a tým, ktorí sú im zverení, ponúkli orientáciu, je stále málo.
Žiaľ, pokušenie moci, bohatstva a vplyvu sa nevyhýba ani svetským, ani cirkevným vrchnostiam.
Ak pastieri nad svojimi zverenými prestali bdieť, ak svojím konaním, neschopnosťou pomenovať problémy, odhaliť lži a bagatelizovaním nespočetných škôd, ktoré z bezprávia a chaosu vyplývajú pre každú oblasť života, provokujú tým samého Boha. Ľudí, ktorým mali slúžiť, pri ktorých mali vo dne v noci bdieť, znevažujú a pohŕdajú nimi. Sýtia ich len sľubmi, alebo od ich zložitých problémov unikajú k pokusom naučiť ich poslušnosti bez otázok.
A potom sa čudujú, že sa nevyprázdňujú iba kostoly, ale aj srdcia a duše tých, ktorí chceli a potrebovali niekomu a niečomu veriť…
Pastieri v príbehu sa však Boha boja. Cítia pred Ním bázeň, rešpekt – veď veľmi dobre poznajú svoje hranice.
Anjel – posol, poverený Bohom osobnou komunikáciou, im tlmočí: Nebojte sa, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.
Radostná novina prichádza tam, kde pulzuje skutočný život – možno v hlbokej noci neistôt, v biede, možno špine a úplnej jednoduchosti.
Sláva na výsostiach Bohu prináša na zem pokoj – všetkým ľuďom dobre vôle.
Dostane sa aj k nám?Ježiš Kristus spája to, čo sme svojou pýchou, bolesťou alebo chladnou ľahostajnosťou rozbili.
Prináša pokoj a dodáva nám odvahu, aby sme našli jeho hodnotu v pravdivom sebapoznaní a poctivom hľadaní príčin našich konfliktov.
Božiu slávu premieta do pokoja na zemi a podporí nás, aby sme sa nenechali pripraviť o dôstojnosť a česť ľuďom, ktorí toho nie sú hodní.
Vnáša pokoj do našich rodín v odpustení všetkej nervozity a obáv, ktoré nás robia agresívnymi v strachu, že nie sme milovaní.
Anjelskému chválospevu správne porozumieme, ak v ňom zachytíme jasný tón Božej priazne, ktorý dáva môjmu a Tvojmu životu, brat a sestra, jedinečnú kvalitu.
Ponúka prijatie ľudí, ktorí tvoria Tvoj domov. Zveruje Ti ho ako dar – ale staraj sa, aby si sa doň mohol a chcel vždy vrátiť. Buduj si vzťahy s ľuďmi, ktorí sa Ťa nevzdajú ani vtedy, keď prestaneš podávať výkon.
Bdej nad tým, aby sa Tvoje deti mohli od Teba učiť múdrosti a sile, ale aj bázni a úcte k Bohu i človeku.
Tvoji najbližší, ktorí Ťa poznajú, Tvoji priatelia sú to najdôležitejšie, čo na tomto svete máš. Tvoja viera sa má prejaviť najprv na vzťahu s nimi.
Len tam môže rásť a silnieť, aby bola zrelá rozoznávať, čo je pravé a čo falošné, čo je čisté a čo pokrivené.
Keby sme vianočný príbeh počúvali len ako správu o tom, čo sa stalo v minulosti, ostal by iba idylou.
Ak však objavíme jeho silu, bude môcť posolstvom pokoja ovplyvniť naše každodenné postoje. Ide o nás a o svet, v ktorom žijeme, trpíme a dúfame.
V Ježišovi k nám Boh prichádza úplne blízko.
Nech nám Boh otvorí oči, uši a srdcia, aby sme objavili dosah jeho darov. Nech nám dá rozum, citlivosť a ochotné ruky, aby sme pracovali na svete, v ktorom sa jeho pokoj stane skutočnosťou. Amen.